11. Dīptāgama Tome I (part 11 of 13)
Chapter 20 — ६.३. उपचाराणि
20.131
पाद्यं दत्वा हृदा मन्त्री शिरसाचमनं ददेत्
pādyaṃ datvā hṛdā mantrī śirasācamanaṃ dadet
20.132
पुरुषेण ददेदर्घ्यं पुष्पमीशानमन्त्रतः। शीतारिधूपमादद्यात्कवचेन विचक्षणः ११
puruṣeṇa dadedarghyaṃ puṣpamīśānamantrataḥ| śītāridhūpamādadyātkavacena vicakṣaṇaḥ 11
20
हविर्निवेदयेत्पश्चाद्धृदयेन तु मन्त्रतः
havirnivedayetpaścāddhṛdayena tu mantrataḥ
Chapter 20 — ६.४. कौतुकबन्धनम्
20.134
कौतुकं बन्धयेल्लिङ्गे शिरःस्थाने हृदा बुधः। हैमैर्वा राजतैर्वापि सूत्रैः कार्पासकैरपि
kautukaṃ bandhayelliṅge śiraḥsthāne hṛdā budhaḥ| haimairvā rājatairvāpi sūtraiḥ kārpāsakairapi
20
मुकुलीपद्ममुद्रां च दर्शयेत्पञ्चवक्तिकाम्
mukulīpadmamudrāṃ ca darśayetpañcavaktikām
Chapter 20 — ६.५. लिङ्गपीठयोः पौर्विकादिस्थापनभेदाः
20.135
पिण्डिकामधिवसेन्मूले शयनस्योपरि क्रमात्
piṇḍikāmadhivasenmūle śayanasyopari kramāt
20.136
पौर्विका पौनःपुन्यं च सहजा च त्रिधा स्मृताः ४ उपलिङ्गवशात्पीठं पूर्वमेव तु कल्पितम्
paurvikā paunaḥpunyaṃ ca sahajā ca tridhā smṛtāḥ 4 upaliṅgavaśātpīṭhaṃ pūrvameva tu kalpitam
20.137
तत्पौर्विकमिति ज्ञेयं सन्ततं सहजं स्मृतम्। पूर्वकाले तु संस्थाप्य लिङ्गं पिण्डिकया सह
tatpaurvikamiti jñeyaṃ santataṃ sahajaṃ smṛtam| pūrvakāle tu saṃsthāpya liṅgaṃ piṇḍikayā saha
20.138
वैकल्पनेन या पश्चायोजिता पौन्यका स्मृता । गेहे चाधिवसेत्पौर्वे लिङ्गेन सहजेन सह
vaikalpanena yā paścāyojitā paunyakā smṛtā | gehe cādhivasetpaurve liṅgena sahajena saha
20
मण्डपेऽधिवसेत्पौन्यं त्रिधा चैवाधिवासनम्
maṇḍape'dhivasetpaunyaṃ tridhā caivādhivāsanam
Chapter 20 — ६.६. पीठाधिवासः
20.139
कौशेयास्तरणं पूर्वं वस्त्रेणास्तरणं तथा
kauśeyāstaraṇaṃ pūrvaṃ vastreṇāstaraṇaṃ tathā
20.140
नवशक्तिसमोपेतं पूजयित्वा यथाविधि । पीठं चाधिवसेच्छुद्धस्नानं कृत्वा यथाविधि १°
navaśaktisamopetaṃ pūjayitvā yathāvidhi | pīṭhaṃ cādhivasecchuddhasnānaṃ kṛtvā yathāvidhi 1°
20.141
गौरीबीजं समुच्चार्य गन्धपुष्पादिभिर्यजेत्। रक्तवस्त्रेण संवेष्ट्य लिङ्गमुद्रां प्रदर्शयेत् ११
gaurībījaṃ samuccārya gandhapuṣpādibhiryajet| raktavastreṇa saṃveṣṭya liṅgamudrāṃ pradarśayet 11
20.142
पादाधारशिला चैव नन्द्यावर्तशिलापि वा ' पिण्डिकां विन्यसेत्पश्चात्पूज्य ब्रह्म हृदा बुधः
pādādhāraśilā caiva nandyāvartaśilāpi vā ' piṇḍikāṃ vinyasetpaścātpūjya brahma hṛdā budhaḥ
Chapter 20 — ६.७. शिवकुम्भस्थापनम्
20.143
शिरःप्रदेशे लिङ्गस्य शिवकुम्भं च विन्यसेत्। ससूत्रं सापिधानं च सकूर्चं वस्त्रवेष्टितम्
śiraḥpradeśe liṅgasya śivakumbhaṃ ca vinyaset| sasūtraṃ sāpidhānaṃ ca sakūrcaṃ vastraveṣṭitam
20.144
पूरितः स्याच्चतुर्विंशत्प्रस्थतोयैः सुगन्धिभिः शिवकुम्भमिदं प्रोक्तं सरत्नं साधिदैवतम्
pūritaḥ syāccaturviṃśatprasthatoyaiḥ sugandhibhiḥ śivakumbhamidaṃ proktaṃ saratnaṃ sādhidaivatam
20.145
कुम्भमध्ये न्यसेद्वीजं प्रासादाख्यं च गन्धितम्। *कूटं भान्तं च यान्तं च मान्तमौकारसंयुतम्
*kumbhamadhye nyasedvījaṃ prāsādākhyaṃ ca gandhitam| kūṭaṃ bhāntaṃ ca yāntaṃ ca māntamaukārasaṃyutam
20.146
बिन्दुनादसमायुक्तं शिवमन्त्रमिति स्मृतम् । 'क्षकारं पृथिवी ज्ञेया मकारो वारुणः स्मृतः
bindunādasamāyuktaṃ śivamantramiti smṛtam | 'kṣakāraṃ pṛthivī jñeyā makāro vāruṇaḥ smṛtaḥ
20.147
रेफश्चैवानलो ज्ञेयो यकारोऽनिल उच्यते १° । व्योम औकारमेवं स्यात्पञ्चभूताक्षरं परम् ११
rephaścaivānalo jñeyo yakāro'nila ucyate 1° | vyoma aukāramevaṃ syātpañcabhūtākṣaraṃ param 11
20.148
ब्रह्मा विष्णुश्च रुद्रश्च ईश्वरश्च सदाशिवः १२ । पञ्चभूताधिदैवत्यं भुक्तिमुक्तिफलप्रदम्
brahmā viṣṇuśca rudraśca īśvaraśca sadāśivaḥ 12 | pañcabhūtādhidaivatyaṃ bhuktimuktiphalapradam
20.149
कालाग्नयादिशिवान्तं स्यान्मन्त्रैः सर्वं व्यवस्थितम् १३ । ज्ञात्वा तु सर्वगं बीजं छेदयेत्पशुपाशकम्
kālāgnayādiśivāntaṃ syānmantraiḥ sarvaṃ vyavasthitam 13 | jñātvā tu sarvagaṃ bījaṃ chedayetpaśupāśakam
20
तु ध्यात्वा सदाशिवं रूपं पञ्चमूर्तिभिरन्वितम्
tu dhyātvā sadāśivaṃ rūpaṃ pañcamūrtibhiranvitam
Chapter 20 — ६.८. वर्धनीस्थापनम्
20.154
वर्धनीं विन्यसेवामे द्रोणतोयप्रपूरिताम्
vardhanīṃ vinyasevāme droṇatoyaprapūritām
20.155
सकूर्चां सापिधानां च सवस्त्रां हेमसंयुताम्। कान्तान्तं यान्तसंयुक्तं औकारस्वरसंयुतम् १°
sakūrcāṃ sāpidhānāṃ ca savastrāṃ hemasaṃyutām| kāntāntaṃ yāntasaṃyuktaṃ aukārasvarasaṃyutam 1°
20.156
बिन्दुनादसमायुक्तं वर्धनीमध्यमे न्यसेत् । ध्यात्वा गणाम्बिकां देवीं पीनोन्नतपयोधराम् १३
bindunādasamāyuktaṃ vardhanīmadhyame nyaset | dhyātvā gaṇāmbikāṃ devīṃ pīnonnatapayodharām 13
20.157
श्यामाभां द्विभुजां शान्तां सर्वाभरणभूषिताम्। दुकूलवसनां देवीं ध्यात्वा वर्धनीमध्यमे
śyāmābhāṃ dvibhujāṃ śāntāṃ sarvābharaṇabhūṣitām| dukūlavasanāṃ devīṃ dhyātvā vardhanīmadhyame
20.158
उमागायत्रिमन्त्रेण गन्धपुष्पादिनार्चयेत् । दर्शयेल्लिङ्गमुद्रां च नमस्कारं मनोरथम्
umāgāyatrimantreṇa gandhapuṣpādinārcayet | darśayelliṅgamudrāṃ ca namaskāraṃ manoratham
