Books / Sariraka Upanishad

1. Sariraka Upanishad

Text

Verse १

ॐ अथातः पृथिव्यादिमहाभूतानां समवायं शरीरम्। यत्कठिनं सा पृथिवी यद्द्रवं तदापो यदुष्णं तत्तेजो यत्संचरति स वायुर्यत्सुषिरं तदाकाशम् ॥

oṃ athātaḥ pṛthivyādimahābhūtānāṃ samavāyaṃ śarīram। yatkaṭhinaṃ sā pṛthivī yaddravaṃ tadāpo yaduṣṇaṃ tattejo yatsaṃcarati sa vāyuryatsuṣiraṃ tadākāśam ॥

Then, the body is a combination of the five elements like earth. What is hard is earth, what is liquid is water, what is hot is fire, what moves is air, what is porous is space.

पृथ्वी आदि पंचमहाभूतों का समुच्चय ही यह शरीर है। इस शरीर में जो ठोस पदार्थ हैं, वह पृथ्वी तत्त्व हैं। जो द्रव पदार्थ हैं, वह जल तत्त्व है। जो ऊष्मा है, वही अग्नि तत्त्व है। जो सतत गतिशील है, वह वायु तत्त्व हैं और जो सुपिर (पोला-छिद्रयुक्त) है, वह ही आकाश तत्त्व है ॥


Verse २

श्रोत्रादीनि ज्ञानेन्द्रियाणि । श्रोत्रमाकाशे वायौ त्वगग्नौ चक्षुरप्सुजिह्वा पृथिव्यां घ्राणमिति । एवमिन्द्रियाणां यथाक्रमेण शब्दस्पर्शरूपरसगन्धाश्चेति विषयाः पृथिव्यादिमहाभूतेषु क्रमेणोत्पन्नाः ।।

śrotrādīni jñānendriyāṇi । śrotramākāśe vāyau tvagagnau cakṣurapsujihvā pṛthivyāṃ ghrāṇamiti । evamindriyāṇāṃ yathākrameṇa śabdasparśarūparasagandhāśceti viṣayāḥ pṛthivyādimahābhūteṣu krameṇotpannāḥ ।।

The organs of sense are ear etc: the ear is in the sky (space), the sense of touch (skin) is in the air, the eye in the fire, tongue in water, smell in earth. Thus for the senses sound etc., are the objects.

श्रोत्रादि पाँच ज्ञानेन्द्रियाँ हैं। आकाश तत्त्व में श्रोत्र, वायु तत्व में त्वचा, अग्नि (तेज) तत्त्व में नेत्र, जल तत्त्व में जिह्वा तथा पृथिवी तत्त्व में घ्राणेन्द्रिय विद्यमान है। इन सभी इन्द्रियों के विषय क्रमश: शब्द, स्पर्श, रूप, रस और गन्ध हैं, वे सभी पृथिवी आदि महाभूतों से प्रादुर्भूत हुए हैं ॥


Verse ३

वाक्पाणिपादपायुपस्थाख्यानि कर्मेन्द्रियाणि। तेषां क्रमेण वचनादानगमनविस-र्गानन्दा श्चैते विषयाः पृथिव्यादिमहाभूतेषु क्रमेणोत्पन्नाः ।।

vākpāṇipādapāyupasthākhyāni karmendriyāṇi। teṣāṃ krameṇa vacanādānagamanavisa-rgānandā ścaite viṣayāḥ pṛthivyādimahābhūteṣu krameṇotpannāḥ ।।

The organs of action are: tongue, hands, feet, arms and genitals. Their objects are: speech, catching, walking, voiding and joy. These have arisen from earth etc., respectively.

