1. Svetasvatara_Upanishad - Swami Tyagisananda (1949) [Sanskrit-English]
Svetasvatara_Upanishad - Swami Tyagisananda (1949) [Sanskrit-English]
a a, ā ā, i i, ī ī, u u, ū ū, ṛ ṛ, ṝ ṝ, e e, o o, ai ai, au au, ṁ ṁ, ḥ ḥ, k k, kh kh, g g, gh gh, ṅ ṅ, c c, ch ch, j j, jh jh, ñ ñ, ṭ ṭ, ṭh ṭh, ḍ ḍ, ḍh ḍh, ṇ ṇ, t t, th th, d d, dh dh, n n, p p, ph ph, b b, bh bh, m m, y y, r r, l l, v v, ś ś, ṣ ṣ, s s, h h.
· · ·
saha nāvavatu । saha nau bhunaktu । saha vīryaṁ karavāvahai । tejasvi nāvadhītamastu । mā vidviṣāvahai ॥
· · ·
oṁ śāntiḥ । śāntiḥ । śāntiḥ ॥
· · ·
hariḥ oṁ | brahmavādino vadanti | kiṁ kāraṇaṁ brahma kutaḥ sma jātā jīvāma kena ka ca sampratiṣṭhitāḥ | kena sukhetareṣu vartāmahē brahmavido vyavasthām || 1 ||
· · ·
kālaḥ svabhāvo niyatiryadṛcchā
· · ·
bhūtāni yoniḥ puruṣa iti cintyā
· · ·
saṃyoga eṣāṃ natvātma-bhāva-dātmapy-anīśaḥ sukha-duḥkha-hetoḥ || 7 ||
· · ·
śvetāśvataropaniṣad
· · ·
triputi of vedānta
· · ·
samādhi
· · ·
samādhi
· · ·
te dhyānayogānugatā apaśyan devātmaśaktiṃ svaguṇairnigūḍhām
· · ·
yaḥ kāraṇāni nikhilāni tāni kālātmayuktānyadhitiṣṭhatyekḥ || 3 ||
· · ·
tam ekaneḿiṁ trivṛtaṁ ṣoḍaśāntaṁ śatārdhāraṁ viṁśatiprayarābhiḥ . aṣṭakaiḥ ṣaḍbhirviśvarūpaikapāśaṁ trimārgebhedaṁ dvinimittaikamoham ॥ 4 ॥
· · ·
pañcastrotāmbhuṃ pañcayonyugravakrāṃ
· · ·
pañcaprāṇormiṃ pañcabuddhādimūlām |
· · ·
pañcāvartāṃ pañcaduḥkhoughavegāṃ
· · ·
pañcāśredāṃ pañcaparvāmadhīpaḥ || 5 ||
· · ·
śvetāśvataropaniṣad
· · ·
pañca prāṇān vāyūn manas3 tu yoniṃ pañcavidhasyātah5 khalv api śokaugham | pañca paṅkān pañcabhujam anantākṣam
· · ·
sarvājīve sarvasamsthe bṛhante 'smin haṃso bhrāmyate brahmacakre | pṛthagātmānaṃ preritāraṃ ca matvā juṣṭastatstenāmṛtatvameti ||6||
· · ·
uddhitamatatparam tṛ brahma tasminnupatiṣṭhā'akṣaraṁ ca ।
· · ·
atrāntaraṁ brahmavido viditvā līnāḥ brahmaṇi tapasrāḥ yonimuktāḥ || 7 ||
· · ·
saṃyuktametat kṣaramakṣaraṃ ca vyaktāvyaktaṃ bharaate vīśvamīśaḥ । anīśaśrātmā badhyate bhoktṛbhāvāj jñātvā devaṃ mucyate sarvapāśaiḥ ॥ 8 ॥
· · ·
kṣaraṁ pradhānamamṛtākṣaraṁ haraḥ kṣarātmānāvīśate deva ekaḥ ।
· · ·
tasyābhidhyānād yogena tatvva-bhāvāt bhūyaḥ śrānte viśvamāyā-nivṛttiḥ ॥ १० ॥
· · ·