Chapter 20 — ६.९. विद्येशादिकुम्भस्थापनम्
20.159
अभितः कलशानष्टौ द्रोणार्धोदकपूरितान् । अष्टविद्येश्वरैर्युक्तान्सकूर्चान्सापिधानकान्
abhitaḥ kalaśānaṣṭau droṇārdhodakapūritān | aṣṭavidyeśvarairyuktānsakūrcānsāpidhānakān
20.160
सवस्त्रान्पल्लवैर्युक्तान्स्थापयेत्साधिदैवतान् । हेमशूलसमायुक्तान्हेमकूटसमायुतान्
savastrānpallavairyuktānsthāpayetsādhidaivatān | hemaśūlasamāyuktānhemakūṭasamāyutān
20.161
स्वनामाद्यक्षरं बीजं बिन्दुनादसमन्वितम्। घटयोर्मध्यमे न्यस्त्वा तत्तन्मूर्तींश्च भावयेत्
svanāmādyakṣaraṃ bījaṃ bindunādasamanvitam| ghaṭayormadhyame nyastvā tattanmūrtīṃśca bhāvayet
20.162
त्रिनेत्रान् चतुर्भुजान्देवान् जटामकुटधारिणः ४ अनन्तादिशिखण्ड्यन्तानष्टविद्येश्वरान्न्यसेत्
trinetrān caturbhujāndevān jaṭāmakuṭadhāriṇaḥ 4 anantādiśikhaṇḍyantānaṣṭavidyeśvarānnyaset
20.163
तत्तन्मन्त्रं समुच्चार्य गन्धपुष्पादिना यजेत् । उपवेद्युपरि न्यस्त्वा लोकपालाधिदैवतान्
tattanmantraṃ samuccārya gandhapuṣpādinā yajet | upavedyupari nyastvā lokapālādhidaivatān
20.164
कलशान्लक्षणोपेतान्हेमवस्त्रसमन्वितान् । ससूत्रान्सापिधानांश्च सकूर्चान्वारिपूरितान्
kalaśānlakṣaṇopetānhemavastrasamanvitān | sasūtrānsāpidhānāṃśca sakūrcānvāripūritān
20.165
तत्तन्मन्त्रं समुच्चार्य पूजयित्वा यथाविधि । अष्टमङ्गलरूपाणि उपवेद्युपरि न्यसेत्
tattanmantraṃ samuccārya pūjayitvā yathāvidhi | aṣṭamaṅgalarūpāṇi upavedyupari nyaset
20.166
पूजयित्वा यथान्यायं तोरणादिघटान्यसेत् । द्वारकुम्भं तथा स्थाप्य द्वारं द्वारं प्रति द्वयम्
pūjayitvā yathānyāyaṃ toraṇādighaṭānyaset | dvārakumbhaṃ tathā sthāpya dvāraṃ dvāraṃ prati dvayam
20
नन्द्यादिपशुपत्यन्तं तत्तत्कुम्भे तु योजयेत् १°
nandyādipaśupatyantaṃ tattatkumbhe tu yojayet 1°
Chapter 20 — ६.१०. अध्ययनादि
20.167
कुर्यादध्ययनं दिक्षु जपेन्मन्त्रं विदिक्षु वै
kuryādadhyayanaṃ dikṣu japenmantraṃ vidikṣu vai
20.168
ऋग्वेदं दिशि पूर्वस्यां यजुर्वेदं तु दक्षिणे 1 साममुत्तरदेशे तु पश्चिमेऽथर्वमेव च
ṛgvedaṃ diśi pūrvasyāṃ yajurvedaṃ tu dakṣiṇe 1 sāmamuttaradeśe tu paścime'tharvameva ca
20.169
प्रासादमीशकोणे तु अघोरं वह्निगोचरे । नैरृत्यां मृत्युबीजं तु उमाबीजं तु वायवे
prāsādamīśakoṇe tu aghoraṃ vahnigocare | nairṛtyāṃ mṛtyubījaṃ tu umābījaṃ tu vāyave
Chapter 20 — ६.११. अग्निकार्यः
20
आचार्यो मूर्तिपैः सार्धं होमं कुर्याद्विशेषतः
ācāryo mūrtipaiḥ sārdhaṃ homaṃ kuryādviśeṣataḥ
Chapter 20 — ६.११.१. होमद्रव्याणि
20.170
समिदाज्यचरुं लाजान्सक्तुसिद्धार्थमाषकान्
samidājyacaruṃ lājānsaktusiddhārthamāṣakān
20.171
यवनीवारश्रीपत्रतिलास्त्वेकादशा इमे। अश्वत्थोदुम्बरप्लक्षवटं पूर्वादिदिक्षु च
yavanīvāraśrīpatratilāstvekādaśā ime| aśvatthodumbaraplakṣavaṭaṃ pūrvādidikṣu ca
20.172
शमीखादिरश्रीवृक्षमयूराश्च विदिक्षु च । पलाशं तु प्रधानस्य सर्वेषामिध्ममुच्यते
śamīkhādiraśrīvṛkṣamayūrāśca vidikṣu ca | palāśaṃ tu pradhānasya sarveṣāmidhmamucyate
20
स्वदिक्स्था मूर्तिपाः सर्वे सर्वशम्बरसंयुताः
svadiksthā mūrtipāḥ sarve sarvaśambarasaṃyutāḥ
Chapter 20 — ६.११.२. शिवाग्निजननम्
20.173
शिवाग्निं जनयेत्पूर्वं आचार्यो विधिना सह
śivāgniṃ janayetpūrvaṃ ācāryo vidhinā saha
20.174
सोष्णीषश्चोत्तरीयश्च दिव्यगन्धानुलेपनः। कुण्डं तु शोधयेत्पूर्वं क्षालनं तदनन्तरम्
soṣṇīṣaścottarīyaśca divyagandhānulepanaḥ| kuṇḍaṃ tu śodhayetpūrvaṃ kṣālanaṃ tadanantaram
20.175
तृतीयं शोषणं कृत्वा चतुर्थं पचनं भवेत् । उल्लेखनं पुरास्त्रेण वर्मणाभ्युक्षणं स्मृतम् १°
tṛtīyaṃ śoṣaṇaṃ kṛtvā caturthaṃ pacanaṃ bhavet | ullekhanaṃ purāstreṇa varmaṇābhyukṣaṇaṃ smṛtam 1°
20.176
रेखाश्च प्राङ्मुखास्तिस्रो ब्राह्मरौद्राख्यवैष्णवाः । उत्तराभिमुखा ह्येका सा शिवा तु न संशयः
rekhāśca prāṅmukhāstisro brāhmaraudrākhyavaiṣṇavāḥ | uttarābhimukhā hyekā sā śivā tu na saṃśayaḥ
20.177
गन्धपुष्पाक्षतैः पूज्य शिवाग्निं जनयेद्गुरुः २ । मथित्वा वह्निमादाय श्रोत्रियागारजं तु वा
gandhapuṣpākṣataiḥ pūjya śivāgniṃ janayedguruḥ 2 | mathitvā vahnimādāya śrotriyāgārajaṃ tu vā
20.178
शरावे ताम्रपात्रे वा निक्षिप्याग्निं परिग्रहेत् । अस्त्रमन्त्रेण संशोध्य कवचेनावकुण्ठयेत्
śarāve tāmrapātre vā nikṣipyāgniṃ parigrahet | astramantreṇa saṃśodhya kavacenāvakuṇṭhayet
20.179
बीजमुख्येन मन्त्रेण अमृतीकरणं कुरु । अग्निबीजेन चाभ्यर्च्य गन्धपुष्पादिभिः क्रमात्
bījamukhyena mantreṇa amṛtīkaraṇaṃ kuru | agnibījena cābhyarcya gandhapuṣpādibhiḥ kramāt
20.180
विष्टरं कुण्डमध्ये तु हृदयेन प्रकल्पयेत् । स्थाप्य वागीश्वरीं तत्र ऋतुस्नातां विशेषतः
viṣṭaraṃ kuṇḍamadhye tu hṛdayena prakalpayet | sthāpya vāgīśvarīṃ tatra ṛtusnātāṃ viśeṣataḥ
20
भ्रामयेत्तु त्रिधा चाग्निं योनिमार्गेण निक्षिपेत्
bhrāmayettu tridhā cāgniṃ yonimārgeṇa nikṣipet
Chapter 20 — ६. ११.३. अग्नेः गर्भाधानादिसंस्कारः
20.181
संस्थाप्य सद्यमन्त्रेण प्रशान्तेति त्रिधा स्मरन्
saṃsthāpya sadyamantreṇa praśānteti tridhā smaran
20.182