वाक्, हस्त, पाद, गुदा एवं उपस्थ (जननेन्द्रिय)-कर्मेन्द्रियाँ कही गयी हैं। इन सभी इन्द्रियों के विषय क्रम से वचन, आदान-प्रदान, गमन, विसर्जन और आनन्द हैं, जो पृथ्वी आदि महाभूतों से ही प्रकट होते हैं ।।


Verse ४

मनोबुद्धिरहंकारश्चित्तमित्यन्त:करणचतुष्टयम्। तेषां क्रमेण संकल्पविकल्पाध्यव-सायाभिमानावधारणास्वरूपाश्चैते विषयाः । मन:स्थानं गलान्तं बुद्धेर्वदनमहंकारस्य हृदयं चित्तस्य नाभिरिति ।।

manobuddhirahaṃkāraścittamityanta:karaṇacatuṣṭayam। teṣāṃ krameṇa saṃkalpavikalpādhyava-sāyābhimānāvadhāraṇāsvarūpāścaite viṣayāḥ । mana:sthānaṃ galāntaṃ buddhervadanamahaṃkārasya hṛdayaṃ cittasya nābhiriti ।।

Mind, Intellect, Egoism and Self-conscious mind are the four inner senses. Their scopes are volition and doubt, determination, affection, decision. The mind is at the tip of the neck, intellect at the face, egoism at the heart, self-conscious mind at the navel.

मन, बुद्धि, चित्त और अहंकार- इन चारों को अन्त:करण (चतुष्टय) कहा गया है। इनके विषय क्रमशः इस प्रकार हैं-१, संकल्प-विकल्प, २. निश्चय, ३. अवधारणा और ४. अभिमान । मन का क्षेत्र गले का अन्तिम भाग, बुद्धि का स्थान मुख, चित्त का क्षेत्र नाभि और अहंकार का क्षेत्र हृदय बताया गया है ।।


Verse ५

अस्थिचर्मनाडीरोममांसाश्चेति पृथिव्यंशाः। मूत्रश्लेष्मरक्तशुक्रस्वेदा अबंशाः । क्षुत्तृष्णा-लस्यमोहमैथुनान्यग्नेः । प्रचारणविलेखनस्थूलाक्ष्युन्मेषनिमेषादि वायोः । कामक्रोधलोभमोह-भयान्याकाशस्य ॥

asthicarmanāḍīromamāṃsāśceti pṛthivyaṃśāḥ। mūtraśleṣmaraktaśukrasvedā abaṃśāḥ । kṣuttṛṣṇā-lasyamohamaithunānyagneḥ । pracāraṇavilekhanasthūlākṣyunmeṣanimeṣādi vāyoḥ । kāmakrodhalobhamoha-bhayānyākāśasya ॥

Bone, skin, nerves, hair, flesh are parts of earth; urine, phlegm, blood, semen are of water; hunger, thirst, laziness, delusion and sex of fire; circulation, bursting, movement of the eye etc., of air; lust, anger, greed, delusion and fear are of ether.

अस्थि, त्वचा, नाड़ी, रोमकूप तथा मांस- ये सभी पृथ्वी तत्त्व के अंश हैं। मूत्र, कफ, रक्त, शुक्र तथा स्वेद (पसीना)-जल तत्त्व के अंश हैं। क्षुधा, पिपासा, आलस्य, मोह और मैथुन-अग्नि तत्त्व के अंश हैं। फैलाना, दौड़ना, गति करना (चलना), उड़ना, पलकों को संचालित करना आदि वायु तत्त्व के अंश हैं और काम, क्रोध, लोभ, मोह, भय आदि आकाश तत्त्व के अंश हैं ॥


Verse ६

शब्दस्पर्शरूपरसगन्धाः पृथिवीगुणाः । शब्दस्पर्शरूपरसाश्चापां गुणाः । शब्दस्पर्शरूपा-ण्यग्निगुणाः । शब्दस्पर्शाविति वायुगुणौ । शब्द एक आकाशस्य

śabdasparśarūparasagandhāḥ pṛthivīguṇāḥ । śabdasparśarūparasāścāpāṃ guṇāḥ । śabdasparśarūpā-ṇyagniguṇāḥ । śabdasparśāviti vāyuguṇau । śabda eka ākāśasya

Earth's attributes are Sound, Touch, Form, Taste and Smell; of water: sound, touch, form and taste; of fire are: sound, touch and form; of air: sound and touch; of ether: sound only.