jñātvā devaṁ sarvapāśāpahāniḥ kṣīṇaiḥ kleśairjammrutyupahāniḥ | tasyābhidhyānāttṛtīyaṁ dehabhede viśvaiśvaryaṁ kevala ātmakāmaḥ || 11 ||
· · ·
etajjñeyaṃ nityamevātmasaṃsthaṃ
· · ·
nātaḥ paraṃ veditavyaṃ hi kiṃcit
· · ·
bhoktā bhogyaṃ preritāraṃ ca matvā
· · ·
sarvaṃ proktaṃ trividhaṃ brahmetat
· · ·
vahreyathā yonigatasya mūrtin
· · ·
hriyate naiva ca liṅganāśaḥ
· · ·
sa bhūtāvyanthanayoninigraha-
· · ·
stadrodhayam vai paṇavena dehe || 13 ||
· · ·
yathā as yonigatasya latent in its source vaheḥ: of fire mūrtteḥ: the form na hriyate is not seen, liṅganāśaḥ: destruction of its subtle form naiva ca (bhavati) and yet there is not, saḥ: he
· · ·
bhūtāvyanthanayoninigraha-stadrodhayam vai paṇavena dehe || 13 ||
· · ·
svadehamaraṇi kṛtvā praṇavaṁ cottarāraṇim |
· · ·
dhyānanirmathanābhyāsāhetuṁ paryeṇn nigūḍhavat || 14 ||
· · ·
tileṣu tailaṁ dadhinīva sarpirāpaḥ srotaḥ svaraṇīṣu cāṁriḥ ।
· · ·
evamātmātmāni gṛhyate'sau satyenainaṁ tapasā yo'nupaśyati॥१५॥
· · ·
sarvavyāpinamātmānaṁ ksīre sarpirivāpitam ।
· · ·
ātmāvidyātapomūlaṁ tadbrahmopanisat param ॥ १६ ॥
· · ·
yujyānah prathamam் manasatattvāya savitā dhiyaḥ |
· · ·
agnejyotini cāyya pṛthivyā adhyābharat || 1 ||
· · ·
yuktēna manasā vayam dēvasya savituḥ savē | suvargēyāya śaktyā || 2 ||
· · ·
yuktwāya manasā dēvān suvrayantō dhiyā divam | bṛhajjyōtiḥ kariṣyataḥ savitā prasuvāti tān || 3 ||
· · ·
yujjʰate mana uta yujjʰate dhiyō viprā vipasya bṛhatō vipaścitaḥ | vi hōtrā daśadhā vayunāvideka inmahī dēvasya savituḥ pariṣṭutiḥ || 4 ||
· · ·
and. vayunāvid the knowing one ekaḥ single it alone hetraḥ spiritual practices vidadhe undergoes. vipraasya all-pervading vṛhat infinite vipāścitaḥ all-knowing devyasya self-luminous svavitṛḥ of the Immanent Soul mahī great pariṣhṛti glory.
· · ·
yuje vāṁ brahma pūrvyye namobhirviślok etu pathyeva sūreḥ | śṛṇvantu viśve amṛtasya putrā ā ye dhāmāni divyāni tasthuḥ ||
· · ·
sūreḥ of the wise pathi according to the way eva only vāṁ you two namobhiḥ by meditation pūrvyam the ancient brahma Brahma yuje I merge. viślokḥ the Glorius One etu may manifest. sarve all amṛtasya of immortality putrāḥ sons śṛṇvantu may hear, ye who divyai celestial dhāmāni regions ātatasthuḥ occupy.
