1. Śāktavijñāna of Somānanda
Section
1
स्थानं प्रवेशो रूपं च लक्षं लक्षणमेव च उत्थापनं बोधनं च चक्रविश्राममेव च
sthānaṃ praveśo rūpaṃ ca lakṣaṃ lakṣaṇameva ca utthāpanaṃ bodhanaṃ ca cakraviśrāmameva ca
2
भूमिकागमनं चैव अन्तावस्था तथैव च विश्रामः परिणामश्च तथागमनमेव च
bhūmikāgamanaṃ caiva antāvasthā tathaiva ca viśrāmaḥ pariṇāmaśca tathāgamanameva ca
3
इति त्रयोदशविधं शाक्तं विज्ञानमुत्तमम् सर्वेषु त्रिकशास्त्रेषु सूचितं शम्भुना स्वयम्
iti trayodaśavidhaṃ śāktaṃ vijñānamuttamam sarveṣu trikaśāstreṣu sūcitaṃ śambhunā svayam
4
नाभ्यधो ऽङ्गुलाः पञ्च मेढ्रस्योर्ध्वाङ्गुलद्वयम् तन्मध्ये कन्दनामा च चक्रस्थानमिति स्मृतम्
nābhyadho 'ṅgulāḥ pañca meḍhrasyordhvāṅguladvayam tanmadhye kandanāmā ca cakrasthānamiti smṛtam
5
प्राणापाननिरोधेन मनस्तत्रैव निःक्षिपेत् सम्यग् वायुगतिं जित्वा यावन् मध्यगतां नयेत्
prāṇāpānanirodhena manastatraiva niḥkṣipet samyag vāyugatiṃ jitvā yāvan madhyagatāṃ nayet
6
एष प्रवेश इत्य् आहू रूपं वक्ष्यामि चाधुना शृङ्गाटकनिभं चक्रं षडरं चापरं ध्रुवम्
eṣa praveśa ity āhū rūpaṃ vakṣyāmi cādhunā śṛṅgāṭakanibhaṃ cakraṃ ṣaḍaraṃ cāparaṃ dhruvam
7
दाडिमीकुसुमप्रख्यं कन्दं वै जातिलोहितम् एतद्रूपं समाख्यातं तृतीयं चिन्तनात्मकम्
dāḍimīkusumaprakhyaṃ kandaṃ vai jātilohitam etadrūpaṃ samākhyātaṃ tṛtīyaṃ cintanātmakam
8
तन्मध्ये निक्षिपेच् चित्तं यावत् तत्र स्थिरीकृतम् त्यक्तरुद्धो यदा वायुस्तदा लक्षं विनिर्दिशेत्
tanmadhye nikṣipec cittaṃ yāvat tatra sthirīkṛtam tyaktaruddho yadā vāyustadā lakṣaṃ vinirdiśet
9
कन्दचक्रस्य मध्यस्था त्व् अनाहतमयी कला अधऊर्ध्वे रेखासंयुक्ता भुजंगकुटिलाकृतिः
kandacakrasya madhyasthā tv anāhatamayī kalā adhaūrdhve rekhāsaṃyuktā bhujaṃgakuṭilākṛtiḥ
10
ऊर्ध्वाधो ऽवस्थितावस्था सूर्याचन्द्रमसाव् उभौ सत्यं विराजमाना सा सहस्रार्कसमप्रभा
ūrdhvādho 'vasthitāvasthā sūryācandramasāv ubhau satyaṃ virājamānā sā sahasrārkasamaprabhā
11
तामेवालोकयेच् छक्तिं मनाक् कुम्भकवृत्तिना एतल् लक्षणम् उद्दिष्टम् उत्थापनम् अतः परम्
tāmevālokayec chaktiṃ manāk kumbhakavṛttinā etal lakṣaṇam uddiṣṭam utthāpanam ataḥ param
12
जुषद्रेचकवृत्त्या तु मन्त्रं चैव समुच्चरेत् प्रबुद्धां चिन्तयेच्छक्तिं दण्डवत् परमेश्वरीम्
juṣadrecakavṛttyā tu mantraṃ caiva samuccaret prabuddhāṃ cintayecchaktiṃ daṇḍavat parameśvarīm
13
आधारमध्यादायाता सुषुम्नामार्गम् आश्रिता उत्थापनं समाख्यातं बोधनं परतस्तथा
ādhāramadhyādāyātā suṣumnāmārgam āśritā utthāpanaṃ samākhyātaṃ bodhanaṃ paratastathā
14
कन्दस्थो वेधयेन् नाभिं ततो हृत्स्थं पितामहम् कण्ठस्थमच्युतं साक्षाद्रुद्रं तालुतले स्थितम्
kandastho vedhayen nābhiṃ tato hṛtsthaṃ pitāmaham kaṇṭhasthamacyutaṃ sākṣādrudraṃ tālutale sthitam
15
भ्रुवोर्मध्यगतं त्व् ईशं ब्रह्मद्वारे सदाशिवम् बोधयित्वा व्रजेद् आशु पदं चानाश्रितं शिवम्
bhruvormadhyagataṃ tv īśaṃ brahmadvāre sadāśivam bodhayitvā vrajed āśu padaṃ cānāśritaṃ śivam
16