शब्द, स्पर्श, रूप, रस और गंध- ये सभी पृथिवी तत्त्व के गुण कहे गये हैं। शब्द, स्पर्श, रूप और रसये सभी जल तत्त्व के गुण बताए गये हैं। शब्द, स्पर्श और रूप-ये तीनों अग्नि तत्त्व के गुण कहे गये हैं । शब्द तथा स्पर्श वायु तत्त्व के गुण बताये गये हैं और आकाश तत्त्व का मात्र एक ही गुण शब्द कहा गया है ।।


Verse ७

सात्त्विकराजसतामसलक्षणानि त्रयो गुणाः ॥

sāttvikarājasatāmasalakṣaṇāni trayo guṇāḥ ॥

Non-violence, truth, non-theft, continence and non-possession, absence of anger, service to elders, cleanliness, contentment and honesty, non-conceit, candour, faith and non-injury - are the qualities (effects) of Sattva.

सात्त्विक, राजस और तामस इन तीन लक्षणों से युक्त ये तीन गुण कहे गये हैं ॥


Verse ८

अहिंसा सत्यमस्तेयब्रह्मचर्यापरिग्रहाः। अक्रोधो गुरुशुश्नूषा शौचं संतोष आर्जवम् ॥

ahiṃsā satyamasteyabrahmacaryāparigrahāḥ। akrodho guruśuśnūṣā śaucaṃ saṃtoṣa ārjavam ॥

I am the doer, enjoyer, speaker, am conceited - these are of Rajas. Sleep, laziness, delusion, attachment, sex and theft - these are of Tamas. The person of Sattva is above, of Rajas is in the middle and of Tamas, low. Right knowledge is Sattvika; of rituals, Rajasa; blindness, Tamasa.

अहिंसा, सत्य, अस्तेय (चोरी न करना), ब्रह्मचर्य, अपरिग्रह, क्रोध न करना, गुरु की सेवा करना, शुचिता (पवित्रता), संतोष, सरलता, अमानिता का भाव, दम्भ न करना, आस्तिकता, हिंसा न करना आदि ये सभी गुण विशेषतया सात्त्विक स्वभाव वाले मनुष्यों के कहे गये हैं।।


Verse ९

अमानित्वमदम्भित्वमास्तिकत्वमहिंस्त्रता । एते सर्वे गुणाः ज्ञेयाः सात्त्विकस्य विशेषतः ॥

amānitvamadambhitvamāstikatvamahiṃstratā । ete sarve guṇāḥ jñeyāḥ sāttvikasya viśeṣataḥ ॥

First the waking state rests on the five organs of sense, the five of action and the four inner senses (being active). Dream depends on the four inner senses only; dreamless sleep has only mind as active instrument; the fourth state has only the soul (active).

अहिंसा, सत्य, अस्तेय (चोरी न करना), ब्रह्मचर्य, अपरिग्रह, क्रोध न करना, गुरु की सेवा करना, शुचिता (पवित्रता), संतोष, सरलता, अमानिता का भाव, दम्भ न करना, आस्तिकता, हिंसा न करना आदि ये सभी गुण विशेषतया सात्त्विक स्वभाव वाले मनुष्यों के कहे गये हैं।।


Verse १०

अहं कर्ताऽस्यहं भोक्ताऽस्म्यहं वक्ताऽभिमानवान्।एते गुणा राजसस्य प्रोच्यन्ते ब्रह्मवित्तमैः ।।

ahaṃ kartā'syahaṃ bhoktā'smyahaṃ vaktā'bhimānavān।ete guṇā rājasasya procyante brahmavittamaiḥ ।।

The knower is the empirical self, other than the supreme, stationed between awareness (of object) and indifference (to them).

मैं कर्ता हूँ, मैं भोक्ता अर्थात् भोग करने वाला हूँ, मैं वक्ता (बोलने वाला) हूँ-इस तरह के अभिमान युक्त गुण, राजस स्वभाव वाले मनुष्यों के बताए गए हैं ॥


Verse ११

निद्रालस्ये मोहरागौ मैथुनं चौर्यमेव च। एते गुणास्तामसस्य प्रोच्यन्ते ब्रह्मवादिभिः ।।

nidrālasye moharāgau maithunaṃ cauryameva ca। ete guṇāstāmasasya procyante brahmavādibhiḥ ।।

The five organs of sense and action with the five vital airs, the mind and intellect, go to make the Lingasarira. Mind, intellect, self-conscious principle, earth etc., are the eight Prakritis. There are sixteen others; the transformations of ear, skin, eyes, tongue, and nose; arms, genitals, hands, feet, vocal organ; sound, touch, form, taste and smell. The twenty-three are the Tattvas (eternal verities) relating to Prakriti.

