Books / Surya Upanishad

1. Surya Upanishad

Surya Upanishad

सूर्योपनिषत् अथर्ववेदीय सामान्योपनिषत् । सूदितस्वातिरिक्तारिसूरिनन्दात्मभावितम् । सूर्यनारायणाकारं नौमि चित्सूर्यवैभवम् ॥ ॐ भद्रं कर्णेभिः श्रुणुयाम देवाः । भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः । स्थिरैरण्गैस्तुष्टुवांसस्तनूभिर्व्यशेम देवहितं यदायुः । स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः । स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः । स्वस्ति नस्तार्क्ष्यो अरिष्टनेमिः । स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु ॥ ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥ हरिः ॐ अथ सूर्याथर्वाण्गिरसं व्याख्यास्यामः । ब्रह्मा ऋषिः । गायत्री च्हन्दः । आदित्यो देवता । हंसः सोऽहमग्निनारायणयुक्तं बीजम् । हृल्लेखा शक्तिः । वियदादिसर्गसंयुक्तं कीलकम् । चतुर्विधपुरुषार्थसिद्ध्यर्थे विनियोगः । षट्स्वरारूढेन बीजेन षडण्गं रक्ताम्बुजसंस्थितम् । सप्ताश्वरथिनं हिरण्यवर्णं चतुर्भुजं पद्मद्वयाभयवरदहस्तं कालचक्रप्रणेतारं श्रीसूर्यनारायणं य एवं वेद स वै ब्राह्मणः । ॐ भूर्भुवःसुवः । ॐ तत्सवितुर्वरेण्यं भर्गो देवस्य धीमहि । धियो यो नः प्रचोदयात् । सूर्य आत्मा जगतस्तस्थुषश्च । सूर्याद्वै खल्विमानि भूतानि जायन्ते । सूर्याद्यङ्य़ः पर्जन्योऽन्नमात्मा नमस्त आदित्य । त्वमेव प्रत्यक्षं कर्मकर्तासि । त्वमेव प्रत्यक्षं ब्रह्मासि । त्वमेव प्रत्यक्षं विष्णुरसि । त्वमेव प्रत्यक्षं रुद्रोऽसि । त्वमेव प्रत्यक्षमृगसि । त्वमेव प्रत्यक्षं यजुरसि । त्वमेव प्रत्यक्षं सामासि । त्वमेव प्रत्यक्षमथर्वासि । त्वमेव सर्वं च्हन्दोऽसि । आदित्याद्वायुर्जायते । आदित्याद्भूमिर्जायते । आदित्यादापो जायन्ते । आदित्याज्ज्योतिर्जायते । आदित्याद्व्योम दिशो जायन्ते । आदित्याद्देवा जायन्ते । आदित्याद्वेदा जायन्ते । आदित्यो वा एष एतन्मण्डलं तपति । असावादित्यो ब्रह्म । आदित्योऽन्तःकरणमनोबुद्धिचित्ताहण्काराः । आदित्यो वै व्यानः समानोदानोऽपानः प्राणः । आदित्यो वै श्रोत्रत्वक्चक्षूरसनघ्राणाः । आदित्यो वै वाक्पाणिपादपायूपस्थाः । आदित्यो वै शब्दस्पर्शरूपरसगन्धाः । आदित्यो वै वचनादानागमनविसर्गानन्दाः । आनन्दमयो ङ्य़ानमयो विङ्य़ानानमय आदित्यः । नमो मित्राय भानवे मृत्योर्मा पाहि । भ्राजिष्णवे विश्वहेतवे नमः । सूर्याद्भवन्ति भूतानि सूर्येण पालितानि तु । सूर्ये लयं प्राप्नुवन्ति यः सूर्यः सोऽहमेव च । चक्षुर्नो देवः सविता चक्षुर्न उत पर्वतः । चक्षुर्धाता दधातु नः । आदित्याय विद्महे सहस्रकिरणाय धीमहि । तन्नः सूर्यः प्रचोदयात् । सविता पश्चात्तात्सविता पुरस्तात्सवितोत्तरात्तात्सविताधरात्तात् । सविता नः सुवतु सर्वतातिं सविता नो रासतां दीर्घमायुः । ॐइत्येकाक्षरं ब्रह्म । घृणिरिति द्वे अक्षरे । सूर्य इत्यक्षरद्वयम् । आदित्य इति त्रीण्यक्षराणि । एतस्यैव सूर्यस्याष्टाक्षरो मनुः । यः सदाहरहर्जपति स वै ब्राह्मणो भवति स वै ब्राह्मणो भवति । सूर्याभिमुखो जप्त्वा महाव्याधिभयात्प्रमुच्यते । अलक्ष्मीर्नश्यति । अभक्ष्यभक्षणात्पूतो भवति । अगम्यागमनात्पूतो भवति । पतितसम्भाषणात्पूतो भवति । असत्सम्भाषणात्पूतो भवति । मध्याह्ने सूराभिमुखः पठेत् । सद्योत्पन्नपJण्चमहापातकात्प्रमुच्यते । सैषां सावित्रीं विद्यां न किJण्चिदपि न कस्मैचित्प्रशंसयेत् । य एतां महाभागः प्रातः पठति स भाग्यवाJण्जायते । पशून्विन्दति । वेदार्थं लभते । त्रिकालमेतज्जप्त्वा क्रतुशतफलमवाप्नोति । यो हस्तादित्ये जपति स महामृत्युं तरति य एवं वेद ॥ इत्युपनिषत् ॥ हरिः ॐ भद्रं कर्णेभिरिति शान्तिः ॥ इति सूर्योपनिषत्समाप्ता ॥ == हिन्दी-अनुवादम् == सूदितस्वातिरिक्तारिसूरिनन्दात्मभावितम् । सूर्यनारायणाकारं नौमि चित्सूर्यवैभवम् ॥ ॐ भद्रं कर्णेभिः श्रुणुयाम देवाः । भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः । स्थिरैरङ्गैस्तुष्टुवांसस्तनूभिर्व्यशेम देवहितं यदायुः । स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः । स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः । स्वस्ति नस्तार्क्ष्यो अरिष्टनेमिः । स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु ॥ ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥ ; भावार्थ- हे देव ! हम कानों से कल्याणकारी बातें सुनें, आँखों से कल्याणकारी (दृश्य) देखें, हम हृष्ट-पुष्ट अंगों और शरीर से ईश्वर द्वारा प्रदत्त पूरी आयु देवहित कार्यों में बिताएँ । महान् कीर्ति सम्पन्न देवराज इन्द्र हमारा कल्याण करें। सर्वज्ञाता पूषा देवता ह कल्याण करें। अरिष्टनेमि (जिसकी गति अवरुद्ध न की जा सके), तार्क्ष्य (गरुड़) तथा बृहस्पतिदेव हमारा कल्याण करें। त्रिविध तापों की शान्ति हो । हरिः ॐ अथ सूर्याथर्वाङ्गिरसं व्याख्यास्यामः । ब्रह्मा ऋषिः । गायत्री छन्दः । आदित्यो देवता । हंसः सोऽहमग्निनारायणयुक्तं बीजम् । हृल्लेखा शक्तिः । वियदादिसर्गसंयुक्तं कीलकम् । चतुर्विधपुरुषार्थसिद्ध्यर्थे विनियोगः । ; इस सूर्यदेव सम्बन्धी अथर्वाङ्गिरस-मन्त्र के ब्रह्मा ऋषि है। गायत्री छन्द है । आदित्य देवता हैं । 'हंस' 'सोऽहम् अग्नि नारायणयुक्त बीज है । हृल्लेखा शक्ति है। वियत् आदि सृष्टि से संयुक्त कीलक है। चारो प्रकार के पुरुषार्थों की सिद्धि मे इस मन्त्र का विनियोग किया जाता है। षट्स्वरारूढेन बीजेन षडङ्गं रक्ताम्बुजसंस्थितम् । सप्ताश्वरथिनं हिरण्यवर्णं चतुर्भुजं पद्मद्वयाभयवरदहस्तं कालचक्रप्रणेतारं श्रीसूर्यनारायणं य एवं वेद स वै ब्राह्मणः । ; छः स्वरो पर आरुढ़ बीज के साथ, छः अङ्गोवाले, लाल कमल पर स्थित, सात घोडोवाले रथ पर सवार, हिरण्यवर्ण, चतुर्भुज तथा चारो हाथों मे क्रमशः दो कमल तथा वर और अभयमुद्रा धारण किये,कालचक्र के प्रणेता श्रीसूर्यनारायण को जो इस प्रकार जानता है, निश्चयपूर्वक वही ब्राह्मण (ब्रह्मवेत्ता) है। ॐ भूर्भुवःसुवः । ॐ तत्सवितुर्वरेण्यं भर्गो देवस्य धीमहि । धियो यो नः प्रचोदयात् । ; जो प्रणव के अर्थभूत सच्चिदानन्दमय तथा भूः, भुवः और स्व: स्वरूप से त्रिभुवनमय एवं सम्पूर्ण जगत की सृष्टि करनेवाले हैं, उन भगवान् सूर्यदेव के सर्वश्रेष्ठ तेज का हम ध्यान करते हैं, जो हमारी बुद्धियो को प्रेरणा देते रहते हैं । सूर्य आत्मा जगतस्तस्थुषश्च । सूर्याद्वै खल्विमानि भूतानि जायन्ते । सूर्याद्यज्ञः पर्जन्योऽन्नमात्मा नमस्त आदित्य । ; भगवान् सूर्यनारायण सम्पूर्ण जगम तथा स्थावर-जगत के आत्मा हैं, निश्चयपूर्वक सूर्यनारायण से ही ये भूत उत्पन्न होते हैं। सूर्य से यज्ञ, मेघ, अन्न (बल-वीर्य) और आत्मा (चेतना) का आविर्भाव होता है। आदित्य ! आपको हमारा नमस्कार है। त्वमेव प्रत्यक्षं कर्मकर्तासि । त्वमेव प्रत्यक्षं ब्रह्मासि । त्वमेव प्रत्यक्षं विष्णुरसि । त्वमेव प्रत्यक्षं रुद्रोऽसि । त्वमेव प्रत्यक्षमृगसि । त्वमेव प्रत्यक्षं यजुरसि । त्वमेव प्रत्यक्षं सामासि । त्वमेव प्रत्यक्षमथर्वासि । त्वमेव सर्वं छन्दोऽसि । ; आप ही प्रत्यक्ष कर्मकर्ता हैं, आप ही प्रत्यक्ष ब्रह्म हैं । आप ही प्रत्यक्ष विष्णु हैं, आप ही प्रत्यक्ष रुद्र हैं । आप ही प्रत्यक्ष ऋग्वेद है। आप ही प्रत्यक्ष यजुर्वेद हैं । आप ही प्रत्यक्ष सामवेद हैं । आप ही प्रत्यक्ष अथर्ववेद है । आप ही समस्त छन्दःस्वरूप हैं। आदित्याद्वायुर्जायते । आदित्याद्भूमिर्जायते । आदित्यादापो जायन्ते । आदित्याज्ज्योतिर्जायते । आदित्याद्व्योम दिशो जायन्ते । आदित्याद्देवा जायन्ते । आदित्याद्वेदा जायन्ते । ; आदित्य से वायु उत्पन्न होती है। आदित्य से भूमि उत्पन्न होती है, आदित्य से जल उत्पन्न होता है। आदित्य से ज्योति (अग्नि) उत्पन्न होती है। आदित्य से आकाश और दिशाएँ उत्पन्न होती हैं। आदित्य से देवता उत्पन्न होते हैं। आदित्य से वेद उत्पन्न होते हैं। आदित्यो वा एष एतन्मण्डलं तपति । असावादित्यो ब्रह्म । आदित्योऽन्तःकरणमनोबुद्धिचित्ताहङ्काराः । आदित्यो वै व्यानः समानोदानोऽपानः प्राणः । आदित्यो वै श्रोत्रत्वक्चक्षूरसनघ्राणाः । आदित्यो वै वाक्पाणिपादपायूपस्थाः । आदित्यो वै शब्दस्पर्शरूपरसगन्धाः । आदित्यो वै वचनादानागमनविसर्गानन्दाः । आनन्दमयो ज्ञानमयो विज्ञानानमय आदित्यः । ; निश्चय ही ये आदित्य देवता इस ब्रह्माण्ड-मण्डल को तपाते (गर्मी देते) हैं। वे आदित्य ब्रह्म हैं । आदित्य ही अन्तःकरण अर्थात् मन, बुद्धि, चित्त और अहङ्काररूप हैं । आदित्य ही प्राण, अपान, समान, व्यान और उदान-इन पाँचौ प्राणो के रूप मे विराजते हैं। आदित्य ही श्रोत्र, त्वचा, चक्षु, रसना और घ्राण-इन पाँच इन्द्रियो के रूप में कार्य कर रहे हैं। आदित्य ही वाक, पाणि, पाद, पायु और उपस्थ-ये पॉचो कर्मेन्द्रिय हैं । आदित्य ही शब्द, स्पर्श, रूप, रस और गन्ध ये ज्ञानेन्द्रियो के पॉच विषय हैं । आदित्य ही वचन, आदान, गमन, मल-त्याग और आनन्द-ये कर्मेन्द्रियो के पाँच विषय बन रहे हैं। आनन्दमय, ज्ञानमय और विज्ञानमय आदित्य ही हैं। नमो मित्राय भानवे मृत्योर्मा पाहि । भ्राजिष्णवे विश्वहेतवे नमः । ; मित्रदेवता तथा सूर्यदेव को नमस्कार है। प्रभो ! आप मृत्यु से मेरी रक्षा करे । दीप्तिमान् तथा विश्व के कारणरूप सूर्यनारायण को नमस्कार है । सूर्याद्भवन्ति भूतानि सूर्येण पालितानि तु । सूर्ये लयं प्राप्नुवन्ति यः सूर्यः सोऽहमेव च । चक्षुर्नो देवः सविता चक्षुर्न उत पर्वतः । चक्षुर्धाता दधातु नः । ; सूर्य से सम्पूर्ण चराचर जीव उत्पन्न होते हैं, सूर्य के द्वारा ही उनका पालन होता है और फिर सूर्य मे ही वे लय को प्राप्त होते हैं । जो सूर्यनारायण हैं, वह मैं ही हूँ। सविता देवता हमारे नेत्र हैं तथा पर्व के द्वारा पुण्यकाल का आख्यान करने के कारण जो पर्वतनाम से प्रसिद्ध है, वे सूर्य ही हमारे चक्षु हैं । सबको धारण करनेवाले धाता नाम से प्रसिद्ध वे आदित्यदेव हमारे नेत्रो को दृष्टिशक्ति प्रदान करें। आदित्याय विद्महे सहस्रकिरणाय धीमहि । तन्नः सूर्यः प्रचोदयात् । ; (श्रीसूर्यगायत्री-) हम भगवान् आदित्य को जानते हैं—पूजते हैं, हम सहस्र (अनन्त ) किरणों से मण्डित भगवान् सूर्यनारायण का ध्यान करते है, वे