· · ·
44 śvetāśvataropaniṣad
· · ·
agriyetrābhimadhyate vāyuryatrādhirudhyate |
· · ·
somo yatrātiricyate tatra sañjāyate manaḥ || 6 ||
· · ·
agnị: agniḥ yatra ābhimadhyate, vāyuḥ
· · ·
yatra adhirudhyate, somaḥ
· · ·
yatra atiricyate, tatra manaḥ
· · ·
sañjāyate
· · ·
Savitrā prasavena juṣeta brahma pūrvyaṃ . Yatrai yonim krṇavase na hi te pūrtamakṣipat || 7 ||
· · ·
trirunnataṁ sthāpya samaṁ śarīraṁ hṛdīndriyāṇi manasā sanniveśya | brahmodupena prataret vidvān strotāṁsi sarvāṇi bhayānakani || 8 ||
· · ·
prāṇān prapīḍayeha samyuktaceṣṭaḥ kṣīṇe prāṇe nāsikayocchvasīta । duṣṭāśvayuktamiva vāhamenaṁ viddhān mano dhārayetātammataḥ ॥ ९ ॥
· · ·
same śucau śarkarāvahivalukāvivarjite śabdaajalāśrayādibhiḥ . manonukūle na tu cakṣupīḍane guhānivātāśrayane prayojayet || 10 ||
· · ·
nīhāradhūmārkānilānalānāṁ khadyotavidyutsphatikśaśīnām | etāni rūpāṇi puraḥsarāṇi brahmaṇyabhivyaktikarăṇi yoge || 11 ||
· · ·
pṛthivyaps tejoniḻve samutthite pañcātmaka ke yogaguṇe pradhatte
· · ·
na tasya rogo na jarā na mrtyuḥ prāptasya yogāgrimayaṃ śarīram || 12 ||
· · ·
laghutvamārogyamalolupatvaṁ varṇaprasādaḥ svarasauṣṭhavaṁ ca । gandhaḥ śubho mūtra purīṣamalpaṁ yogapravṛttiṁ prathamāṁ badanti ॥ 13 ॥
· · ·
yathaiva bimbaṁ mṛdayopaliptaṁ tejomayaṁ bhrājate tadv suśāntam ।
· · ·
taddhāmatattvaṁ prsamīṣya dehī ekaḥ kṛtārthō bhavate vītasokaḥ ॥ 14 ॥
· · ·
yadātmatatvena tu brahmatattvaṁ dīpopamenaīha yuktaḥ prapaśyet । ajaṁ dhruvaṁ sarvatattvairviśuddhaṁ jñātvā devaṁ mucyate sarvapāpaiḥ ॥ 15 ॥
· · ·
eṣo ha devaḥ pradiśonu sarvāḥ pūrvvo ha jātaḥ sa u garbhe antaḥ | sa eva jātaḥ sa janiṣyamāṇaḥ pratyaḍ janāsthiṣṭhati sarvatomukhaḥ || 16 ||
· · ·
yo devo agnau yo'psu yo viśvaṃ bhuvanamāviveśa | ya oṣadhīṣu yo vanaspatīṣu tasmai devāya namo namaḥ || 17 ||
· · ·
ya eko jālavanīśata īśanībhiḥ sarvāllokānīśata īśanībhiḥ . ya evaika udvave sambhave ca ya etad viduramṛtāste bhavanti .. 1 ..