गर्भाधानमिदं प्रोक्तं ततः पुंसवनं शृणुः । वामदेवेन शिरसा गन्धैरभ्यर्च्य देशिकः ७
garbhādhānamidaṃ proktaṃ tataḥ puṃsavanaṃ śṛṇuḥ | vāmadevena śirasā gandhairabhyarcya deśikaḥ 7
20.183
भवेत्पुंसवनं ह्येतत्सीमन्तं तु ततः शृणु' । पुष्पं दद्याद्विशेषेण शिरसा बहुरूपिणा'
bhavetpuṃsavanaṃ hyetatsīmantaṃ tu tataḥ śṛṇu' | puṣpaṃ dadyādviśeṣeṇa śirasā bahurūpiṇā'
20.184
१० वक्रेण वर्मयुक्तेन अर्घ्यं दद्यात्सुजातकम् ११ ईशानं नेत्रयुक्तेन धूपदीपं प्रदापयेत्
10 vakreṇa varmayuktena arghyaṃ dadyātsujātakam 11 īśānaṃ netrayuktena dhūpadīpaṃ pradāpayet
20
नामकर्म इति प्रोक्तं पञ्चसंस्कारमुच्यते
nāmakarma iti proktaṃ pañcasaṃskāramucyate
Chapter 20 — ६.११.४. अग्नेः पञ्चसंस्कारादि
20.185
पाद्यमाचमनं चार्घ्यं गन्धपुष्पं च धूपकम्
pādyamācamanaṃ cārghyaṃ gandhapuṣpaṃ ca dhūpakam
20.186
हृदयेनैव मन्त्रेण दद्यात्सर्वं विशेषतः । शिवाग्नेरग्निमादाय अग्निकुण्डेषु योजयेत्
hṛdayenaiva mantreṇa dadyātsarvaṃ viśeṣataḥ | śivāgneragnimādāya agnikuṇḍeṣu yojayet
20.187
प्रागग्रैरुदगग्रैश्च कुण्डं दर्भैः परिस्तरेत्। आज्यस्थालीं प्रणीतां च प्रोक्षणीं समिधः कुशान्
prāgagrairudagagraiśca kuṇḍaṃ darbhaiḥ paristaret| ājyasthālīṃ praṇītāṃ ca prokṣaṇīṃ samidhaḥ kuśān
20.188
स्रुक्स्स्रुवौ च चरुस्थालीं द्वन्द्वरूपेण साधयेत्। प्रोक्षणीपात्रमादाय पूरयेदुदकेन तु
srukssruvau ca carusthālīṃ dvandvarūpeṇa sādhayet| prokṣaṇīpātramādāya pūrayedudakena tu
20.189
तिरः पवित्रेणापूर्य कुशाग्रं तत्र निक्षिपेत् । पात्रान्संप्रोक्षयेत्तूष्णीमुत्तानानि च सर्वशः
tiraḥ pavitreṇāpūrya kuśāgraṃ tatra nikṣipet | pātrānsaṃprokṣayettūṣṇīmuttānāni ca sarvaśaḥ
20.190
४ ब्रह्माणं दक्षिणे स्थाप्य कूर्चं तत्रैव निक्षिपेत् । विष्णुं वै वामतः स्थाप्य प्रणीतां तत्र निक्षिपेत्
4 brahmāṇaṃ dakṣiṇe sthāpya kūrcaṃ tatraiva nikṣipet | viṣṇuṃ vai vāmataḥ sthāpya praṇītāṃ tatra nikṣipet
20.199
पूर्वपश्चिमकुण्डे तु उत्तराभिमुखः स्थितः । अन्येषु प्राङ्मुखो भूत्वा होमं कुर्याद्विशेषतः
pūrvapaścimakuṇḍe tu uttarābhimukhaḥ sthitaḥ | anyeṣu prāṅmukho bhūtvā homaṃ kuryādviśeṣataḥ
20.992
आज्यशुद्धिं ततः कृत्वा पर्यग्निं प्लवनादिभिः । स्रुचः संस्कारमेवं तु स्रुवसंस्कारमेव च
ājyaśuddhiṃ tataḥ kṛtvā paryagniṃ plavanādibhiḥ | srucaḥ saṃskāramevaṃ tu sruvasaṃskārameva ca
20.193
तिस्रः परिधयः स्थाप्य पश्चिमे दक्षिणोत्तरे । अग्नीशानदिशि स्थाप्यावाघारसमिधावुभौ
tisraḥ paridhayaḥ sthāpya paścime dakṣiṇottare | agnīśānadiśi sthāpyāvāghārasamidhāvubhau
20.194
अदितेनुमन्यस्व मन्त्रेण परिषेचनमारभेत्१° । आघारमाज्यभागं च विदिक्षु जुहुयाद्बुधः
aditenumanyasva mantreṇa pariṣecanamārabhet1° | āghāramājyabhāgaṃ ca vidikṣu juhuyādbudhaḥ
20.195
पुरुषाघोरसद्यैश्च वामेन जुहुयाद्दिशि । ईशानं मध्यतो हुत्वा वह्निबीजं दशं हुनेत्
puruṣāghorasadyaiśca vāmena juhuyāddiśi | īśānaṃ madhyato hutvā vahnibījaṃ daśaṃ hunet
20.196
क्षुरिकेणोद्घाटयेदृक्तमन्त्रेणैव तु निष्कृतिः ३ । शिवाग्निजनितो ह्येवं पश्चान्निक्षिप्य विष्टरम्
kṣurikeṇodghāṭayedṛktamantreṇaiva tu niṣkṛtiḥ 3 | śivāgnijanito hyevaṃ paścānnikṣipya viṣṭaram
20.197
आवाहनादि यत्कर्म पूर्वोक्तविधिना सह । शिवाग्नौ शिवमावाह्य पञ्चावरणसंयुतम्
āvāhanādi yatkarma pūrvoktavidhinā saha | śivāgnau śivamāvāhya pañcāvaraṇasaṃyutam
Chapter 20 — ६.११.५. अष्टमूर्त्यादिकुण्डानि
20.198
भवश्च पूर्वदिग्भागे आग्नेय्यामुग्र एव च 1 शर्वश्च दक्षिणे कुण्डे वामस्तु नैरृते ततः रुद्रश्च पश्चिमे भागे भीमो वै वायुगोचरे
bhavaśca pūrvadigbhāge āgneyyāmugra eva ca 1 śarvaśca dakṣiṇe kuṇḍe vāmastu nairṛte tataḥ rudraśca paścime bhāge bhīmo vai vāyugocare
20.199
पशुपतिश्चोत्तरे कुण्डे ऐशान्यामीश एव च
paśupatiścottare kuṇḍe aiśānyāmīśa eva ca
20.200
त्रिणेत्राश्चतुर्भुजाश्चैव जटामकुटधारिणः। कुण्डमध्ये न्यसेद्देवान् तद्बाह्ये च वसवः स्थिताः
triṇetrāścaturbhujāścaiva jaṭāmakuṭadhāriṇaḥ| kuṇḍamadhye nyaseddevān tadbāhye ca vasavaḥ sthitāḥ
20.201
तद्वृाह्ये मरुतश्चैव लोकपालाश्च तद्बहिः १० लोकपालविहीनः स्यान्मध्यमे होमकर्मणि ११
tadvṛाhye marutaścaiva lokapālāśca tadbahiḥ 10 lokapālavihīnaḥ syānmadhyame homakarmaṇi 11
20.202
मरुतो वसवो हीनाः कन्यसे होमकर्मणि । कुण्डाधिदेवताः सर्वा विन्यसेत्कुण्डमध्यमे पायादिदीपपर्यन्तमर्चयेत्तु विधानतः
maruto vasavo hīnāḥ kanyase homakarmaṇi | kuṇḍādhidevatāḥ sarvā vinyasetkuṇḍamadhyame pāyādidīpaparyantamarcayettu vidhānataḥ
Chapter 20 — ७. लिङ्गस्थापनम्] [७.१. दक्षिणा
20.216
आचार्यो मूर्तिपैः सार्धं स्नानं कृत्वा विशेषतः
ācāryo mūrtipaiḥ sārdhaṃ snānaṃ kṛtvā viśeṣataḥ
20.217
न्यासं कृत्वा यथान्यायं सोष्णीषः सोत्तरीयकः 1 पञ्चाङ्गभूषणैर्युक्तो वस्त्राङ्गुलिविभूषितः
nyāsaṃ kṛtvā yathānyāyaṃ soṣṇīṣaḥ sottarīyakaḥ 1 pañcāṅgabhūṣaṇairyukto vastrāṅgulivibhūṣitaḥ
20.218
हैमिकैर्यज्ञसूत्रैश्च हैमिकैः कटिसूत्रकैः । अधमं विंशनिष्कं स्याद्द्विगुणं मध्यमं भवेत्
haimikairyajñasūtraiśca haimikaiḥ kaṭisūtrakaiḥ | adhamaṃ viṃśaniṣkaṃ syāddviguṇaṃ madhyamaṃ bhavet
