1. Ganapati Upanishad
Text
1.0
नमस्ते गणपतये ॥
namaste gaṇapataye ॥
Om Gam. I bow to Ganapati.
गणपति भगवान् को प्रणाम है।
2.0
त्वमेव प्रत्यक्षं तत्त्वमसि । त्वमेव केवलं कर्तासि । त्वमेव केवलं धर्तासि । त्वमेव केवलं हर्तासि । त्वमेव सर्वं खल्विदं ब्रह्मासि । त्वं साक्षादात्मासि ॥
tvameva pratyakṣaṃ tattvamasi । tvameva kevalaṃ kartāsi । tvameva kevalaṃ dhartāsi । tvameva kevalaṃ hartāsi । tvameva sarvaṃ khalvidaṃ brahmāsi । tvaṃ sākṣādātmāsi ॥
You clearly are the tattva. You alone are the creator. You alone are the maintainer. You alone are the destroyer. Of all this you certainly are Brahman. You plainly are the essence.
तुम्हीं साक्षात् प्रत्यक्ष तत्त्व हो। तुम्ही एकमात्र कर्त्ता हो, तुम्ही एकमात्र धर्त्ता हो और तुम्ही एकमात्र हर्त्ता हो। एकमात्र तुम्हीं इन समस्त रूपों में विद्यमान ब्रह्म हो। तुम्हीं साक्षात् आत्मस्वरूप हो। मैं सदा ऋत (सत्य से परे) बात कहता हूँ, सत्य का ही प्रतिपादन करता हूँ ॥
3.0
नित्यं ऋतं वच्मि । सत्यं वच्मि ।। ||३||
nityaṃ ṛtaṃ vacmi । satyaṃ vacmi ।।
Always I speak amrita. The truth I speak.
गणपति भगवान् को प्रणाम है। तुम्हीं साक्षात् प्रत्यक्ष तत्त्व हो। तुम्ही एकमात्र कर्त्ता हो, तुम्ही एकमात्र धर्त्ता हो और तुम्ही एकमात्र हर्त्ता हो। एकमात्र तुम्हीं इन समस्त रूपों में विद्यमान ब्रह्म हो। तुम्हीं साक्षात् आत्मस्वरूप हो। मैं सदा ऋत (सत्य से परे) बात कहता हूँ, सत्य का ही प्रतिपादन करता हूँ ॥
4.0
अव त्वं माम्। अव वक्तारम् । अव श्रोतारम् । अव दातारम् । अव धातारम् । अवानूचानमव शिष्यम् । अव पश्चात्तात् । अव पुरस्तात् । अव चोत्तरात्तात् । अव दक्षिणात्तात् । अव चोर्ध्वात्तात् । अवाधरात्तात् । सर्वतो मां पाहि पाहि समन्तात् ।। ||४||
ava tvaṃ mām। ava vaktāram । ava śrotāram । ava dātāram । ava dhātāram । avānūcānamava śiṣyam । ava paścāttāt । ava purastāt । ava cottarāttāt । ava dakṣiṇāttāt । ava cordhvāttāt । avādharāttāt । sarvato māṃ pāhi pāhi samantāt ।।
Protect me. Protect the speakers. Protect the hearers. Protect the givers. Protect the holders. Protect the disciple that repeats. Protect that in the east. Protect that in the south. Protect that in the west. Protect that in the north. Protect that above. Protect that below. Everywhere protect! Protect me everywhere!