· · ·
eko hi rudro na dvitīyāya tasthurye imāṃllokānīśata īśanībhiḥ |
· · ·
pratyaṅ janāsthiṣṭati sañcukocāntakāle saṃsṛjya viśvā bhuvanāni gopāḥ || 2 ||
· · ·
viśvataścakṣuruta viśvatomukho viśvatobāhuruta viśvataspāt । saṃ bāhubhyāṃ dhamati sampatraiḥ dyāvābhūmi janayan deva ekaḥ॥3॥
· · ·
yo devānāṁ prabhavśroddhavśva viśvāādhipo rudro maharṣiḥ | hiraṇyagarbhe janayāmāsa pūrvaṁ sa no buddhrayā śubhayā saṁyunaktu || 4 ||
· · ·
yā te rudra śivā tanūr aghorāpāpakāśinī | tayā nastanuyā śantamayā giriśantābhicākaśīhi || 4 ||
· · ·
yāmiṣuṃ giriśant hāste vibharṣyastave
· · ·
śivāṃ giritra tāṃ kuru mā hiṃsīḥ puruṣaṃ jagat || 6 ||
· · ·
tatạḥ paraṃ brahma paraṃ bṛhantaṃ yathānikāyaṃ sarvabhūteṣu gūḍham |
· · ·
viśvasyai kaṃ pariveṣṭitāramīśaṃ taṃ jñātvā'mṛtā bhavanti || 7 ||
· · ·
vedāhametaṃ puruṣaṃ mahānta-mādityavarṇaṃ tamasaḥ parastāt | tameva viditvātimṛtyumeti nānyaḥ panthā vidyate'yanāya || 8 ||
· · ·
yasmāt paraṃ nāparamasti kiñcid-
· · ·
samānānīyo na jyāyo'sti kaścit |
· · ·
vṛkṣa iva stabdho divi tiṣṭhatyeka-
· · ·
tenedaṃ puṛṇaṃ puruṣeṇa sarvam || 9 ||
· · ·
tato yaduttarataram tadrupamanāmayam |
· · ·
ya etadviduramṛtāste bhavanti athetare duḥkhamevāpiyantrti||10||
· · ·
sarvānanaśirogrīvah sarvabhūtaguhaśayaḥ | sarvavyāpī sa bhagavāṃstasmāt sarvagataḥ śivaḥ || 11 ||
· · ·
mahān prābhuḥ vai puruṣaḥ sattvasyaiṣa pravartakaḥ | sunirmelāmimāṃ prāpimiśāno jyotirajayāḥ || 12 ||
· · ·
aṅguṣṭhamātraḥ puruṣo'ntarātmā sadājanānāṁ hr̥daye sanniviṣṭaḥ | hr̥dā manīṣā manasā abhiklr̥pto ye etad viduramṛtāste bhavanti || 13 ||
· · ·
sahasraśīrṣā puruṣaḥ sahasrākṣaḥ sahasrapāt | sa bhūmiṁ viśvato vr̥tvā atyatiṣṭhaddaśāṅgulam || 14 ||
· · ·
purusha evedaṃ sarvaṃ yad bhūtaṃ yacca bhavyam |
· · ·
utāmṛtatvasyeśāno yadannenātirohati || 15 ||
· · ·
sarvataḥ pāṇipādaṃ tat sarvato'kṣisiromukham | sarvataḥ śrutimalloke sarvamāvṛty tiṣṭhati || 16 ||
· · ·
sarvataḥ pāṇipādam
· · ·
sarvataḥ pratimiromukham
· · ·
sarvataḥ śrutimat
· · ·
loke
· · ·
sarvam
· · ·
āvṛtya
· · ·
tat
· · ·
tiṣṭhati
· · ·
sarvendriyaguṇābhāsaṃ sarvendriyavivarjitam
· · ·
sarvasya prabhumiśānaṃ sarvasya śaraṇaṃ suhṛt
· · ·
sarvendriyaguṇābhāsam
· · ·
sarvendriyavivarjitam
· · ·
sarvasya prabhum
· · ·
īśānam
· · ·
sarvasya śaraṇam
· · ·
suhṛt
· · ·
tam viduḥ
· · ·
navadvāre pure dehī haṃso lelayate bahiḥ
· · ·
vaśī sarvasya lokasya sthāvarasya charasya ca
· · ·
navadvāre
· · ·
pure
· · ·
dehī
· · ·
haṃsaḥ
· · ·
bahiḥ
· · ·
lelayate
· · ·
vaśī
· · ·
sarvasya lokasya
· · ·
sthāvarasya
· · ·
charasya ca
· · ·
apāṇipādo javano grahītā paśyatyacakṣuḥ sa śṛṇotyakarṇaḥ | sa vedi vedyaṃ na ca tasyāsti vettā tamāhuragryaṃ puruṣaṃ mahāntam || 19 ||
· · ·
aṇoraṇīyān mahato mahīya-
· · ·
nātnā guhāyāṃ nihito'sya jantoḥ |
· · ·
tamakrutuḥ paśyati vītaśoko
· · ·
dhātuḥ prasādān mahimānamiśam || 20 ||
· · ·
vedāhametamajaraṃ purāṇaṃ sarvā-
· · ·
tmānaṃ sarvagataṃ viśuttvāt |
· · ·
janmanirodhaṃ pravadanti yasya
· · ·
brahmāvido hi pravadanti nityam || 21 ||
· · ·
yasya nityam eternal janmanirodham absence of birth brahmavadinaḥ the knowers of Brahman prabadanti say, patam Him ajaram undecaying purāṇam primeval sarvagatam omnipresent viśvasvāt because of His all-pervading nature sarvātmānam Immanent Self of all brahma I veda know.