20.219
उत्तमं त्रिगुणं प्रोक्तमाचार्यस्य तु दक्षिणा । पिण्डिकास्थापकस्यार्धं अष्टांशं मूर्तिपस्य तु
uttamaṃ triguṇaṃ proktamācāryasya tu dakṣiṇā | piṇḍikāsthāpakasyārdhaṃ aṣṭāṃśaṃ mūrtipasya tu
Chapter 20 — ७.२. गर्भगृहे लिङ्गस्थाननिर्देशः
20.221
गत्वा तु मूर्तिपैः सार्धं प्रासादं शिल्पिभिः सह
gatvā tu mūrtipaiḥ sārdhaṃ prāsādaṃ śilpibhiḥ saha
20.222
५ शिवाम्भसा त संप्रोक्ष्य गर्भगेहं विचक्षणः। गोमयालेपनं कृत्वा पुण्याहं तत्र कारयेत्
5 śivāmbhasā ta saṃprokṣya garbhagehaṃ vicakṣaṇaḥ| gomayālepanaṃ kṛtvā puṇyāhaṃ tatra kārayet
20.223
ब्रह्मसूत्रं पुरा कृत्वा देशिकः शिल्पिभिः सह। यमसूत्रं पुनः कृत्वा मत्स्यद्वयवशाद्वृधः
brahmasūtraṃ purā kṛtvā deśikaḥ śilpibhiḥ saha| yamasūtraṃ punaḥ kṛtvā matsyadvayavaśādvṛdhaḥ
20.224
तत्तत्सूत्रं न्यसेद्भित्तौ दक्षिणोत्तरपृष्ठतः । शालिपिष्टमयं वापि गैरिकामयमेव वा
tattatsūtraṃ nyasedbhittau dakṣiṇottarapṛṣṭhataḥ | śālipiṣṭamayaṃ vāpi gairikāmayameva vā
20.225
भित्त्यभावे विना सूत्रं प्रत्यग्रे तु महानल । यष्टिमास्थापयेत्तत्र तन्मध्ये सूत्रमानयेत्
bhittyabhāve vinā sūtraṃ pratyagre tu mahānala | yaṣṭimāsthāpayettatra tanmadhye sūtramānayet
20.226
एवं सुनिश्चितं सूत्रं ब्रह्माख्यं च यमाख्यकम्। एकविंशतिभागेन विभजेद्द्वारविस्तृतम्
evaṃ suniścitaṃ sūtraṃ brahmākhyaṃ ca yamākhyakam| ekaviṃśatibhāgena vibhajeddvāravistṛtam
20.227
दशांशं दक्षिणे त्यक्त्वा न्यस्त्वा वै चोत्तरे तथा । भजेत्षडंशमध्यांशं दक्षिणे चतुरं त्यजेत्
daśāṃśaṃ dakṣiṇe tyaktvā nyastvā vai cottare tathā | bhajetṣaḍaṃśamadhyāṃśaṃ dakṣiṇe caturaṃ tyajet
20.228
द्वितीयमुत्तरे त्यक्त्वा सूत्रमास्फालयेच्छनैः । पृष्ठतो ब्रह्मसूत्रं तु तन्मानं चोत्तरे न्यसेत्
dvitīyamuttare tyaktvā sūtramāsphālayecchanaiḥ | pṛṣṭhato brahmasūtraṃ tu tanmānaṃ cottare nyaset
20.229
तत्र सूत्रं समास्फाल्य तत्सूत्रं शिवसूत्रकम् । तत्प्रमाणं न्यसेत्सूत्रं यष्ट्यायां तु विशेषतः
tatra sūtraṃ samāsphālya tatsūtraṃ śivasūtrakam | tatpramāṇaṃ nyasetsūtraṃ yaṣṭyāyāṃ tu viśeṣataḥ
20.230
तत्सूत्रं मध्यमे स्थाप्य तल्लिङ्गं सर्वकामिकम् । शिवसूत्रं न्यसेत्सूचिभिन्नयष्ट्या विशेषतः
tatsūtraṃ madhyame sthāpya talliṅgaṃ sarvakāmikam | śivasūtraṃ nyasetsūcibhinnayaṣṭyā viśeṣataḥ
20.231
सूच्या तु रज्जुं बद्ध्वा तु यथा ऋजु तथा बुधः ५ । यमसूत्रं न्यसेत्सूचिमुभयोः पार्श्वयोरपि
sūcyā tu rajjuṃ baddhvā tu yathā ṛju tathā budhaḥ 5 | yamasūtraṃ nyasetsūcimubhayoḥ pārśvayorapi
20.232
ताभ्यां तु रज्जुं बद्ध्वा तु ज्ञात्वा वै रज्जुमध्यमे । दृढमध्यमिति ज्ञात्वा लम्बसूत्रं तु बन्धयेत्
tābhyāṃ tu rajjuṃ baddhvā tu jñātvā vai rajjumadhyame | dṛḍhamadhyamiti jñātvā lambasūtraṃ tu bandhayet
20.233
शिवसूत्रोभयोः पार्श्वे पिण्डिकासूत्रमानयेत्। यस्य पीठस्य विस्तारं परिमेयप्रमाणतः १
śivasūtrobhayoḥ pārśve piṇḍikāsūtramānayet| yasya pīṭhasya vistāraṃ parimeyapramāṇataḥ 1
20.234
तस्यार्धं दक्षिणे कृत्वा शिवसूत्रस्य मध्यमात्१° । शिवसूत्रोत्तरे ह्यर्धं रक्षयेत्तु विशेषतः ११
tasyārdhaṃ dakṣiṇe kṛtvā śivasūtrasya madhyamāt1° | śivasūtrottare hyardhaṃ rakṣayettu viśeṣataḥ 11
20.235
तत्प्रमाणे न्यसेत्सूत्रमुभयोरपि पार्श्वयोः १२ पूर्वापरे तथा कुर्यात्पिण्डिकासूत्रमुत्तमम्
tatpramāṇe nyasetsūtramubhayorapi pārśvayoḥ 12 pūrvāpare tathā kuryātpiṇḍikāsūtramuttamam
Chapter 20 — ७.३. पादशिलाविन्यासः
20.236
मध्यमे ह्यवटं कुर्यात्पीठविस्तारमानतः। अथवा श्वभ्रविस्तारं गर्भाष्टार्धार्धमुच्यते
madhyame hyavaṭaṃ kuryātpīṭhavistāramānataḥ| athavā śvabhravistāraṃ garbhāṣṭārdhārdhamucyate
20.237
ब्रह्मभागप्रवेशं हि ज्ञात्वा ब्रह्मशिलोच्छ्रयम् २ । श्वभ्रं समतलं कृत्वा घनीकृत्वेह पादतः
brahmabhāgapraveśaṃ hi jñātvā brahmaśilocchrayam 2 | śvabhraṃ samatalaṃ kṛtvā ghanīkṛtveha pādataḥ
20.238
पादशैलं न्यसेन्मध्ये जलेन समतां विदुः ५ । नवेन शुक्लवस्त्रेण जलमाहृत्य देशिकः
pādaśailaṃ nyasenmadhye jalena samatāṃ viduḥ 5 | navena śuklavastreṇa jalamāhṛtya deśikaḥ
20.239
मध्यमं लम्बसूत्रेण लक्षयित्वा प्रयत्नतः ६ अवटं पूजयित्वा तु गन्धपुष्पादिभिः शुभैः
madhyamaṃ lambasūtreṇa lakṣayitvā prayatnataḥ 6 avaṭaṃ pūjayitvā tu gandhapuṣpādibhiḥ śubhaiḥ
20.240
त्वमेव परमाशक्तिस्त्वमेवासनधारिके । आसनाधारभूता सा तिष्ठते शिवधर्मिणी'
tvameva paramāśaktistvamevāsanadhārike | āsanādhārabhūtā sā tiṣṭhate śivadharmiṇī'
Chapter 20 — ७.४. उपलिङ्गम्
20.241
उपलिङ्गं प्रकर्तव्यं क्षीरदारुमयं समम् । श्वभ्रे स्थाप्य विदित्वा तु कौटिल्यमृजुतां तथा १°
upaliṅgaṃ prakartavyaṃ kṣīradārumayaṃ samam | śvabhre sthāpya viditvā tu kauṭilyamṛjutāṃ tathā 1°
20.242
उपलिङ्गवशात्पीठं पूर्वमेव तु कल्पयेत् ११ 1 विदित्वार्जवतां सम्यगुपलिङ्गवशेन तु
upaliṅgavaśātpīṭhaṃ pūrvameva tu kalpayet 11 1 viditvārjavatāṃ samyagupaliṅgavaśena tu
20.243
पूर्वं लिङ्गं प्रतिष्ठाप्य पश्चाद्वा योज्य पिण्डिकाम् । प्रतिलिङ्गं सूत्रयष्टिं च व्यपोह्य सकलं तथा २