निद्रा, आलस्य, मोह, आसक्ति, मैथुन और चौर कृत्य- ये समस्त गुण तामस वृत्ति से युक्त मनुष्यों के कहे गये हैं॥


Verse १२

ऊर्ध्वं सात्त्विको मध्ये राजसोऽधस्तामस इति ।।

ūrdhvaṃ sāttviko madhye rājaso'dhastāmasa iti ।।

The twenty-fourth is the Avyakta, the chief (Tattva). That which completes the group as the twenty-fifth is the Purusha (Self).

सर्वश्रेष्ठ ऊर्ध्व पद सात्त्विक गुण को कहा गया है, राजस गुण को मध्यम तथा तामस गुण को अधम बताया गया है ॥


Verse १३

सत्यज्ञानं सात्त्विकम्। धर्मज्ञानं राजसम् । तिमिरान्धं तामसमिति ॥

satyajñānaṃ sāttvikam। dharmajñānaṃ rājasam । timirāndhaṃ tāmasamiti ॥

unavailable

पूर्णसत्य (ब्रह्म) ज्ञान सात्त्विक है। धर्मज्ञान राजस है और अन्धकार से युक्त अर्थात् तिमिरान्ध (अधर्ममूढ़ता) ही तामस है ॥


Verse १४

जाग्रत्स्वप्नसुषुप्तितुरीयमिति चतुर्विधा अवस्थाः । ज्ञानेन्द्रियकर्मेन्द्रियान्तःकरणचतुष्टयं चतुर्दशकरणयुक्तं जाग्रत्। अन्तःकरणचतुष्टयैरेव संयुक्तः स्वप्नः। चित्तैककरणा सुषुप्तिः । केवलजीवयुक्तमेव तुरीयमिति॥

jāgratsvapnasuṣuptiturīyamiti caturvidhā avasthāḥ । jñānendriyakarmendriyāntaḥkaraṇacatuṣṭayaṃ caturdaśakaraṇayuktaṃ jāgrat। antaḥkaraṇacatuṣṭayaireva saṃyuktaḥ svapnaḥ। cittaikakaraṇā suṣuptiḥ । kevalajīvayuktameva turīyamiti॥

unavailable

जाग्रत्, स्वप्न, सुषुप्ति और तुरीय- ये चार अवस्थाएँ हैं। जाग्रत् अवस्था में ज्ञानेन्द्रिय, कर्मेन्द्रिय तथा चार अन्त:करण मिलकर के चौदह करण (सक्रिय) रहते हैं। स्वप्नावस्था में चार अन्तःकरण संयुक्त रूप से (सक्रिय) रहते हैं। सुषुप्ति अवस्था में केवल चित्त ही एक करण (सक्रिय) रहता है तथा तुरीयावस्था में केवल जीवात्मा ही रह जाता है ॥


Verse १५

उन्मीलितनिमीलितमध्यस्थजीवपरमात्मनोर्मध्ये जीवात्मा क्षेत्रज्ञ इति विज्ञायते ॥

unmīlitanimīlitamadhyasthajīvaparamātmanormadhye jīvātmā kṣetrajña iti vijñāyate ॥

unavailable

उन्मीलित (अर्थात् खुले हुए) तथा निमीलित (अर्थात् बन्द नेत्रों) की मध्य स्थिति में जीव और परमात्मा के बीच में जीवात्मा क्षेत्रज्ञ होता है ॥


Verse १६

बुद्धिकर्मेन्द्रियप्राणपञ्चकैर्मनसा धिया। शरीरं सप्तदशभिः सुसूक्ष्म लिङ्गमुच्यते ॥

buddhikarmendriyaprāṇapañcakairmanasā dhiyā। śarīraṃ saptadaśabhiḥ susūkṣma liṅgamucyate ॥

unavailable

ज्ञानेन्द्रिय, कर्मेन्द्रिय, पाँच प्राण, मन एवं बुद्धि-इन सत्रह का सूक्ष्म स्वरूप लिङ्ग शरीर कहा गया है, ऐसा जानना चाहिए ॥