तुम मेरी रक्षा करो वक्ता ( आचार्य) की रक्षा करो। (हम जैसे) श्रोताओं की रक्षा करो। (ज्ञान) दाता की रक्षा करो। धाता (ज्ञानधारक) की रक्षा करो। अनूचान (ज्ञान को क्रिया रूप देने वाले) की रक्षा करो तथा (मुझ) शिष्य की रक्षा करो। आगे से, पीछे से, उत्तर से, दक्षिण से, ऊपर से तथा नीचे की ओर से मेरी रक्षा करो। सभी तरफ से मेरी रक्षा करो, चारों तरफ से मुझे संरक्षण प्रदान करो ।।
5.0
त्वं वाड्मयस्त्वं चिन्मयः । त्वमानन्दमयस्त्वं ब्रह्ममयः । त्वं सच्चिदानन्दाद्वितीयोऽसि । त्वं प्रत्यक्षं ब्रह्मासि । त्वं ज्ञानमयो विज्ञानमयोऽसि ।। ||५||
tvaṃ vāḍmayastvaṃ cinmayaḥ । tvamānandamayastvaṃ brahmamayaḥ । tvaṃ saccidānandādvitīyo'si । tvaṃ pratyakṣaṃ brahmāsi । tvaṃ jñānamayo vijñānamayo'si ।।
You are speech. You are consciousness. You are bliss. You are Brahman. You are being-consciousness-bliss. You are the non-dual. You are plainly Brahman. You are knowledge. You are intelligence.
तुम वाङ्मय (अक्षर स्वरूप) हो, तुम्हीं चिन्मय, आनन्दस्वरूप एवं ब्रह्मरूप हो। तुम्हीं सत्, चित्, आनन्दमय एवं अद्वितीय हो। तुम प्रत्यक्षतया ब्रह्म हो, तुम ज्ञानस्वरूप एवं विज्ञानमय हो
6.0
सर्वं जगदिदं त्वत्तो जायते । सर्वं जगदिदं त्वत्तस्तिष्ठति । सर्वं जगदिदं त्वयि लयमेष्यति । सर्वं जगदिदं त्वयि प्रत्येति । त्वं भूमिरापोऽनलोऽनिलो नभः । त्वं चत्वारि वाक्पदानि । त्वं गुणत्रयातीतः । त्वं कालत्रयातीतः । त्वं देहत्रयातीतः । त्वं मूलाधारस्थितोऽसि नित्यम्। त्वं शक्तित्रयात्मकः । त्वां योगिनो ध्यायन्ति नित्यम्। त्वं ब्रह्मा त्वं विष्णुस्त्वं रुद्रस्त्वमिन्द्रस्त्वमग्निस्त्वं वायुस्त्वं सूर्यस्त्वं चन्द्रमास्त्वं ब्रह्म भूर्भुवः सुवरोम्।। ||६||
sarvaṃ jagadidaṃ tvatto jāyate । sarvaṃ jagadidaṃ tvattastiṣṭhati । sarvaṃ jagadidaṃ tvayi layameṣyati । sarvaṃ jagadidaṃ tvayi pratyeti । tvaṃ bhūmirāpo'nalo'nilo nabhaḥ । tvaṃ catvāri vākpadāni । tvaṃ guṇatrayātītaḥ । tvaṃ kālatrayātītaḥ । tvaṃ dehatrayātītaḥ । tvaṃ mūlādhārasthito'si nityam। tvaṃ śaktitrayātmakaḥ । tvāṃ yogino dhyāyanti nityam। tvaṃ brahmā tvaṃ viṣṇustvaṃ rudrastvamindrastvamagnistvaṃ vāyustvaṃ sūryastvaṃ candramāstvaṃ brahma bhūrbhuvaḥ suvarom।।
You create all this world. You maintain all this world. All this world is seen in you. You are earth, water, air, fire, ether. You are beyond the four measures of speech. You are beyond the three gunas. You are beyond the three bodies. You are beyond the three times. You are always situated in the muladhara. You are the being of the three Saktis. You are always meditated on by yogins. You are Brahma, you are Visnu, you are Rudra, you are Agni, you are Vayu, you are the sun, you are the moon, you are Brahma, bhur-bhuvah-svar.