एतद्बोधनम् उद्दिष्टं चक्रविश्रामणं ततः स्वाभाविकं दलं दीप्तं द्रवं स्थिरनभोपमम्
etadbodhanam uddiṣṭaṃ cakraviśrāmaṇaṃ tataḥ svābhāvikaṃ dalaṃ dīptaṃ dravaṃ sthiranabhopamam
17
अमृतं शेखरं चैव शक्तिर्ब्रह्मा तथैव च बिन्दुनादं तथा प्रोक्तं चक्रद्वादशकं किल
amṛtaṃ śekharaṃ caiva śaktirbrahmā tathaiva ca bindunādaṃ tathā proktaṃ cakradvādaśakaṃ kila
18
वेधयन्ती क्रमाच् छक्तिश्चक्रे चक्रे प्रतिक्षणम् विश्रमेत् सा महादेवी चक्रविश्राम उत्तमः
vedhayantī kramāc chaktiścakre cakre pratikṣaṇam viśramet sā mahādevī cakraviśrāma uttamaḥ
19
हृदयं कम्पते पूर्वं तालुकद्वारमेव च शिरश्च भ्रमते तस्य दृष्टिसंक्रान्तिलक्षणम्
hṛdayaṃ kampate pūrvaṃ tālukadvārameva ca śiraśca bhramate tasya dṛṣṭisaṃkrāntilakṣaṇam
20
एकैकं भ्रमयत्य् अङ्गम् अङ्गप्रत्यङ्गसंधिषु घूर्णते हृदयं चास्य सम्यग्विद्याप्रभावतः
ekaikaṃ bhramayaty aṅgam aṅgapratyaṅgasaṃdhiṣu ghūrṇate hṛdayaṃ cāsya samyagvidyāprabhāvataḥ
21
यानि यानि विकाराणि अवस्था कुरुते सतः तेषु तेषु न भेतव्यं क्रीडति परमेश्वरी
yāni yāni vikārāṇi avasthā kurute sataḥ teṣu teṣu na bhetavyaṃ krīḍati parameśvarī
22
अमृते सेयम् उन्मत्ता विकारान् कुरुते बहून् मलत्रयविकारौ बहुजन्मसु यत्कृतम्
amṛte seyam unmattā vikārān kurute bahūn malatrayavikārau bahujanmasu yatkṛtam
23
धुनोति समलान् पाशात् परशक्तिसमुत्थितान् भूमिकागमनं प्रोक्तम् अन्तावस्था तथोच्यते
dhunoti samalān pāśāt paraśaktisamutthitān bhūmikāgamanaṃ proktam antāvasthā tathocyate
24
यत् संक्रान्तौ रोमहर्षो ऽस्रुपातो जृम्भारम्भो गद्गदा गीर् गिरो ऽन्तः ग्रन्थिस्फोटः स्पर्शदिव्यप्रहर्षो बिन्दुस्पन्दा नाभिकन्दात् स्फुरन्ति
yat saṃkrāntau romaharṣo 'srupāto jṛmbhārambho gadgadā gīr giro 'ntaḥ granthisphoṭaḥ sparśadivyapraharṣo binduspandā nābhikandāt sphuranti
25
अन्तावस्था समाख्याता विश्रामस् त्व् अधुनोच्यते नाभिचक्रविनिर्याता यदा शक्तिः प्रबुध्यते
antāvasthā samākhyātā viśrāmas tv adhunocyate nābhicakraviniryātā yadā śaktiḥ prabudhyate
26
तदा त्व् अस्तमितं सर्वमक्षग्रामं बहिः स्थितम् यदा सा परमा शक्तिः सुलीना परमे पदे
tadā tv astamitaṃ sarvamakṣagrāmaṃ bahiḥ sthitam yadā sā paramā śaktiḥ sulīnā parame pade
27
तदा न विन्दते किंचिद् विषयी विषयान्तरम् शिवे विश्राम्यते शक्तिस्तदा विश्राम उच्यते
tadā na vindate kiṃcid viṣayī viṣayāntaram śive viśrāmyate śaktistadā viśrāma ucyate
28
यत्र विश्रमणं शक्तेर्मनस्तत्र लयं व्रजेत् तदात्मा परमात्मत्वे ज्ञातव्यो निश्चितात्मभिः
yatra viśramaṇaṃ śaktermanastatra layaṃ vrajet tadātmā paramātmatve jñātavyo niścitātmabhiḥ
29
शिवीभूतो भवत्यात्मा परिणामः स एव हि सदा स वर्षते दिव्यम् अमृतं जन्तुजीवनम्
śivībhūto bhavatyātmā pariṇāmaḥ sa eva hi sadā sa varṣate divyam amṛtaṃ jantujīvanam
30
चित्तं तत्र तु संधार्य पुनर्दैवी विशेत्तु सा तदा त्व् आगमनं प्रोक्तमेवं सम्यक् त्रयोदश
cittaṃ tatra tu saṃdhārya punardaivī viśettu sā tadā tv āgamanaṃ proktamevaṃ samyak trayodaśa