· · ·
ya eko'varṇo bahudhā śaktiyogād varṇānekān nihitārtho dadhāti | vicaiti cānte viśvamādau ca devaḥ sa no buddhyā śubhayā samyunaktu || 1 ||
· · ·
tadevāgnistadādityastadvāyustadu candramāḥ |
· · ·
tadev śukraṁ tad brahma tadāpastat prajāpatiḥ || 2 ||
· · ·
tvaṁ strī tvaṁ pumānasi tvaṁ kumāra uta vā kumārī | tvaṁ jīrṇo daṇḍena vañcasi tvaṁ jāto bhavasi viśvatomukhaḥ || 3 ||
· · ·
nīlaḥ pataṅgo harito lohitākṣa- staṅgidrabhi ṛtavaḥ samudrāḥ | anādimattvaṁ vibhutvena vartase yato jātāni bhuvanāni viśvā || 4 ||
· · ·
ajāmekāṁ lohitaśuklakṛṣṇāṁ bahvīḥ prajāḥ sṛjamānāṁ sarūpāḥ | ajo heko juṣamāṇo'nuśete jahātyenāṁ bhuktabhogāmajo'nyaḥ || 5 ||
· · ·
dvā suparṇā sayujā sakhāyā samānaṁ vṛkṣaṁ pariṣasvajāte . tayoranyaḥ pippalaṁ svādvattynanśnannyō abhicākśīti || 6 ||
· · ·
samāne vṛkṣe puruṣo nimagno'nīśayā śocati muhyamānaḥ | juṣṭaṁ yadā paśyat'nyamīśaṁ asya mahimānamiti vītaśokaḥ ||7||
· · ·
ṛco akṣare parame vyoman yasmindevā adhi viśve niṣeduḥ |
· · ·
yastan na veda kimṛcā kariṣyati ya ittadvidust ime samāsate ||8||
· · ·
chandāṃsi yajñāḥ ṛtavo vratāni bhūtaṃ bhagyaṃ yaccaveda vadanti |
· · ·
asmān māyī sṛjate viśvameta-
· · ·
tasmiṃśca nyo māyayā sanniruddhaḥ || 9 ||
· · ·
māyāṃ tu prakṛtiṃ vidyān māyiinaṃ ca maheśvaram । tasyāvayavabhūtais tu vyāptaṃ sarvam idaṃ jagat ॥ 10 ॥
· · ·
yaḥ yoniṃ yonim adhitiṣṭhati ekaḥ yasmin idaṃ saṃ ca vi ca eti sarvam । tam īśānaṃ varadaṃ devam īḍyaṃ nicāyyemāṃ śāntim atyantam eti ॥ 11 ॥
· · ·
yo devānāṃ prabhavaśro'nu dravśva viśvāādhipo rudro maharṣiḥ . hiraṇyagarbhaṃ paśyata jāyamānaṃ sa no buddhyā śubhayā samyunaktu || 13 ||
· · ·
yo devānāmādhipo yasminl lokā adhiśritāḥ | ya īśe asya dvipadaścatuspadah kasmai devāya havisā vidhema || 13 ||
· · ·
sūkṣmātisūkṣmaṁ kalilasya madhye viśvasya sraṣṭāramanekarūpam |
· · ·
viśvasyai-kaṁ pariveṣṭitāraṁ jñātvā śivaṁ śāntimatyantameti .. 14 ..