pūrvaṃ liṅgaṃ pratiṣṭhāpya paścādvā yojya piṇḍikām | pratiliṅgaṃ sūtrayaṣṭiṃ ca vyapohya sakalaṃ tathā 2
Chapter 20 — ७.५. रत्नादिन्यासः
20.244
रत्नधारीणि रन्ध्राणि शोधयित्वा विशेषतः ३ 1 विलिप्य चन्दनेनैव न्यस्तव्यं हृदयेन तु
ratnadhārīṇi randhrāṇi śodhayitvā viśeṣataḥ 3 1 vilipya candanenaiva nyastavyaṃ hṛdayena tu
20.245
वज्रमैन्द्रे तु विन्यस्य वैडूर्यं वह्निगोचरे । इन्द्रनीलं तु याम्यायां मुक्तां नैर्ऋतिगोचरे
vajramaindre tu vinyasya vaiḍūryaṃ vahnigocare | indranīlaṃ tu yāmyāyāṃ muktāṃ nairṛtigocare
20.246
वारुणे स्फटिकं न्यस्त्वा पुष्परागं तथानिले । पद्मरागं तु सौम्यायां नीलमीशानगोचरे
vāruṇe sphaṭikaṃ nyastvā puṣparāgaṃ tathānile | padmarāgaṃ tu saumyāyāṃ nīlamīśānagocare
20.247
माणिक्यं मध्यमे स्थाप्य ततो धातूंश्च विन्यसेत् । हरितालमञ्जनं सीसं माक्षिकं गैरिकाभ्रकम्
māṇikyaṃ madhyame sthāpya tato dhātūṃśca vinyaset | haritālamañjanaṃ sīsaṃ mākṣikaṃ gairikābhrakam
20.248
सिन्दूरं गन्धिकं चैव न्यसेत्पूर्वादितः क्रमात्१° । गोधूमं यवनीवारं तिलसर्षपमाषकम्
sindūraṃ gandhikaṃ caiva nyasetpūrvāditaḥ kramāt1° | godhūmaṃ yavanīvāraṃ tilasarṣapamāṣakam
20.249
व्रीहिमुद्गौ क्रमेणैव न्यसेत्पीठक्रमेण तु १२ । चन्दनं चागरुं चैव रक्तचन्दनमेव च
vrīhimudgau krameṇaiva nyasetpīṭhakrameṇa tu 12 | candanaṃ cāgaruṃ caiva raktacandanameva ca
20
श्वभ्रब्रह्मशिलातलम्। प्रागाद्यनुक्रमेणैव यावदीशानगोचरम्॥ प्रदक्षिणवती न्यस्त्वा स्वगीतिं धेनुमन्त्रतः । अथवा प्रणवेनैव
śvabhrabrahmaśilātalam| prāgādyanukrameṇaiva yāvadīśānagocaram|| pradakṣiṇavatī nyastvā svagītiṃ dhenumantrataḥ | athavā praṇavenaiva
Chapter 20 — ७.६. आसनपूजा
20.257
आधारशक्तिं संकल्प्य ततोऽनन्तासनं न्यसेत्। कल्पोक्तविधिना कल्प्य ततः पद्मासनं न्यसेत्१°
ādhāraśaktiṃ saṃkalpya tato'nantāsanaṃ nyaset| kalpoktavidhinā kalpya tataḥ padmāsanaṃ nyaset1°
20.258
तथैव विधिना न्यस्त्वा नवशक्तिसमन्वितम् ११ । ततो योगासनं न्यस्त्वा मण्डलादिक्रमान्न्यसेत्
tathaiva vidhinā nyastvā navaśaktisamanvitam 11 | tato yogāsanaṃ nyastvā maṇḍalādikramānnyaset
20
गुणत्रयेण संछाद्य तत्तन्मन्त्रमनुस्मरन्
guṇatrayeṇa saṃchādya tattanmantramanusmaran
Chapter 20 — ७.७. होमः
20.259
कालाग्निरुद्रपर्यन्तमासनोपरि कल्पयेत्
kālāgnirudraparyantamāsanopari kalpayet
20.260
गन्धपुष्पादिना पूज्य वस्त्रेणावेष्ट्य सर्वतः । ततो देवान्तिकं गत्वा पूजयित्वा यथाविधि
gandhapuṣpādinā pūjya vastreṇāveṣṭya sarvataḥ | tato devāntikaṃ gatvā pūjayitvā yathāvidhi
20.261
अग्निं प्रज्वालयेत्पश्चाद् ब्रह्माङ्गैर्जुहुयात्ततः जयादिरभ्याधानं च राष्ट्रभृज्जुहुयात्क्रमात्
agniṃ prajvālayetpaścād brahmāṅgairjuhuyāttataḥ jayādirabhyādhānaṃ ca rāṣṭrabhṛjjuhuyātkramāt
20.262
हव्यवाहमनुस्मृत्य स्विष्टमग्नेति होमयेत्। हृदा पूर्णाहुतिं दद्याद् यदस्येति च मन्त्रतः
havyavāhamanusmṛtya sviṣṭamagneti homayet| hṛdā pūrṇāhutiṃ dadyād yadasyeti ca mantrataḥ
20
हुत्वा पूर्णाहुतिं पश्चात् प्रणीताब्रह्मसर्जनम्
hutvā pūrṇāhutiṃ paścāt praṇītābrahmasarjanam
Chapter 20 — ७.८. गर्भगृहे लिङ्गनिवेशनम्
20.263
एवं कृत्वाग्निकार्योक्तमाचार्यो मूर्तिपैः सह
evaṃ kṛtvāgnikāryoktamācāryo mūrtipaiḥ saha
20.264
शङ्खभेरीनिनादैश्च स्वस्तिमङ्गलवाचकैः। नृत्तगेयसमायुक्तं लिङ्गमुत्थाप्य देशिकः
śaṅkhabherīninādaiśca svastimaṅgalavācakaiḥ| nṛttageyasamāyuktaṃ liṅgamutthāpya deśikaḥ
20.265
सद्योजातेन मन्त्रेण लिङ्गस्थापनमारभेत्। रथे वामेन संरोप्य अघोरेणावकुण्ठयेत्
sadyojātena mantreṇa liṅgasthāpanamārabhet| rathe vāmena saṃropya aghoreṇāvakuṇṭhayet
20.266
पूजयेदृङ्क्रमन्त्रेण पञ्चमेनार्घ्यमाददेत् । छत्रचामरपिञ्छैश्च ध्वजयूथसमाकुलम्
pūjayedṛṅkramantreṇa pañcamenārghyamādadet | chatracāmarapiñchaiśca dhvajayūthasamākulam
20.267
ऋग्यजुः सामशब्दैश्च स्तोत्रमङ्गलवाचकैः। प्रदक्षिणं ततः कृत्वा प्रासादं तु विशेषतः
ṛgyajuḥ sāmaśabdaiśca stotramaṅgalavācakaiḥ| pradakṣiṇaṃ tataḥ kṛtvā prāsādaṃ tu viśeṣataḥ
20.268
' आचार्यो ह्यग्रतो गच्छेदर्घ्यहस्तो विशेषतः । यजमानोऽनुगच्छेत्तु पुत्रमित्रकलत्रकैः
' ācāryo hyagrato gacchedarghyahasto viśeṣataḥ | yajamāno'nugacchettu putramitrakalatrakaiḥ
Chapter 20 — ७.९. गर्भगृहे लिङ्गस्थापनम्
20.269
द्वारदेशं समानीय लिङ्गं संपूजयेद्गुरुः वे २
dvāradeśaṃ samānīya liṅgaṃ saṃpūjayedguruḥ ve 2
20.270
कालं निरीक्ष्य कालज्ञो गुरवे सन्निवेदयेत्
kālaṃ nirīkṣya kālajño gurave sannivedayet
20.271
शिवं प्रणम्य विज्ञाप्य पूजयित्वा विशेषतः । आचार्यो मूर्तिपैः सार्धं लिङ्गस्थापनमारभेत्
śivaṃ praṇamya vijñāpya pūjayitvā viśeṣataḥ | ācāryo mūrtipaiḥ sārdhaṃ liṅgasthāpanamārabhet
20
पञ्चमेन ततः स्थाप्य लिङ्गं द्वारे तु दिङ्मुखम्*
pañcamena tataḥ sthāpya liṅgaṃ dvāre tu diṅmukham*
Chapter 20 — ७.९.१. सर्वदोषप्रशान्तिः
20.272
चलिते स्फुटिते वक्रे भ्रमते शब्दिते यदि ६
calite sphuṭite vakre bhramate śabdite yadi 6
20.273
चलिते तु महादुःखं स्फुटिते द्रव्यनाशनम् । सवक्रं शिल्पिनं हन्ति भ्रमते रोगसंभवम्