सर्यदेव हमे प्रेरणा प्रदान करे ।' ('आदित्याय विद्महे सहस्त्रकिरणायधीमहि तन्नःसूर्यः प्रचोदयात।) सविता पश्चात्तात्सविता पुरस्तात्सवितोत्तरात्तात्सविताधरात्तात् । सविता नः सुवतु सर्वतातिं सविता नो रासतां दीर्घमायुः । ; पीछे सविता देवता हैं, आगे सविता देवता हैं, बॉये सविता देवता हैं और दक्षिण भाग मे भी (तथा ऊपर-नीचे भी) सविता देवता हैं । सविता देवता हमारे लिये सब कुछ प्रसव (उत्पन्न) करे (सभी अभीष्ट वस्तुएँ दे)' सविता देवता हमे दीर्घ आयु प्रदान करे । ॐइत्येकाक्षरं ब्रह्म । घृणिरिति द्वे अक्षरे । सूर्य इत्यक्षरद्वयम् । आदित्य इति त्रीण्यक्षराणि । एतस्यैव सूर्यस्याष्टाक्षरो मनुः । ; ॐ यह एकाक्षर मन्त्र ब्रहा है। 'घृणिः' यह दो अक्षरो का मन्त्र है, 'सूर्यः' यह दो अक्षरों का मन्त्र है। 'आदित्यः' इस मन्त्र मे तीन अक्षर हैं । इन सबको मिलाकर सूर्यनारायण का अष्टाक्षर महामन्त्र-ॐ घृणिः सूर्य आदित्योम्' बनता है। यही अथर्वाङ्गिरस सूर्यमन्त्र है । यः सदाहरहर्जपति स वै ब्राह्मणो भवति स वै ब्राह्मणो भवति । ; इस मन्त्र का जो प्रतिदिन जप करता है, वही ब्राह्मण (ब्रह्मवेत्ता) होता है, वही ब्राह्मण होता है। सूर्याभिमुखो जप्त्वा महाव्याधिभयात्प्रमुच्यते । अलक्ष्मीर्नश्यति । अभक्ष्यभक्षणात्पूतो भवति । अगम्यागमनात्पूतो भवति । पतितसम्भाषणात्पूतो भवति । असत्सम्भाषणात्पूतो भवति । ; सूर्यनारायण की ओर मुख करके जपने से महाव्याधि के भय से मुक्त हो जाता है। उसका दारिद्रय नष्ट हो जाता है। सारे दोषों-पापो से वह मुक्त हो जाता है । मध्याह्ने सूराभिमुखः पठेत् । सद्योत्पन्नपञ्चमहापातकात्प्रमुच्यते । सैषां सावित्रीं विद्यां न किञ्चिदपि न कस्मैचित्प्रशंसयेत् । ; मध्याह्न में सूर्य की ओर मुख करके इसका जप करे । इस प्रकार करने से मनुष्य सद्यः उत्पन्न पाँच महापातको से छूट जाता है । यह सावित्रीविद्या है, इसकी किसी अपात्र से कुछ भी प्रशंसा (परिचर्चा) न करे। य एतां महाभागः प्रातः पठति स भाग्यवाञ्जायते । पशून्विन्दति । वेदार्थं लभते । त्रिकालमेतज्जप्त्वा क्रतुशतफलमवाप्नोति । यो हस्तादित्ये जपति स महामृत्युं तरति य एवं वेद ॥ इत्युपनिषत् ॥ हरिः ॐ भद्रं कर्णेभिरिति शान्तिः ॥ इति सूर्योपनिषत्समाप्ता ॥ ; जो महाभाग इसका त्रिकाल-प्रातः, मध्याह्न और सायंकाल पाठ करता है, वह भाग्यवान हो जाता है, उसे गौ आदि पशुओं का लाभ होता है । वह वेद के अभिप्राय का ज्ञाता होता है। इसका जप करने से सैकड़ो यज्ञ का फल प्राप्त होता है। जो सूर्यदेवता के हस्त नक्षत्र पर रहते समय (अर्थात् आश्विन मास में) इसका जप करता है, वह महामृत्यु से तर जाता है, जो इस प्रकार से जानता है, वह भी महामृत्यु से तर जाता है। ;उपनिषद् समाप्त हुआ। ; हरि ॐ हम कानों से कल्याणकारी बातें सुनें, आदि। शान्ति हो॥ ; सूर्योपनिषद् समाप्त हुआ। == अधिकाध्ययनाय == वर्गः:उपनिषदः