· · ·
sa eva kāle śuvanasya goptā viśvādhipaḥ sarvabhūteṣu gūḍhaḥ . yasmin yuktā brahmaṛṣayo devatāśca tamevaṁ jñātvā mrtyupāśāṁśchhinatti .. 15 ..
· · ·
ghṛtāt paraṃ maṇḍamivātisūkṣmaṃ jñātvā śivaṃ sarvabhūteṣu gūḍham | viśvasyai-kaṃ pariveṣṭitāraṃ jñātvā devaṃ mucyate sarvapāśaiḥ ||16||
· · ·
S'VETĀS'VATAROPANIṢAD
· · ·
eṣa devo viśvakarmā mahātmā
· · ·
sadā janānāṁ hṛdaye sanniviṣṭaḥ
· · ·
hṛdā manīṣā manasābhikluṣṭo
· · ·
ya etad viduramṛtāste bhavanti
· · ·
yadātmastann divā nā ratriḥ na sannacāsannaciva eva kevalaḥ . tadakṣaraṃ tat saviturvareṇyaṃ prajñā ca tasmāt prasṛtā purāṇī || 18 ||
· · ·
Nainamūrdhvaṁ na tiryañcaṁ na madye parijagrabhat | Na tasya pratimā asti yasya nāma mahad yaśaḥ || 19 ||
· · ·
na saṃśaye tiṣṭhati rūpam asya na cakṣuṣā paśyati kaścana enam | hṛdā hṛdisthaṃ manasā ya enaṃ evaṃ vidur amṛtāste bhavanti ||20||
· · ·
ajāta ityevaṁ kaścid bhīruḥ prapadyate | rudra yat te dakṣiṇaṁ mukhaṁ tena māṁ pāhi nityam || 21||
· · ·
mā nastoke tanaye mā na āyuṣi mā no goṣu mā na aśveṣu rīriṣaḥ | vīṛān mā no rudra bhāmitovadhīrhaviṣmantaḥ sadamit tvā havāmahe || 22 ||
· · ·
dve akṣare brahmapare tvanante vidyāvidhye nihite yatran gūhe . kṣaraṃ tvavidyā hyamṛtaṃ tu vidyā vidyāvidye īśate yastu so'nyah . 1 .
· · ·
yo yonīṁ yonimadhitiṣṭhatyeko viśvāni rūpāṇi yonīśva sarvāḥ | ṛṣi prasūtaṁ kapilaṁ yastamagre jñānairbibharti jāyamānaṁ ca paśyet || 2 ||
· · ·
ekaikaṁ jālaṁ bahudhā vikurvannasmin kṣetre saṁharatyeṣa devaḥ | bhūyaḥ sṛṣṭā patayastatheśaḥ sarvādhipatyaṁ kurute'hātmā || 3 ||
· · ·
sarvā diśaḥ ūrdhvamadhaśca tiryak prakāśayan bhrājate yadanujñān |
· · ·
evaṃ sa devo bhagavān vareṇyo yonisvabhāvān adhitiṣṭhatyekḥ 4
· · ·
yacca svabhāvaṃ pacati viśvayoniḥ pañcātmśa sarvān parin̄amayed yaḥ | sarvametad viśvamadhitiṣṭhatyeko guṇāṃśa sarvān viniyojayed yaḥ 5
· · ·
tad veda-gubhopanisatsu gūḍhaṁ tad brahmā vedate brahmayonim | ye pūrve devāṛṣayaśca tad vidu- ste tanmayā amṛtā vai babhūvuḥ || 6 ||
· · ·
guṇānvayo yaḥ phalakarmakartā
· · ·
kṛtasya tasyaiva sa copabhoktā
· · ·
sa viśvarūpastri guṇāvivarttī
· · ·
prāṇādhipaḥ sañcarati swakarmabhiḥ
· · ·
aṅguṣṭhamātro ravitulyarūpaḥ saṅkalpāhaṅkārasamanvito yaḥ ।
· · ·
buddeḥ guṇenātmaguṇena caiva ārāgramātro'pyaparo'pi dṛṣṭaḥ ॥8॥