calite tu mahāduḥkhaṃ sphuṭite dravyanāśanam | savakraṃ śilpinaṃ hanti bhramate rogasaṃbhavam
20.274
दोषानेतान्समुद्वीक्ष्य निष्कृतिं च समाचरेत् । बहुरूपेण मन्त्रेण सर्वदोषप्रशान्तये
doṣānetānsamudvīkṣya niṣkṛtiṃ ca samācaret | bahurūpeṇa mantreṇa sarvadoṣapraśāntaye
20
शतमष्टोत्तरं हुत्वा शिवाग्नौ शिवमन्त्रतः १०
śatamaṣṭottaraṃ hutvā śivāgnau śivamantrataḥ 10
Chapter 20 — ७.९.२. नन्द्यावर्तशिलादिस्थापनम्
20.275
नन्द्यावर्तशिला योज्य वालुकाभिः सुपूरयेत्
nandyāvartaśilā yojya vālukābhiḥ supūrayet
20.276
गत्वा तु पिण्डिकां तत्र पूजयित्वा विशेषतः ? विलिप्य गन्धवस्त्रेण शीतधूपेन धूपयेत्
gatvā tu piṇḍikāṃ tatra pūjayitvā viśeṣataḥ ? vilipya gandhavastreṇa śītadhūpena dhūpayet
20.277
३ उत्थाप्य गौरीबीजेन स्यन्दनेऽरोप्य देशिकः । प्रासादे द्वारदेशे तु पूजाकर्म समाचरेत्
3 utthāpya gaurībījena syandane'ropya deśikaḥ | prāsāde dvāradeśe tu pūjākarma samācaret
20.278
नवलिङ्गे समायोज्य गौरीमन्त्रेण मन्त्रवित् । सन्धाय मूर्तिपैः सार्धं लिङ्गस्योपरि यत्नतः
navaliṅge samāyojya gaurīmantreṇa mantravit | sandhāya mūrtipaiḥ sārdhaṃ liṅgasyopari yatnataḥ
20.279
शनैर्निवेश्य कं पीठं वालुकाभिः सुपूरयेत्। समं सुनिश्चलं ज्ञात्वा बन्धयेदष्टबन्धनैः
śanairniveśya kaṃ pīṭhaṃ vālukābhiḥ supūrayet| samaṃ suniścalaṃ jñātvā bandhayedaṣṭabandhanaiḥ
Chapter 20 — ७.९.३. लिङ्गपूजा
20.280
शुद्धं कृत्वा यथान्यायं ततः पुण्याहमाचरेत्। समभ्यर्च्य यथा लिङ्गं गन्धपुष्पादिभिः शुभैः ६
śuddhaṃ kṛtvā yathānyāyaṃ tataḥ puṇyāhamācaret| samabhyarcya yathā liṅgaṃ gandhapuṣpādibhiḥ śubhaiḥ 6
20.281
निधाय दक्षिणं हस्तं गुरुर्लिङ्गस्य मूर्धनि । व्योमव्यापि समुच्चार्य एकचित्तः प्रयत्नतः
nidhāya dakṣiṇaṃ hastaṃ gururliṅgasya mūrdhani | vyomavyāpi samuccārya ekacittaḥ prayatnataḥ
20.283
नवत्रिंशत्कलान्यासं मकुटादीनि योजयेत् । शिवाङ्गानि न्यसेद्विद्वान्नेत्राणि क्षुरिकां ततः १० संबध्वावाहिनीमुद्रां पुष्पहस्तमुखासनम् ११ आवाह्य देवदेवेशं सद्योजातेन मन्त्रतः
navatriṃśatkalānyāsaṃ makuṭādīni yojayet | śivāṅgāni nyasedvidvānnetrāṇi kṣurikāṃ tataḥ 10 saṃbadhvāvāhinīmudrāṃ puṣpahastamukhāsanam 11 āvāhya devadeveśaṃ sadyojātena mantrataḥ
Chapter 20 — ७.९.४. पिण्डिकापूजा
20.288
पिण्डिकां पूजयेत्तत्र उमागायत्रिमन्त्रतः
piṇḍikāṃ pūjayettatra umāgāyatrimantrataḥ
20.289
षडध्वा विन्यसेत्तत्र कालाग्नयादिगुणान्तकम् ७ । सतीमावाहयेत्पीठे दुकूलवसनान्विताम्
ṣaḍadhvā vinyasettatra kālāgnayādiguṇāntakam 7 | satīmāvāhayetpīṭhe dukūlavasanānvitām
20.290
सर्वाभरणसंयुक्तां नीलालकसमन्विताम्। सुकेशां कम्बुग्रीवां च पीनोन्नतपयोधराम्
sarvābharaṇasaṃyuktāṃ nīlālakasamanvitām| sukeśāṃ kambugrīvāṃ ca pīnonnatapayodharām
20.291
मकुटकुण्डलाहारकेयूराद्यैरलंकृताम् १० । ध्यात्वा तु पिण्डिकामध्ये गौरीं सम्यग्विचिन्तयन् ११
makuṭakuṇḍalāhārakeyūrādyairalaṃkṛtām 10 | dhyātvā tu piṇḍikāmadhye gaurīṃ samyagvicintayan 11
20.292
स्थापनं संनिरोधं च उमामन्त्रेण कल्पयेत्। दर्शयेल्लिङ्गमुद्रां च मुकुलीपद्ममुद्रिकाम्
sthāpanaṃ saṃnirodhaṃ ca umāmantreṇa kalpayet| darśayelliṅgamudrāṃ ca mukulīpadmamudrikām
Chapter 20 — ७.९.५. मन्त्रन्यासः
20.293
शिवकुम्भं समादाय शिरसा धार्य देशिक : २ । वर्धनीं शिरसा धार्य विशकलशांस्तथा
śivakumbhaṃ samādāya śirasā dhārya deśika : 2 | vardhanīṃ śirasā dhārya viśakalaśāṃstathā
20.294
शिरसा मूर्तिपैस्सार्धं शनैर्गत्वा प्रदक्षिणम् । द्वारपूजां ततः कृत्वा स्थाप्य लिङ्गस्य संनिधौ
śirasā mūrtipaissārdhaṃ śanairgatvā pradakṣiṇam | dvārapūjāṃ tataḥ kṛtvā sthāpya liṅgasya saṃnidhau
20.295
सुमुहूर्ते सुलग्ने तु मन्त्रन्यासं समारभेत् । शिवकुम्भाच्छिवं बीजं लिङ्गस्य हृदये न्यसेत्
sumuhūrte sulagne tu mantranyāsaṃ samārabhet | śivakumbhācchivaṃ bījaṃ liṅgasya hṛdaye nyaset
20.296
लिङ्गस्य शिरसि न्यस्त्वा मेढ्रमूले तु विन्यसेत्“ । ब्रह्माङ्गं च यथास्थाने न्यसेट्टै देशिकोत्तमः
liṅgasya śirasi nyastvā meḍhramūle tu vinyaset“ | brahmāṅgaṃ ca yathāsthāne nyaseṭṭai deśikottamaḥ
20.297
पिण्डिकायां न्यसेद्बीजमुमाख्यं वर्धनीघटात्' । विद्येशबीजमादाय तत्तत्स्थाने विचक्षणः १
piṇḍikāyāṃ nyasedbījamumākhyaṃ vardhanīghaṭāt' | vidyeśabījamādāya tattatsthāne vicakṣaṇaḥ 1
20
पूजयित्वा यथान्यायं पञ्चमावरणैः सह १°
pūjayitvā yathānyāyaṃ pañcamāvaraṇaiḥ saha 1°
Chapter 20 — ७.१०. उपचारः
20.298
स्नपनं कारयेदन्ते पूर्वोक्तविधिना सह
snapanaṃ kārayedante pūrvoktavidhinā saha
20.299
पाद्यमाचमनं चार्घ्यं हृन्मन्त्रेण प्रदापयेत्। ददेद्वस्त्रं हृदा मन्त्री यज्ञसूत्रं हृदा तथा
pādyamācamanaṃ cārghyaṃ hṛnmantreṇa pradāpayet| dadedvastraṃ hṛdā mantrī yajñasūtraṃ hṛdā tathā
20.300
लेपनं चाञ्जनं पट्टं कुण्डलं पादुकं तथा ११ हारं च कटिसूत्रं च कटकं चाङ्गुलीयकम्
lepanaṃ cāñjanaṃ paṭṭaṃ kuṇḍalaṃ pādukaṃ tathā 11 hāraṃ ca kaṭisūtraṃ ca kaṭakaṃ cāṅgulīyakam
20
केयूरमकुटं छत्रं हृदयेन प्रदापयेत्
keyūramakuṭaṃ chatraṃ hṛdayena pradāpayet
Chapter 20 — ७.११. बलिः
20