sūryopaniṣat atharvavedīya sāmānyopaniṣat / sūditasvātiriktārisūrinandātmabhāvitam / sūryanārāyaṇākāraṃ naumi citsūryavaibhavam // ॐ bhadraṃ karṇebhiḥ śruṇuyāma devāḥ / bhadraṃ paśyemākṣabhiryajatrāḥ / sthirairaṇgaistuṣṭuvāṃsastanūbhirvyaśema devahitaṃ yadāyuḥ / svasti na indro vṛddhaśravāḥ / svasti naḥ pūṣā viśvavedāḥ / svasti nastārkṣyo ariṣṭanemiḥ / svasti no bṛhaspatirdadhātu // ॐ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ // hariḥ ॐ atha sūryātharvāṇgirasaṃ vyākhyāsyāmaḥ / brahmā ṛṣiḥ / gāyatrī chandaḥ / ādityo devatā / haṃsaḥ so'hamagninārāyaṇayuktaṃ bījam / hṛllekhā śaktiḥ / viyadādisargasaṃyuktaṃ kīlakam / caturvidhapuruṣārthasiddhyarthe viniyogaḥ / ṣaṭsvarārūḍhena bījena ṣaḍaṇgaṃ raktāmbujasaṃsthitam / saptāśvarathinaṃ hiraṇyavarṇaṃ caturbhujaṃ padmadvayābhayavaradahastaṃ kālacakrapraṇetāraṃ śrīsūryanārāyaṇaṃ ya evaṃ veda sa vai brāhmaṇaḥ / ॐ bhūrbhuvaḥsuvaḥ / ॐ tatsaviturvareṇyaṃ bhargo devasya dhīmahi / dhiyo yo naḥ pracodayāt / sūrya ātmā jagatastasthuṣaśca / sūryādvai khalvimāni bhūtāni jāyante / sūryādyaṅya़ḥ parjanyo'nnamātmā namasta āditya / tvameva pratyakṣaṃ karmakartāsi / tvameva pratyakṣaṃ brahmāsi / tvameva pratyakṣaṃ viṣṇurasi / tvameva pratyakṣaṃ rudro'si / tvameva pratyakṣamṛgasi / tvameva pratyakṣaṃ yajurasi / tvameva pratyakṣaṃ sāmāsi / tvameva pratyakṣamatharvāsi / tvameva sarvaṃ chando'si / ādityādvāyurjāyate / ādityādbhūmirjāyate / ādityādāpo jāyante / ādityājjyotirjāyate / ādityādvyoma diśo jāyante / ādityāddevā jāyante / ādityādvedā jāyante / ādityo vā eṣa etanmaṇḍalaṃ tapati / asāvādityo brahma / ādityo'ntaḥkaraṇamanobuddhicittāhaṇkārāḥ / ādityo vai vyānaḥ samānodāno'pānaḥ prāṇaḥ / ādityo vai śrotratvakcakṣūrasanaghrāṇāḥ / ādityo vai vākpāṇipādapāyūpasthāḥ / ādityo vai śabdasparśarūparasagandhāḥ / ādityo vai vacanādānāgamanavisargānandāḥ / ānandamayo ṅya़ाnamayo viṅya़ाnānamaya ādityaḥ / namo mitrāya bhānave mṛtyormā pāhi / bhrājiṣṇave viśvahetave namaḥ / sūryādbhavanti bhūtāni sūryeṇa pālitāni tu / sūrye layaṃ prāpnuvanti yaḥ sūryaḥ so'hameva ca / cakṣurno devaḥ savitā cakṣurna uta parvataḥ / cakṣurdhātā dadhātu naḥ / ādityāya vidmahe sahasrakiraṇāya dhīmahi / tannaḥ sūryaḥ pracodayāt / savitā paścāttātsavitā purastātsavitottarāttātsavitādharāttāt / savitā naḥ suvatu sarvatātiṃ savitā no rāsatāṃ dīrghamāyuḥ / ॐityekākṣaraṃ brahma / ghṛṇiriti dve akṣare / sūrya ityakṣaradvayam / āditya iti trīṇyakṣarāṇi / etasyaiva sūryasyāṣṭākṣaro manuḥ / yaḥ sadāharaharjapati sa vai brāhmaṇo bhavati sa vai brāhmaṇo bhavati / sūryābhimukho japtvā mahāvyādhibhayātpramucyate / alakṣmīrnaśyati / abhakṣyabhakṣaṇātpūto bhavati / agamyāgamanātpūto bhavati / patitasambhāṣaṇātpūto bhavati / asatsambhāṣaṇātpūto bhavati / madhyāhne sūrābhimukhaḥ paṭhet / sadyotpannapaJṇcamahāpātakātpramucyate / saiṣāṃ sāvitrīṃ vidyāṃ na kiJṇcidapi na kasmaicitpraśaṃsayet / ya etāṃ mahābhāgaḥ prātaḥ paṭhati sa bhāgyavāJṇjāyate / paśūnvindati / vedārthaṃ labhate / trikālametajjaptvā kratuśataphalamavāpnoti / yo hastāditye japati sa mahāmṛtyuṃ tarati ya evaṃ veda // ityupaniṣat // hariḥ ॐ bhadraṃ karṇebhiriti śāntiḥ // iti sūryopaniṣatsamāptā // == hindī-anuvādam == sūditasvātiriktārisūrinandātmabhāvitam / sūryanārāyaṇākāraṃ naumi