यह सम्पूर्ण जगत् तुम्हीं से उत्पन्न हुआ है। यह सम्पूर्ण विश्व तुम्हीं में प्रतिष्ठित है। यह सम्पूर्ण विश्व तुम्हीं में विलीन हो रहा है। इस समस्त जगत् की तुम्हीं में प्रतीति हो रही है। तुम भूमि, जल, अग्नि, वायु एवं आकाश रूप हो। परा, पश्यन्ती, मध्यमा और वैखरी आदि वाणी के यह चार विभाग तुम ही हो। तुम तीनों गुणों से भी परे हो। तुम भूत, वर्तमान एवं भविष्यत् तीनों कालों से भी परे कालातीत हो। तुम्हीं तीनों शरीरों स्थूल, सूक्ष्म एवं कारण से भी परे हो। तुम्हीं नित्य मूलाधार चक्र में प्रतिष्ठित रहते हो। इच्छा, क्रिया एवं ज्ञान आदि तीनों शक्तियाँ एकमात्र तुम्हीं हो। योगी तुम्हारा ही निरन्तर चिन्तन करते हैं। तुम्हीं ब्रह्मा, विष्णु, रुद्र, इन्द्र, अग्नि, वायु , सूर्य, चन्द्रमा, ब्रह्म भी हो। ये भू:, भुवः स्वः तीनों लोक और स्वयं ॐ कार वाची परब्रह्म भी तुम्ही हो ॥
7.0
गणादिं पूर्वमुच्चार्य वर्णादिं तदनन्तरम्। अनुस्वारः परतरः। अर्धेन्दुलसितम्। तारेण रुद्धम्। एतत्तव मनुस्वरूपम् ॥ ||७||
gaṇādiṃ pūrvamuccārya varṇādiṃ tadanantaram। anusvāraḥ parataraḥ। ardhendulasitam। tāreṇa ruddham। etattava manusvarūpam ॥
Ga is the first syllable, after that the first letter, beyond that m, then the half-moon all together. Joined with m, this is the mantra form.
सर्वप्रथम गण के आदि अक्षर (ग) का उच्चारण करें। तदनन्तर वर्णो के आदि अक्षर (अ) का उच्चारण करें। इसके पश्चात् फिर अनुस्वार का उच्चारण होता है। इस तरह अर्द्धचन्द्र से शोभायमान ‘ गं ' ॐ कार के द्वारा अवरुद्ध हो जाने पर तुम्हारे बीज मंत्र का रूप ( ॐ गं) ही है ॥
8.0
गकारः पूर्वरूपम्। अकारो मध्यमरूपम्। अनुस्वारश्चान्त्यरूपम्। बिन्दुरुत्तररूपम् । नादः संधानम्। संहिता संधिः। सैषा गणेशविद्या॥ ||८||
gakāraḥ pūrvarūpam। akāro madhyamarūpam। anusvāraścāntyarūpam। binduruttararūpam । nādaḥ saṃdhānam। saṃhitā saṃdhiḥ। saiṣā gaṇeśavidyā॥
The letter ga is the first form, letter a the middle form, m the last form. Bindu the higher form, nada the joining together, samhita the junction. This is the vidya of Lord Ganesa.
इसका प्रथम रुप 'ग' कार () हैं, मध्यम रूप 'अ' कार है, अनुस्वार अन्त्यरूप है तथा बिन्दु ही इसका उत्तर रूप है। नाद ही इसका सन्धान है और संहिता इसकी सन्धि कही गई है। ऐसी ही यह गणेश विद्या है ॥
9.0
गणक ऋषिः । निचृद्गायत्री छन्दः । श्रीमहागणपतिर्देवता । ॐ गम्।( गणपतये नमः ॥ ||९||
gaṇaka ṛṣiḥ । nicṛdgāyatrī chandaḥ । śrīmahāgaṇapatirdevatā । oṃ gam।( gaṇapataye namaḥ ॥
Ganaka is the seer, nricad-gayatri the metre, Sri Maha Ganapati the Devata. Om Ganapataye Namah.
इस मंत्र के प्रषि-गणक हैं। छन्द निवृद्गायत्री हैं और देवता-श्री महागणपति हैं। 'ॐ गं (गणपतये नम:' यह ही महामन्त्र के नाम से जाना जाता है) ॥
10.0
एकदन्ताय विद्महे वक्रतुण्डाय धीमहि। तन्नो दन्ती प्रचोदयात्॥ ||१०||
ekadantāya vidmahe vakratuṇḍāya dhīmahi। tanno dantī pracodayāt॥
Let us think of the one-toothed, let us meditate on the crooked trunk, may that tusk direct us.