Verse १७

मनो बुद्धिरहंकार खानिलाग्निजलानि भूः । एताः प्रकृतयस्त्वष्टौ विकाराः षोडशापरे ॥

mano buddhirahaṃkāra khānilāgnijalāni bhūḥ । etāḥ prakṛtayastvaṣṭau vikārāḥ ṣoḍaśāpare ॥

unavailable

मन, बुद्धि, अहंकार, आकाश, वायु, अग्नि, जल तथा पृथिवी ये आठ प्रकृति के विकार कहे गये हैं। इनके अतिरिक्त सोलह विकार और बताये गये हैं॥


Verse १८

श्रोत्रं त्वक्चक्षुषी जिह्वा घ्राणं चैव तु पंचमम् । पायूपस्थौ करौ पादौ वाक्चैव दशमी मता ॥

śrotraṃ tvakcakṣuṣī jihvā ghrāṇaṃ caiva tu paṃcamam । pāyūpasthau karau pādau vākcaiva daśamī matā ॥

unavailable

श्रोत्र, त्वचा, चक्षु, जिह्वा तथा घ्राणेन्द्रिय-ये पाँच विकार तथा गुदा, उपस्थ (जननेन्द्रिय), हाथ, पैर, तथा वाक्-ये पाँच और शब्द, स्पर्श, रूप, रस एवं गन्ध——ये पाँच, ये सभी तथा उपर्युक्त मन आदि अष्टविकार मिलकर प्रकृति के (८+५+५+५ = २३) तेईस तत्त्व हुए। चौबीसवाँ अव्यक्त प्रधान (प्रकृति) है, पुरुष उससे भी परे (कहा गया) है, (इस प्रकार कुल पच्चीस तत्वों के समुच्चय वाला यह विश्वब्रह्माण्ड हैं) यहीं (शारीरक) उपनिषद् है ॥


Verse १९

शब्दः स्पर्शश्च रूपं च रसो गन्धस्तथैव च। त्रयोविंशतिरेतानि तत्त्वानि प्रकृतानि तु ॥

śabdaḥ sparśaśca rūpaṃ ca raso gandhastathaiva ca। trayoviṃśatiretāni tattvāni prakṛtāni tu ॥

unavailable

श्रोत्र, त्वचा, चक्षु, जिह्वा तथा घ्राणेन्द्रिय-ये पाँच विकार तथा गुदा, उपस्थ (जननेन्द्रिय), हाथ, पैर, तथा वाक्-ये पाँच और शब्द, स्पर्श, रूप, रस एवं गन्ध——ये पाँच, ये सभी तथा उपर्युक्त मन आदि अष्टविकार मिलकर प्रकृति के (८+५+५+५ = २३) तेईस तत्त्व हुए। चौबीसवाँ अव्यक्त प्रधान (प्रकृति) है, पुरुष उससे भी परे (कहा गया) है, (इस प्रकार कुल पच्चीस तत्वों के समुच्चय वाला यह विश्वब्रह्माण्ड हैं) यहीं (शारीरक) उपनिषद् है ॥


Verse २०

चतुर्विंशतिरव्यक्तं प्रधानं पुरुषः परः इत्युपनिषत्

caturviṃśatiravyaktaṃ pradhānaṃ puruṣaḥ paraḥ ityupaniṣat

unavailable

श्रोत्र, त्वचा, चक्षु, जिह्वा तथा घ्राणेन्द्रिय-ये पाँच विकार तथा गुदा, उपस्थ (जननेन्द्रिय), हाथ, पैर, तथा वाक्-ये पाँच और शब्द, स्पर्श, रूप, रस एवं गन्ध——ये पाँच, ये सभी तथा उपर्युक्त मन आदि अष्टविकार मिलकर प्रकृति के (८+५+५+५ = २३) तेईस तत्त्व हुए। चौबीसवाँ अव्यक्त प्रधान (प्रकृति) है, पुरुष उससे भी परे (कहा गया) है, (इस प्रकार कुल पच्चीस तत्वों के समुच्चय वाला यह विश्वब्रह्माण्ड हैं) यहीं (शारीरक) उपनिषद् है ॥