citsūryavaibhavam // ॐ bhadraṃ karṇebhiḥ śruṇuyāma devāḥ / bhadraṃ paśyemākṣabhiryajatrāḥ / sthirairaṅgaistuṣṭuvāṃsastanūbhirvyaśema devahitaṃ yadāyuḥ / svasti na indro vṛddhaśravāḥ / svasti naḥ pūṣā viśvavedāḥ / svasti nastārkṣyo ariṣṭanemiḥ / svasti no bṛhaspatirdadhātu // ॐ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ // ; bhāvārtha- he deva ! hama kānoṃ se kalyāṇakārī bāteṃ suneṃ, ām̐khoṃ se kalyāṇakārī (dṛśya) dekheṃ, hama hṛṣṭa-puṣṭa aṃgoṃ aura śarīra se īśvara dvārā pradatta pūrī āyu devahita kāryoṃ meṃ bitāem̐ / mahān kīrti sampanna devarāja indra hamārā kalyāṇa kareṃ/ sarvajñātā pūṣā devatā ha kalyāṇa kareṃ/ ariṣṭanemi (jisakī gati avaruddha na kī jā sake), tārkṣya (garuḍa़) tathā bṛhaspatideva hamārā kalyāṇa kareṃ/ trividha tāpoṃ kī śānti ho / hariḥ ॐ atha sūryātharvāṅgirasaṃ vyākhyāsyāmaḥ / brahmā ṛṣiḥ / gāyatrī chandaḥ / ādityo devatā / haṃsaḥ so'hamagninārāyaṇayuktaṃ bījam / hṛllekhā śaktiḥ / viyadādisargasaṃyuktaṃ kīlakam / caturvidhapuruṣārthasiddhyarthe viniyogaḥ / ; isa sūryadeva sambandhī atharvāṅgirasa-mantra ke brahmā ṛṣi hai/ gāyatrī chanda hai / āditya devatā haiṃ / 'haṃsa' 'so'ham agni nārāyaṇayukta bīja hai / hṛllekhā śakti hai/ viyat ādi sṛṣṭi se saṃyukta kīlaka hai/ cāro prakāra ke puruṣārthoṃ kī siddhi me isa mantra kā viniyoga kiyā jātā hai/ ṣaṭsvarārūḍhena bījena ṣaḍaṅgaṃ raktāmbujasaṃsthitam / saptāśvarathinaṃ hiraṇyavarṇaṃ caturbhujaṃ padmadvayābhayavaradahastaṃ kālacakrapraṇetāraṃ śrīsūryanārāyaṇaṃ ya evaṃ veda sa vai brāhmaṇaḥ / ; chaḥ svaro para āruḍha़ bīja ke sātha, chaḥ aṅgovāle, lāla kamala para sthita, sāta ghoḍovāle ratha para savāra, hiraṇyavarṇa, caturbhuja tathā cāro hāthoṃ me kramaśaḥ do kamala tathā vara aura abhayamudrā dhāraṇa kiye,kālacakra ke praṇetā śrīsūryanārāyaṇa ko jo isa prakāra jānatā hai, niścayapūrvaka vahī brāhmaṇa (brahmavettā) hai/ ॐ bhūrbhuvaḥsuvaḥ / ॐ tatsaviturvareṇyaṃ bhargo devasya dhīmahi / dhiyo yo naḥ pracodayāt / ; jo praṇava ke arthabhūta saccidānandamaya tathā bhūḥ, bhuvaḥ aura sva: svarūpa se tribhuvanamaya evaṃ sampūrṇa jagata kī sṛṣṭi karanevāle haiṃ, una bhagavān sūryadeva ke sarvaśreṣṭha teja kā hama dhyāna karate haiṃ, jo hamārī buddhiyo ko preraṇā dete rahate haiṃ / sūrya ātmā jagatastasthuṣaśca / sūryādvai khalvimāni bhūtāni jāyante / sūryādyajñaḥ parjanyo'nnamātmā namasta āditya / ; bhagavān sūryanārāyaṇa sampūrṇa jagama tathā sthāvara-jagata ke ātmā haiṃ, niścayapūrvaka sūryanārāyaṇa se hī ye bhūta utpanna hote haiṃ/ sūrya se yajña, megha, anna (bala-vīrya) aura ātmā (cetanā) kā āvirbhāva hotā hai/ āditya ! āpako hamārā namaskāra hai/ tvameva pratyakṣaṃ karmakartāsi / tvameva pratyakṣaṃ brahmāsi / tvameva pratyakṣaṃ viṣṇurasi / tvameva pratyakṣaṃ rudro'si / tvameva pratyakṣamṛgasi / tvameva pratyakṣaṃ yajurasi / tvameva pratyakṣaṃ sāmāsi / tvameva