· · ·
bālāgraśatabhāgasya śatadhā kalpitasyá ca |
· · ·
bhāgo jīvaḥ sa vijñeyaḥ sa chānantyāyakalpayate || 9 ||
· · ·
naiva strī na pumān eṣa na caivāyaṃ napuṃsakaḥ | yad yac charīram ādatte tena tena sa yujyate || 10 ||
· · ·
saṃkalpanasparśanadr̥ṣṭimohair grāsāmbuvr̥ṣṭyātma-vidyāddhijānm | karmānugānniyatakrameṇa dehī sthāneṣu rūpāṇy abhisampadyate || 11 ||
· · ·
sthūlāni sūkṣmāṇi bahūni caiva rūpāṇi dehī svaguṇairvṛṇoti । kriyāguṇairātmaguṇaiśva teṣāṃ samyojgaheturaparo'pi dṛśyaḥ ॥ 12 ॥
· · ·
anādyanantaṁ kalilasya madhye viśvasya sraṣṭāramanekarūpam | viśvasyai kaṁ pariveṣṭitāraṁ jñātvā devaṁ mucyate sarvapāśaiḥ || 13 ||
· · ·
bhāvagrāmamapanīḍākhyam bhāvābhāvakaraṁ śivam | kalāsaṅkaraṁ devaṁ ye viduste jahustanum || 14 ||
· · ·
svabhāvameke kavayo vadanti kālaṃ tathānye parimuhyamanāḥ | devasyaiṣa mahimā tu loke yenedam bhrāmyate brahmacakram || 1 ||
· · ·
yenā'hṛtaṃ nityamidaṃ hi sarve iḥ kālakāro guṇī sarvavid yaḥ |
· · ·
teneśitaṃ karma vivartate ha pṛthivyapejonilakhāni cintyam | |2| |
· · ·
tatkarma kṛtvā vinivartya bhūya-
· · ·
statvasya tatvena sametya yogam |
· · ·
ekena dvābhyāṃ tribhirāṣṭabhirvā
· · ·
kālena caivātmaguṇaiśca sūkṣmaiḥ | | 3 | |
· · ·
tat karma kṛtvā, vinivasye, bhūyaḥ, tatsya, tasmin, yogam, sametya, ekena, dvābhyām, tribhiḥ, aṣṭabhiḥ, atho, kālena, sūkṣmaiḥ, ātmagunaiḥ, ca, eva
· · ·
ārabhya karmāṇi gunānvitāni bhāvāṁś ca sarvān viniyojayed yaḥ | teṣām̐bhāve kṛtakarmanāśaḥ karmakṣaye yāti sa tatvato'nyyaḥ ॥ 4 ॥
· · ·
ādiḥ sa saṃyoganimittahetuḥ paratrikālādakalodapi dṛśaḥ । taṃ viśvarūpaṃ bhavabhūtamīḍyaṃ devaṃ svacittasthamupāsya pūrvam ॥ 5 ॥
· · ·
sa vṛkṣakālākṛtibhiḥ parodanyo yasmāt prapañcaḥ parivartate'ḍyam | dharmāvahaṃ pāpapudam bhaveśaṃ jñātvā'tmasthamamṛtaṃ viśvadhāma || 6 ||
· · ·
tamīśvarāṇāṃ paraṃ maheśvaraṃ taṃ devatānāṃ paraṃ ca daivatam | patiṃ patīnāṃ paraṃ parastād-vidāma devaṃ bhuvaneśamīḍyam || 7 ||
· · ·
na tasya kāryaṃ karaṇaṃ ca vidyate na tatsamaśśābhyadhikaśśrṇyate | parasya śaktirvividhaiṣa śrūyate svābhāvikī jñānabalakriyā ca || 8 ||
· · ·
na tasya kaścid pati rāsti loke na ceśitā naiva ca tasya liṅgam | sa karaṇaṁ karaṇādhipādhipo na cāsya kaścid janitā na cādhipaḥ || 9 ||
· · ·