द्वारपालवृषादींश्च यक्षरक्षःपिशाचकान् ? । दिक्पालान्बलिदानेन तोषयेन्मन्त्रदेवताः ३
dvārapālavṛṣādīṃśca yakṣarakṣaḥpiśācakān ? | dikpālānbalidānena toṣayenmantradevatāḥ 3
Chapter 20 — ७.१२. चण्डयागः प्रतिष्ठोत्सवश्च
20.302
देवस्याचमनं दद्यान्निर्माल्यं तु विसर्जयेत्
devasyācamanaṃ dadyānnirmālyaṃ tu visarjayet
20.303
तच्छेषं चण्डमूर्तेस्तु दद्यादाचमनीयकम्
taccheṣaṃ caṇḍamūrtestu dadyādācamanīyakam
20.304
चण्डस्याचमनं दत्वा निर्माल्यं तु विसर्जयेत्। मुखवासं च कर्पूरं शिवस्य परिकल्पयेत्
caṇḍasyācamanaṃ datvā nirmālyaṃ tu visarjayet| mukhavāsaṃ ca karpūraṃ śivasya parikalpayet
20.305
हरिद्रासर्षपं लोध्रमञ्जनं तु मनश्शिलाम् । घृतं गोरोचनं चैव सप्ताङ्गं लेपयेत्क्रमात्
haridrāsarṣapaṃ lodhramañjanaṃ tu manaśśilām | ghṛtaṃ gorocanaṃ caiva saptāṅgaṃ lepayetkramāt
20.306
प्रतिष्ठोत्सवं तु कर्तव्यं यावत्सप्तदिनान्तकम् । तु पूर्वोक्तविधिना कुर्याच्चण्डयागमतः परम्
pratiṣṭhotsavaṃ tu kartavyaṃ yāvatsaptadināntakam | tu pūrvoktavidhinā kuryāccaṇḍayāgamataḥ param
Chapter 20 — ८. प्रतिष्ठाफलम्
20.307
यस्मिन्राष्ट्रे कृतं ह्येवं राजा विजयमाप्नुयात् ७ । पुत्रपौत्राश्च वर्धन्ते तद्राष्ट्रमभिवर्धते
yasminrāṣṭre kṛtaṃ hyevaṃ rājā vijayamāpnuyāt 7 | putrapautrāśca vardhante tadrāṣṭramabhivardhate
20.308
सुभिक्षं क्षेममारोग्यं वर्धन्ते च सदा भुवि । एवं यः कुरुते मर्त्यस्त्रिसप्तकुलसंयुतः १०
subhikṣaṃ kṣemamārogyaṃ vardhante ca sadā bhuvi | evaṃ yaḥ kurute martyastrisaptakulasaṃyutaḥ 10
20.309
शिवलोकमवाप्नोति न पुनः परिवर्तते। शिवसायुज्यमाप्नोति क्रीडते कालमक्षयम्
śivalokamavāpnoti na punaḥ parivartate| śivasāyujyamāpnoti krīḍate kālamakṣayam
20.1
लिङ्गस्य स्थापनं प्रोक्तं पिण्डिकास्थापनं शृणु । ॥ इति दीप्तशास्त्रे प्रतिष्ठातन्त्रे लिङ्गस्थापनपटलो विंशतिः २ [ एकविंशतितमः पटलः ] [पिण्डिकास्थापनम्]१ अतः परं प्रवक्ष्यामि पिण्डिकास्थापनं परम् । आयुरारोग्यबलदं पुत्रपौत्रविवर्धनम्
liṅgasya sthāpanaṃ proktaṃ piṇḍikāsthāpanaṃ śṛṇu | || iti dīptaśāstre pratiṣṭhātantre liṅgasthāpanapaṭalo viṃśatiḥ 2 [ ekaviṃśatitamaḥ paṭalaḥ ] [piṇḍikāsthāpanam]1 ataḥ paraṃ pravakṣyāmi piṇḍikāsthāpanaṃ param | āyurārogyabaladaṃ putrapautravivardhanam
20.2
पिण्डिकायामुमादेवी लिङ्गस्य परमेश्वरः ४ तयोर्योगक्रिया या तु सा प्रतिष्ठा महानल
piṇḍikāyāmumādevī liṅgasya parameśvaraḥ 4 tayoryogakriyā yā tu sā pratiṣṭhā mahānala
20
मानोन्मानप्रमाणानि पीठाध्याये समुच्यतेः
mānonmānapramāṇāni pīṭhādhyāye samucyateḥ
Chapter 20 — १. पौर्वादिस्थापनभेदः
20.3
त्रिविधं स्थापनं प्रोक्तं पिण्डिकायां विशेषतः
trividhaṃ sthāpanaṃ proktaṃ piṇḍikāyāṃ viśeṣataḥ
20.4
पौर्वं च पौनःपुन्यं च सहितं च त्रिधा मतम् । उपलिङ्गवशात्पीठं पूर्वमेवं प्रकल्पितम्
paurvaṃ ca paunaḥpunyaṃ ca sahitaṃ ca tridhā matam | upaliṅgavaśātpīṭhaṃ pūrvamevaṃ prakalpitam
20.5
तत्पौर्वकमिति ज्ञेयं पश्चाल्लिङ्गस्य कल्पितम्' । लिङ्गेन सहितं स्थाप्य सहितं चेति कीर्तितम्
tatpaurvakamiti jñeyaṃ paścālliṅgasya kalpitam' | liṅgena sahitaṃ sthāpya sahitaṃ ceti kīrtitam
20.6
स्थापितस्यैव लिङ्गस्य पश्चात्पीठं सुयोजितम्। पौनःपुन्यमिति ज्ञेयं सर्वकामार्थसाधनम्
sthāpitasyaiva liṅgasya paścātpīṭhaṃ suyojitam| paunaḥpunyamiti jñeyaṃ sarvakāmārthasādhanam
Chapter 20 — २. अधिवासः
20.7
पीठाधिवासनं वक्ष्ये पौनःपुन्यस्य चानल१° । अधिवसेद्गर्भगेहे पौर्विकस्य विचक्षणः ११
pīṭhādhivāsanaṃ vakṣye paunaḥpunyasya cānala1° | adhivasedgarbhagehe paurvikasya vicakṣaṇaḥ 11
20.8
तत्राधिवसेत्सहिते लिङ्गेन सह देशिकः १ । पौनःपुन्यमधिवसेत्प्रासादाग्रे तु मण्डपे
tatrādhivasetsahite liṅgena saha deśikaḥ 1 | paunaḥpunyamadhivasetprāsādāgre tu maṇḍape
Chapter 20 — २.१. अधिवासनमण्डपः
20.9
यावत्पीठस्य विस्तारं तावत्स्याद्वेदिका स्मृता । रत्निमात्रं तदर्धं वा वेदिकोच्छ्रयमुच्यते
yāvatpīṭhasya vistāraṃ tāvatsyādvedikā smṛtā | ratnimātraṃ tadardhaṃ vā vedikocchrayamucyate
20.10
कुण्डानि परितः कुर्याद्दिग्विदिक्षु समन्ततः। उत्तमत्रयलिङ्गानां होमं षोडशमारभेत्
kuṇḍāni paritaḥ kuryāddigvidikṣu samantataḥ| uttamatrayaliṅgānāṃ homaṃ ṣoḍaśamārabhet
20.11
मध्यमत्रयलिङ्गानां होमानष्टौ प्रकल्पयेत् । पीठानामधमानां तु चतुर्दिक्षु चतुर्ष्वपि
madhyamatrayaliṅgānāṃ homānaṣṭau prakalpayet | pīṭhānāmadhamānāṃ tu caturdikṣu caturṣvapi
20.12
चतुरश्रं धनुर्वृत्तं पद्मकुण्डं चतुर्दिशि । आग्नेयादीशकोणान्तं योन्याकाराणि कल्पयेत्
caturaśraṃ dhanurvṛttaṃ padmakuṇḍaṃ caturdiśi | āgneyādīśakoṇāntaṃ yonyākārāṇi kalpayet
20.13
कुण्डं हस्तप्रविस्तारं मेखलात्रयसंयुतम् । चतुस्त्रिद्व्यङ्गुलोत्सेधं विस्तारं तावदेव तु
kuṇḍaṃ hastapravistāraṃ mekhalātrayasaṃyutam | catustridvyaṅgulotsedhaṃ vistāraṃ tāvadeva tu
20.15
नाभियोनिसमायुक्तं खातं हस्तप्रमाणतः ९ १० स्थण्डिले वा प्रकर्तव्यं हस्तमात्रप्रमाणतः ११ चतुर्द्वारसमायुक्तं दर्पणोदरसंनिभम्। मण्डपं मण्डयेद्धीमान्पूर्वोक्तविधिना सह १२