हम एक दन्त (गणेश जी) को (गुरु-शास्त्रानुसार) जानते हैं, (उन) वक्रतुण्ड का ध्यान करते हैं। वह दन्ती हम सभी को सन्मार्ग की ओर प्रेरित करें (इस मन्त्र को गणेश-गायत्री मन्त्र कहते हैं) ॥
11.0
एकदन्तं चतुर्हस्तं पाशमङ्कुशधारिणम् । अभयं वरदं हस्तैर्बिभ्राणं मूषकध्वजम् ॥ ||११||
ekadantaṃ caturhastaṃ pāśamaṅkuśadhāriṇam । abhayaṃ varadaṃ hastairbibhrāṇaṃ mūṣakadhvajam ॥
One tusk, four arms, carrying noose and goad, with his hands dispelling fear and granting boons, with a mouse as his banner.
जो योगी (साधक) एकदन्त, चतुर्भुज स्वरूप, चारों हाथों में पाश, अंकुश, अभय एवं वरदान की मुद्रा धारण करने वाले तथा मूषक (चूहे) के चिह्न वाली ध्वजा को लिए हुए, रक्तवर्ण, विशाल उदर वाले, सूप के सदृश बड़े-बड़े कानों से युक्त, लाल रंग के वस्त्रों से आच्छादित, शरीर पर लाल चन्दन का लेप लगाये हुए, रक्त पुष्पों से विधिवत् पूजित, भक्त जनों के ऊपर अनुकम्पा करने वाले देवता, जगत् के हेतुभूत, अच्युत, सृष्टि-रचना के पूर्व में प्रादुर्भूत तथा प्रकृति एवं पुरुष से परे विघ्नविनाशक गणेश जी का नित्य प्रति चिन्तन करता है, वह योगी (साधक) समस्त योगीजनों में श्रेष्ठतम एवं अनुपम हैं ।।
12.0
रक्तं लम्बोदरं शूर्पकर्णकं रक्तवाससम्। रक्तगन्धानुलिप्ताङ्गं रक्तपुष्पैः सुपूजितम् ॥ ||१२||
raktaṃ lambodaraṃ śūrpakarṇakaṃ raktavāsasam। raktagandhānuliptāṅgaṃ raktapuṣpaiḥ supūjitam ॥
Red, with a big belly, with ears like winnowing baskets, wearing red, with limbs smeared with red scent, truly worshiped with red flowers.
जो योगी (साधक) एकदन्त, चतुर्भुज स्वरूप, चारों हाथों में पाश, अंकुश, अभय एवं वरदान की मुद्रा धारण करने वाले तथा मूषक (चूहे) के चिह्न वाली ध्वजा को लिए हुए, रक्तवर्ण, विशाल उदर वाले, सूप के सदृश बड़े-बड़े कानों से युक्त, लाल रंग के वस्त्रों से आच्छादित, शरीर पर लाल चन्दन का लेप लगाये हुए, रक्त पुष्पों से विधिवत् पूजित, भक्त जनों के ऊपर अनुकम्पा करने वाले देवता, जगत् के हेतुभूत, अच्युत, सृष्टि-रचना के पूर्व में प्रादुर्भूत तथा प्रकृति एवं पुरुष से परे विघ्नविनाशक गणेश जी का नित्य प्रति चिन्तन करता है, वह योगी (साधक) समस्त योगीजनों में श्रेष्ठतम एवं अनुपम हैं ।।
13.0
भक्तानुकम्पिनं देवं जगत्कारणमच्युतम्। आविर्भूतं च सृष्ट्यादौ प्रकृतेः पुरुषात्परम् ॥ ||१३||
bhaktānukampinaṃ devaṃ jagatkāraṇamacyutam। āvirbhūtaṃ ca sṛṣṭyādau prakṛteḥ puruṣātparam ॥
To the devoted a merciful deva, the maker of the world, the prime cause, who at the beginning of creation was greater than nature and man.