yastantunābha iva tantubhiḥ pradhānajaiḥ svabhāvataḥ | deva ekaḥ svamāvṛṇoti sa no dadhātu brahmāpyayam||10||
· · ·
eko devaḥ sarvabhūteṣu gūḍhaḥ sarvavyāpī sarvabhūtāntarātmā | karmādhyakṣaḥ sarvabhūtādhivāsaḥ sākṣī cetā kevalo nirguṇaśca || 11 ||
· · ·
eko vaśī niṣkriyāṇāṃ bahūnāmekaṃ bījaṃ bahudhā yaḥ karoti |
· · ·
tamātmasyam ye dṛnunupaśyanti dhīrā-stesāam sukham śāśvataṃ netareṣām
· · ·
nityo nityānāṃ cetanaś-cetanānāmeko bahūnāṃ yo vidadhāti kāmān । tat-kāraṇaṃ sāṅkhya-yogādhigamyaṃ jñātvā devaṃ mucyate sarva-pāśhaiḥ ।। १३ ।।
· · ·
na tatra sūryo bhāti na candratārakaṃ nemā vidyuto bhānti kuto'yamagnịḥ | tameva bhāntamanubhāti sarvaṃ tasya bhāsā sarvamidaṃ vibhāti || 14 ||
· · ·
eko haṃsaḥ bhuvanasasyāsya madhye sa evāgriḥ salile sanniviṣṭaḥ . tameva viditvā atimṛtyumeti nānyaḥ panthā vidyate'yanāya || 15 ||
· · ·
sa viśvakṛt viśvavidātmayonī-
· · ·
īḥ kālakālo guṇī sarvavidyaḥ |
· · ·
pradhānakṣetrajñapatirguṇeśaḥ |
· · ·
saṃsāramokṣasthitibandhahetuḥ || 16 ||
· · ·
sa tanmayo hyamṛta īśasamsthō jñaḥ sarvagō bhuvanasyaāsya gōptā । ya īśe'sya jagatō nityameva nānyō heturvidyata īśanāya ॥ 17 ॥
· · ·
yō brahmāṇaṁ vidadhāti pūrvaṁ yō vai vedāṁśca prahiṇōti tasmai । taṁ ha devamātmabuddhiprakāśaṁ mumukṣurvai śaraṇamahaṁ prapadye ॥ 18 ॥ niṣkalaṁ niṣkriyaṁ śāntaṁ niravaṁ nirañjanam । amṛtasya paraṁ setuṁ durghenanamivānalam ॥ 19 ॥
· · ·
vedān the vedās prahiṇoti delivers vai indeed, prāsan்gād prakāśām whose light turns the understanding towards the ātman niṣkalam without parts niṣkriyam without activity śāntam tranquil niravadyam faultless nirañjanam untainted amṛtasya param supreme bridge of immortality drugnedhanam that has consumed its fuel analam fire hava like (sthitam) tam ha him verily śaraṇyam pra pady resort for refuge.
· · ·
yadā carmavadākāśaṁ veṣṭayiṣyanti mānavāḥ | tadā devamavijñāya duḥkhasyānto bhaviṣyati || 20 ||
· · ·
tapaḥprabhāvād devaprasādāc ca brahma ha śvetāśvataro'tha vidvān । atyāśramibhyaḥ paramaṁ pavitraṁ provāca samyagṛṣisaṃghajuṣṭam ॥ २१ ॥
· · ·
vedānte paramaṃ guhyaṃ purākalpe pracoditam | nāḍapraśāntāya dātavyaṃ nāḍaputrāyāśiṣyāya vā punaḥ ||122||
· · ·
yasya deve parā bhaktiḥ yathā deve tathā guro | tasyaitā kathitā arthāḥ prakāśante mahātmanāḥ || 123 || prakāśante mahātman iti |