nābhiyonisamāyuktaṃ khātaṃ hastapramāṇataḥ 9 10 sthaṇḍile vā prakartavyaṃ hastamātrapramāṇataḥ 11 caturdvārasamāyuktaṃ darpaṇodarasaṃnibham| maṇḍapaṃ maṇḍayeddhīmānpūrvoktavidhinā saha 12
Chapter 21 — २.२. पिण्डिकाशुद्धिः
21.16
पिण्डिकां स्थापयेत्तत्र पञ्चगव्यकषायकैः १ 1 हरिद्रातिलचूर्णैश्च पत्रतोयैश्च सेचयेत् २
piṇḍikāṃ sthāpayettatra pañcagavyakaṣāyakaiḥ 1 1 haridrātilacūrṇaiśca patratoyaiśca secayet 2
21.17
पवमानं समुच्चार्य पञ्चगव्याभिषेचनम्। कुर्याच्चूर्णोदकेनैव पत्रतोयं हृदा तथा
pavamānaṃ samuccārya pañcagavyābhiṣecanam| kuryāccūrṇodakenaiva patratoyaṃ hṛdā tathā
21
गन्धपुष्पादिना पूज्य स्वस्वबीजमनुस्मरन्
gandhapuṣpādinā pūjya svasvabījamanusmaran
Chapter 21 — २.३. शयननिवेशनम्
21.18
शयनं कल्पयेद्धीमानण्डजाद्यैरनुक्रमात्
śayanaṃ kalpayeddhīmānaṇḍajādyairanukramāt
21.19
पूजयित्वा यथान्यायं शन्नोदेवीमनुस्मरन् । तत्रैव शाययेत्पीठं शयनोपरि देशिकः
pūjayitvā yathānyāyaṃ śannodevīmanusmaran | tatraiva śāyayetpīṭhaṃ śayanopari deśikaḥ
21.20
हृदयं मन्त्रमुच्चार्य गन्धपुष्पादिना यजेत् । मुकुलीं पद्ममुद्रां च बीजमुद्रां प्रदर्शयेत्
hṛdayaṃ mantramuccārya gandhapuṣpādinā yajet | mukulīṃ padmamudrāṃ ca bījamudrāṃ pradarśayet
21
हविर्निवेदयेत्पश्चाद्गौरीगायत्रिमन्त्रतः
havirnivedayetpaścādgaurīgāyatrimantrataḥ
Chapter 21 — २.४. उमाकुम्भन्यासः
21.21
पूर्वभागे न्यसेत्कुम्भमुमाख्यं द्रोणपूरितम्
pūrvabhāge nyasetkumbhamumākhyaṃ droṇapūritam
21.22
सकूर्चं सापिधानं च सवस्त्रं हेमसंयुतम्। गौरीबीजं न्यसेन्मध्ये पञ्चाङ्गेन समन्वितम्
sakūrcaṃ sāpidhānaṃ ca savastraṃ hemasaṃyutam| gaurībījaṃ nyasenmadhye pañcāṅgena samanvitam
21.23
कान्तान्तं यान्तसंयुक्तं चतुर्दशसमन्वितम्। बिन्दुनादसमायुक्तं गौरीबीजमिदं स्मृतम् ७
kāntāntaṃ yāntasaṃyuktaṃ caturdaśasamanvitam| bindunādasamāyuktaṃ gaurībījamidaṃ smṛtam 7
21.24
'द्वितीयेन चतुर्थेन षष्ठेन द्वादशेन च । षोडशेन समायुक्तं पञ्चाङ्गमिति कीर्तितम्
'dvitīyena caturthena ṣaṣṭhena dvādaśena ca | ṣoḍaśena samāyuktaṃ pañcāṅgamiti kīrtitam
21.25
सुस्तनां चारुवदनां किंचित्प्रहसिताननाम्' । सुश्रोणीं तनुमध्यां च दुकूलवसनान्विताम्
sustanāṃ cāruvadanāṃ kiṃcitprahasitānanām' | suśroṇīṃ tanumadhyāṃ ca dukūlavasanānvitām
21
सँर्वाभरणसँयुक्तां कुम्भमध्ये तु भावयेत्
sam̐rvābharaṇasam̐yuktāṃ kumbhamadhye tu bhāvayet
Chapter 21 — २.५. नवशक्तिन्यासः
21.26
परितः पिण्डिकायास्तु कलशानष्ट विन्यसेत् २
paritaḥ piṇḍikāyāstu kalaśānaṣṭa vinyaset 2
21.27
सकूर्चान्सापिधानांश्च सवस्त्रान्वारिपूरितान्। सहेमान्पल्लवोपेतान्साधयेत्साधिदैवतान्
sakūrcānsāpidhānāṃśca savastrānvāripūritān| sahemānpallavopetānsādhayetsādhidaivatān
21.28
वामां ज्येष्ठां च रौद्रीं च कालीं कलविकारिणीम् । बलविकरिणीं चैव बलप्रमथनीं तथा
vāmāṃ jyeṣṭhāṃ ca raudrīṃ ca kālīṃ kalavikāriṇīm | balavikariṇīṃ caiva balapramathanīṃ tathā
21.29
सर्वभूतदमनीं तु पर्णावासां समुच्यते । वामां नीलनिभां चैव मकुटादिविभूषिताम्
sarvabhūtadamanīṃ tu parṇāvāsāṃ samucyate | vāmāṃ nīlanibhāṃ caiva makuṭādivibhūṣitām
21.30
शङ्खचक्रधरां देवीं कुम्भमध्ये तु भावयेत्' । पीतवर्णां तथा ज्येष्ठां पद्मधृक्पद्मलोचनाम्
śaṅkhacakradharāṃ devīṃ kumbhamadhye tu bhāvayet' | pītavarṇāṃ tathā jyeṣṭhāṃ padmadhṛkpadmalocanām
21.31
सर्वाभरणसंयुक्तां सुस्तनां च सुयौवनाम् । १°रौद्रीं श्वेतनिभां देवीं त्रिणेत्रां शूलधारिणीम् ११
sarvābharaṇasaṃyuktāṃ sustanāṃ ca suyauvanām | 1°raudrīṃ śvetanibhāṃ devīṃ triṇetrāṃ śūladhāriṇīm 11
21
नीलमेघनिभां देवीं कालीं मुद्गरधारिणीम् १३ । कालिं
nīlameghanibhāṃ devīṃ kālīṃ mudgaradhāriṇīm 13 | kāliṃ
Chapter 21 — Text
21.32
कलविकरिणीं रक्ताभां पाशहस्तां महाबलाम्
kalavikariṇīṃ raktābhāṃ pāśahastāṃ mahābalām
21.33
पीताभां बलविकरिणीं खड्गखेटकसंयुताम् । बलप्रमथनीं देवीं नीलालकसमप्रभाम्
pītābhāṃ balavikariṇīṃ khaḍgakheṭakasaṃyutām | balapramathanīṃ devīṃ nīlālakasamaprabhām
21.34
दण्डधारीं महारूपां मकुटादिविभूषिताम्। सर्वभूतदमनीं च मेघवर्णां सुयौवनाम्
daṇḍadhārīṃ mahārūpāṃ makuṭādivibhūṣitām| sarvabhūtadamanīṃ ca meghavarṇāṃ suyauvanām
21.35
शक्तिहस्तां महावीर्यां मकुटादिविभूषिताम् । दिक्कम्भेषु न्यसेदेताः पूजयेत्स्वस्वनामतः
śaktihastāṃ mahāvīryāṃ makuṭādivibhūṣitām | dikkambheṣu nyasedetāḥ pūjayetsvasvanāmataḥ
21.36
पीठे मनोन्मनीं न्यस्य शुद्धस्फटिकसंनिभाम्। ७ चतुर्भुजां त्रिणेत्रां च नीलालकविभूषिताम्
pīṭhe manonmanīṃ nyasya śuddhasphaṭikasaṃnibhām| 7 caturbhujāṃ triṇetrāṃ ca nīlālakavibhūṣitām
21.37
सुस्तनां चारुवदनां सुपाशाङ्कुशधारिणीम्१° । पिण्डिकायां न्यसेदेताः स्वस्वबीजेन पूजयेत् १२
sustanāṃ cāruvadanāṃ supāśāṅkuśadhāriṇīm1° | piṇḍikāyāṃ nyasedetāḥ svasvabījena pūjayet 12
21.48
वर्धनीं पूर्वभागे तु पूजयित्वा स्वनामतः
vardhanīṃ pūrvabhāge tu pūjayitvā svanāmataḥ
21.49
अष्टौ वा चतुरो वाथ होमं कुर्याद्यथाविधि । पौर्वाधिवासनं ह्येवं सहजं सहितं भवेत्
aṣṭau vā caturo vātha homaṃ kuryādyathāvidhi | paurvādhivāsanaṃ hyevaṃ sahajaṃ sahitaṃ bhavet