जो योगी (साधक) एकदन्त, चतुर्भुज स्वरूप, चारों हाथों में पाश, अंकुश, अभय एवं वरदान की मुद्रा धारण करने वाले तथा मूषक (चूहे) के चिह्न वाली ध्वजा को लिए हुए, रक्तवर्ण, विशाल उदर वाले, सूप के सदृश बड़े-बड़े कानों से युक्त, लाल रंग के वस्त्रों से आच्छादित, शरीर पर लाल चन्दन का लेप लगाये हुए, रक्त पुष्पों से विधिवत् पूजित, भक्त जनों के ऊपर अनुकम्पा करने वाले देवता, जगत् के हेतुभूत, अच्युत, सृष्टि-रचना के पूर्व में प्रादुर्भूत तथा प्रकृति एवं पुरुष से परे विघ्नविनाशक गणेश जी का नित्य प्रति चिन्तन करता है, वह योगी (साधक) समस्त योगीजनों में श्रेष्ठतम एवं अनुपम हैं ।।
14.0
एवं ध्यायति यो नित्यं स योगी योगिनां वरः ॥ ||१४||
evaṃ dhyāyati yo nityaṃ sa yogī yogināṃ varaḥ ॥
He who always meditates thus is a yogin above yogins.
जो योगी (साधक) एकदन्त, चतुर्भुज स्वरूप, चारों हाथों में पाश, अंकुश, अभय एवं वरदान की मुद्रा धारण करने वाले तथा मूषक (चूहे) के चिह्न वाली ध्वजा को लिए हुए, रक्तवर्ण, विशाल उदर वाले, सूप के सदृश बड़े-बड़े कानों से युक्त, लाल रंग के वस्त्रों से आच्छादित, शरीर पर लाल चन्दन का लेप लगाये हुए, रक्त पुष्पों से विधिवत् पूजित, भक्त जनों के ऊपर अनुकम्पा करने वाले देवता, जगत् के हेतुभूत, अच्युत, सृष्टि-रचना के पूर्व में प्रादुर्भूत तथा प्रकृति एवं पुरुष से परे विघ्नविनाशक गणेश जी का नित्य प्रति चिन्तन करता है, वह योगी (साधक) समस्त योगीजनों में श्रेष्ठतम एवं अनुपम हैं ।।
15.0
नमो व्रातपतये नमो गणपतये नमः प्रमथपतये नमस्तेऽस्तु लम्बोदरायैकदन्ताय विघ्नविनाशिने शिवसुताय श्रीवरदमूर्तये नमो नमः॥ ||१५||
namo vrātapataye namo gaṇapataye namaḥ pramathapataye namaste'stu lambodarāyaikadantāya vighnavināśine śivasutāya śrīvaradamūrtaye namo namaḥ॥
Hail to the lord of vows, hail to Ganapati, hail to the first lord, hail unto you, to the big-bellied, one-tusked, obstacle-destroyer, the son of Siva, to the boon-giver, hail, hail!