pratyakṣamatharvāsi / tvameva sarvaṃ chando'si / ; āpa hī pratyakṣa karmakartā haiṃ, āpa hī pratyakṣa brahma haiṃ / āpa hī pratyakṣa viṣṇu haiṃ, āpa hī pratyakṣa rudra haiṃ / āpa hī pratyakṣa ṛgveda hai/ āpa hī pratyakṣa yajurveda haiṃ / āpa hī pratyakṣa sāmaveda haiṃ / āpa hī pratyakṣa atharvaveda hai / āpa hī samasta chandaḥsvarūpa haiṃ/ ādityādvāyurjāyate / ādityādbhūmirjāyate / ādityādāpo jāyante / ādityājjyotirjāyate / ādityādvyoma diśo jāyante / ādityāddevā jāyante / ādityādvedā jāyante / ; āditya se vāyu utpanna hotī hai/ āditya se bhūmi utpanna hotī hai, āditya se jala utpanna hotā hai/ āditya se jyoti (agni) utpanna hotī hai/ āditya se ākāśa aura diśāem̐ utpanna hotī haiṃ/ āditya se devatā utpanna hote haiṃ/ āditya se veda utpanna hote haiṃ/ ādityo vā eṣa etanmaṇḍalaṃ tapati / asāvādityo brahma / ādityo'ntaḥkaraṇamanobuddhicittāhaṅkārāḥ / ādityo vai vyānaḥ samānodāno'pānaḥ prāṇaḥ / ādityo vai śrotratvakcakṣūrasanaghrāṇāḥ / ādityo vai vākpāṇipādapāyūpasthāḥ / ādityo vai śabdasparśarūparasagandhāḥ / ādityo vai vacanādānāgamanavisargānandāḥ / ānandamayo jñānamayo vijñānānamaya ādityaḥ / ; niścaya hī ye āditya devatā isa brahmāṇḍa-maṇḍala ko tapāte (garmī dete) haiṃ/ ve āditya brahma haiṃ / āditya hī antaḥkaraṇa arthāt mana, buddhi, citta aura ahaṅkārarūpa haiṃ / āditya hī prāṇa, apāna, samāna, vyāna aura udāna-ina pām̐cau prāṇo ke rūpa me virājate haiṃ/ āditya hī śrotra, tvacā, cakṣu, rasanā aura ghrāṇa-ina pām̐ca indriyo ke rūpa meṃ kārya kara rahe haiṃ/ āditya hī vāka, pāṇi, pāda, pāyu aura upastha-ye paॉco karmendriya haiṃ / āditya hī śabda, sparśa, rūpa, rasa aura gandha ye jñānendriyo ke paॉca viṣaya haiṃ / āditya hī vacana, ādāna, gamana, mala-tyāga aura ānanda-ye karmendriyo ke pām̐ca viṣaya bana rahe haiṃ/ ānandamaya, jñānamaya aura vijñānamaya āditya hī haiṃ/ namo mitrāya bhānave mṛtyormā pāhi / bhrājiṣṇave viśvahetave namaḥ / ; mitradevatā tathā sūryadeva ko namaskāra hai/ prabho ! āpa mṛtyu se merī rakṣā kare / dīptimān tathā viśva ke kāraṇarūpa sūryanārāyaṇa ko namaskāra hai / sūryādbhavanti bhūtāni sūryeṇa pālitāni tu / sūrye layaṃ prāpnuvanti yaḥ sūryaḥ so'hameva ca / cakṣurno devaḥ savitā cakṣurna uta parvataḥ / cakṣurdhātā dadhātu naḥ / ; sūrya se sampūrṇa carācara jīva utpanna hote haiṃ, sūrya ke dvārā hī unakā pālana hotā hai aura phira sūrya me hī ve laya ko prāpta hote haiṃ / jo sūryanārāyaṇa haiṃ, vaha maiṃ hī hūm̐/ savitā devatā hamāre netra haiṃ tathā parva ke dvārā puṇyakāla kā ākhyāna karane ke kāraṇa jo parvatanāma se prasiddha hai, ve sūrya hī hamāre cakṣu haiṃ / sabako dhāraṇa karanevāle dhātā nāma se prasiddha ve ādityadeva hamāre netro ko dṛṣṭiśakti pradāna kareṃ/ ādityāya vidmahe sahasrakiraṇāya dhīmahi / tannaḥ sūryaḥ pracodayāt / ; (śrīsūryagāyatrī-) hama bhagavān āditya ko jānate haiṃ—pūjate haiṃ, hama sahasra (ananta ) kiraṇoṃ se maṇḍita bhagavān sūryanārāyaṇa kā dhyāna karate hai, ve saryadeva hame preraṇā pradāna kare /' ('ādityāya vidmahe sahastrakiraṇāyadhīmahi tannaḥsūryaḥ pracodayāta/) savitā paścāttātsavitā purastātsavitottarāttātsavitādharāttāt / savitā naḥ suvatu sarvatātiṃ savitā no rāsatāṃ dīrghamāyuḥ / ; pīche savitā devatā haiṃ, āge savitā devatā haiṃ, baॉye savitā devatā haiṃ aura dakṣiṇa bhāga me bhī (tathā ūpara-nīce bhī) savitā devatā haiṃ / savitā devatā hamāre liye saba kucha prasava (utpanna) kare (sabhī abhīṣṭa vastuem̐ de)' savitā devatā hame dīrgha āyu pradāna kare / ॐityekākṣaraṃ brahma / ghṛṇiriti dve akṣare / sūrya ityakṣaradvayam / āditya iti trīṇyakṣarāṇi / etasyaiva sūryasyāṣṭākṣaro manuḥ / ; ॐ yaha ekākṣara mantra brahā hai/ 'ghṛṇiḥ' yaha do akṣaro kā mantra hai, 'sūryaḥ' yaha do akṣaroṃ kā mantra hai/ 'ādityaḥ' isa mantra me tīna akṣara haiṃ / ina sabako milākara sūryanārāyaṇa kā aṣṭākṣara mahāmantra-ॐ ghṛṇiḥ sūrya ādityom' banatā hai/ yahī atharvāṅgirasa sūryamantra hai / yaḥ sadāharaharjapati sa vai brāhmaṇo bhavati sa vai brāhmaṇo bhavati / ; isa mantra kā jo pratidina japa karatā hai, vahī brāhmaṇa (brahmavettā) hotā hai, vahī brāhmaṇa hotā hai/ sūryābhimukho japtvā mahāvyādhibhayātpramucyate / alakṣmīrnaśyati / abhakṣyabhakṣaṇātpūto bhavati / agamyāgamanātpūto bhavati / patitasambhāṣaṇātpūto bhavati / asatsambhāṣaṇātpūto bhavati / ; sūryanārāyaṇa kī ora mukha karake japane se mahāvyādhi ke bhaya se mukta ho jātā hai/ usakā dāridraya naṣṭa ho jātā hai/ sāre doṣoṃ-pāpo se vaha mukta ho jātā hai / madhyāhne sūrābhimukhaḥ paṭhet / sadyotpannapañcamahāpātakātpramucyate / saiṣāṃ sāvitrīṃ vidyāṃ na kiñcidapi na kasmaicitpraśaṃsayet / ; madhyāhna meṃ sūrya kī ora mukha karake isakā japa kare / isa prakāra karane se manuṣya sadyaḥ utpanna pām̐ca mahāpātako se chūṭa jātā hai / yaha sāvitrīvidyā hai, isakī kisī apātra se kucha bhī praśaṃsā (paricarcā) na kare/ ya etāṃ mahābhāgaḥ prātaḥ paṭhati sa bhāgyavāñjāyate / paśūnvindati / vedārthaṃ labhate / trikālametajjaptvā kratuśataphalamavāpnoti / yo hastāditye japati sa mahāmṛtyuṃ tarati ya evaṃ veda // ityupaniṣat // hariḥ ॐ bhadraṃ karṇebhiriti śāntiḥ // iti sūryopaniṣatsamāptā // ; jo mahābhāga isakā trikāla-prātaḥ, madhyāhna aura sāyaṃkāla pāṭha karatā hai, vaha bhāgyavāna ho jātā hai, use gau ādi paśuoṃ kā lābha hotā hai / vaha veda ke abhiprāya kā jñātā hotā hai/ isakā japa karane se saikaḍa़ो yajña kā phala prāpta hotā hai/ jo sūryadevatā ke hasta nakṣatra para rahate samaya (arthāt āśvina māsa meṃ) isakā japa karatā hai, vaha mahāmṛtyu se tara jātā hai, jo isa prakāra se jānatā hai, vaha bhī mahāmṛtyu se tara jātā hai/ ;upaniṣad samāpta huā/ ; hari ॐ hama kānoṃ se kalyāṇakārī bāteṃ suneṃ, ādi/ śānti ho// ; sūryopaniṣad samāpta huā/ == adhikādhyayanāya == vargaḥ:upaniṣadaḥ