व्रातपति अर्थात् समस्त देव समुदाय के नायक को प्रणाम हैं, गणपति को नमस्कार है, प्रमथपति अर्थात् भगवान् शिव के नायक के लिए नमन-वन्दन हैं। लम्बोदर के लिए, एकदन्त के लिए, विघ्नविनाशक के लिए भगवान् शिव के पुत्र के लिए एवं श्री वरदमूर्ति (वर-प्रदाता) के लिए नमन-वन्दन है,बारम्बार प्रणाम है ॥
16.0
एतदथर्वशिरो योऽधीते स ब्रह्मभूयाय कल्पते । स सर्वविघ्नैर्न बाध्यते । स सर्वतः सुखमेध-ते। स पञ्चमहापातकोपपातकात्प्रमुच्यते । सायमधीयानो दिवसकृतं पापं नाशयति । प्रातरधीयानो रात्रिकृतं पापं नाशयति । सायंप्रातः प्रयुजानोऽपापो भवति। धर्मार्थकाममोक्षं च विन्दति ॥ ||१६||
etadatharvaśiro yo'dhīte sa brahmabhūyāya kalpate । sa sarvavighnairna bādhyate । sa sarvataḥ sukhamedha-te। sa pañcamahāpātakopapātakātpramucyate । sāyamadhīyāno divasakṛtaṃ pāpaṃ nāśayati । prātaradhīyāno rātrikṛtaṃ pāpaṃ nāśayati । sāyaṃprātaḥ prayujāno'pāpo bhavati। dharmārthakāmamokṣaṃ ca vindati ॥
He who studies this atharva text moves towards Brahma. He is always blissful. He is not bound by any obstacles. He is liberated from the five greater and the five lesser sins. Evening meditation destroys the unmeritorious actions of the night. At both evening and morning he is liberated from the bad and he attains dharma, artha, kama and moksa.
यह अथर्ववेद की उपनिषद् है। जो मनुष्य इस उपनिषद् का अध्ययन करता है, वह ब्रह्मत्व पद की प्राप्ति का अधिकारी बन जाता है। सभी तरह के विघ्र उसके लिए बाधक नहीं होते। वह सर्वत्र सुख शान्ति में वृद्धि प्राप्त करता है। वह मनुष्य पाँच प्रकार के महान् पातको एवं उपपातकों से मुक्त हो जाता है। शाम के समय में किए हुए पाठ से दिन के पापों का विनाश होता है और प्रातः काल के समय में पाठ करने से रात्रि में किये गये पापों का शमन हो जाता है। जो मनुष्य प्रातः एवं सायं दोनों कालों में इस उपनिषद् का पाठ करता है,वह पापरहित हो जाता है। वह चारों पुरुषार्थ धर्म, अर्थ, काम एवं मोक्ष को भी प्राप्त करने में समर्थ हो जाता है ॥१६॥
17.0
इदमथर्वशीर्षमशिष्याय न देयम्। यो यदि मोहाद्दास्यति स पापीयान्भवति॥ ||१७||
idamatharvaśīrṣamaśiṣyāya na deyam। yo yadi mohāddāsyati sa pāpīyānbhavati॥
This atharva text should not be given to those not pupils. If from delusion a person so gives, he is a bad person.
इस अथर्वशीर्ष उपनिषद् का उपदेश शिष्य को ही देना चाहिए, अशिष्य को नहीं । मोहवश जो ज्ञानीपुरुष ऐसा करता है (अशिष्य को देता हैं), वह पातकी (पापी) हो जाता है ।।
18.0
सहस्त्रावर्तनायं यं काममधीते तं तमनेन साधयेत् । अनेन गणपतिमभिषिञ्चति स वाग्मी भवति । चतुर्थ्यामनश्नञ्जपति स विद्यावान्भवति । इत्यथर्वणवाक्यम्। ब्रह्माद्याचरणं विद्यात्।। न बिभेति कदाचनेति। यो दूर्वाङ्कुरैर्यजति स वैश्रवणोपमो भवति । यो लाजैर्यजति स । यशोवान्भवति। स मेधावान्भवति। यो मोदकसहस्त्रेण यजति स वाञ्छितफलमवाप्नोति । यः साज्यसमिद्भिर्यजति स सर्वं लभते स सर्वं लभते। अष्टौ ब्राह्मणान्सम्यग्ग्राहयित्वा सूर्यवर्चस्वी भवति । सूर्यग्रहणे महानद्यां प्रतिमासंनिधौ वा जप्त्वा सिद्धमन्त्रो भवति । महाविघ्नात्प्रमुच्यते।महापापात्प्रमुच्यते । महादोषात्प्रमुच्यते ॥ ||१८||
sahastrāvartanāyaṃ yaṃ kāmamadhīte taṃ tamanena sādhayet । anena gaṇapatimabhiṣiñcati sa vāgmī bhavati । caturthyāmanaśnañjapati sa vidyāvānbhavati । ityatharvaṇavākyam। brahmādyācaraṇaṃ vidyāt।। na bibheti kadācaneti। yo dūrvāṅkurairyajati sa vaiśravaṇopamo bhavati । yo lājairyajati sa । yaśovānbhavati। sa medhāvānbhavati। yo modakasahastreṇa yajati sa vāñchitaphalamavāpnoti । yaḥ sājyasamidbhiryajati sa sarvaṃ labhate sa sarvaṃ labhate। aṣṭau brāhmaṇānsamyaggrāhayitvā sūryavarcasvī bhavati । sūryagrahaṇe mahānadyāṃ pratimāsaṃnidhau vā japtvā siddhamantro bhavati । mahāvighnātpramucyate।mahāpāpātpramucyate । mahādoṣātpramucyate ॥
He who wants something may accomplish it by 1,000 recitations of this. He who sprinkles Ganapati with this becomes eloquent. He who recites this on a fourth day becomes a knower of vidya. This is an artharva saying: ''He who moves towards Brahmavidya is never afraid.'' He who worships with fried grains becomes famous and becomes intelligent. He who worships with sweet-meat (modaka) gains the desired fruit. He who worships with samit and ghee by him all is attained, all is gained by him. He who makes eight brahmanas understand this becomes like the sun's rays. In a solar eclipse, in a great river, or in front of an image having recited (this) he gets accomplished in the mantra. He becomes liberated from great obstacles. He is freed from great misfortunes. Om! O Devas, may we hear with our ears what is auspicious; May we see with our eyes what is auspicious, O ye worthy of worship! May we enjoy the term of life allotted by the Devas, Praising them with our body and limbs steady! May the glorious Indra bless us! May the all-knowing Sun bless us! May Garuda, the thunderbolt for evil, bless us! May Brihaspati grant us well-being! Om! Let there be Peace in me! Let there be Peace in my environment! Let there be Peace in the forces that act on me! Here ends the Ganapati Upanishad, as contained in the Atharva-Veda.
जो मनुष्य इस उपनिषद् का एक सहस्त्र बार पाठ करता है, वह जो-जो आकांक्षाएँ करता है, उन सभी की सिद्धि इसके द्वारा हो जाती है । इस उपनिषद् के द्वारा जो मनुष्य गणेश जी को स्नान कराता है, वह प्रखर वक्ता बन जाता है। जो मनुष्य चतुर्थी तिथि का व्रत-उपवास करके इसका जप (पाठ) करता है, वह महान् ज्ञानी हो जाता है । यह अथर्वण वाक्य हैं, जो भी इस उपनिषद् मन्त्र के माध्यम से तपश्चर्या करने का विधान जानता है, वह कभी भयभीत नहीं होता। दूर्वाकुरों के द्वारा जो (गणपति का) यजन करता है, वह कुवेर के सदृश हो जाता। है। जो लाजा (धान की खील) से यज्ञ करता है, वह यशस्वी एवं मेधावान् हो जाता है। जो एक सहस्त्र मोदकों (लइडुओं) से यजन क्रिया सम्पन्न करता है, वह मनोवाञ्छित फल प्राप्त करता है । जो धृत-युक्त समिधाओं से यज्ञ करता है, वह सभी कुछ प्राप्त कर लेता है। उसको सभी इच्छाएँ आकांक्षाएँ पूरी हो जाती हैं। जो मनुष्य इस उपनिषद्-विद्या से आठ ब्राह्मणों को अच्छी तरह से पारंगत बना देता है, वह सूर्य सदृश तेजस्वी हो जाता है। सूर्य ग्रहण के समय महानदी अथवा प्रतिमा के समक्ष इस उपनिषद्-विद्या का पाठ-जप करने से अभीष्ट मन्त्र सिद्ध होता है। वह महान् विघ्नो, महापातकों (पापों) से मुक्त हो जाता है। वह बड़े से बड़े दोषों से मुक्ति प्राप्त कर लेता है॥