4. चतुर्थोऽध्यायः
चतुर्थोऽध्यायः
Verse १
अथ हैनं पैङ्गलः पप्रच्छ याज्ञवल्क्यं ज्ञानिनः किं कर्म का च स्थितिरिति ॥
atha hainaṃ paiṅgalaḥ papraccha yājñavalkyaṃ jñāninaḥ kiṃ karma kā ca sthitiriti ॥
IV-3. Know the Self to be the rider in the chariot; the body verily to be the chariot; the intellect to be the charioteer and the mind to be the reins.
इसके बाद पैङ्गल ऋषि ने याज्ञवल्क्य ऋषि से पुनः प्रश्न किया कि ज्ञानियों के कर्म कौन से हैं और उनकी स्थिति कैसी होती है? ॥
Verse २
स होवाच याज्ञवल्क्यः । अमानित्वादिसंपन्नो मुमुक्षुरेकविंशतिकुलं तारयति । ब्रह्मविन्मात्रेण कुलमेकोत्तरशतं तारयति ।।
sa hovāca yājñavalkyaḥ । amānitvādisaṃpanno mumukṣurekaviṃśatikulaṃ tārayati । brahmavinmātreṇa kulamekottaraśataṃ tārayati ।।
IV-4. The senses, the wise say, are the horses; the objects are what they range over; the hearts are the moving many-storeyed mansions.
याज्ञवल्क्य ने उत्तर दिया कि जो मुमुक्षु अमानित्व आदि गुणों से सम्पन्न होता है, वह अपनी इक्कीस पीढ़ियों को तार देता है और ब्रह्मविद् हो जाने मात्र से वह अपने कुल की एक सौ एक पीढ़ियाँ तार देता है ॥
Verse ३
आत्मानं रथिनं विद्धि शरीरं रथमेव च। बुद्धिं तु सारथिं विद्धि मनः प्रग्रहमेव च ॥
ātmānaṃ rathinaṃ viddhi śarīraṃ rathameva ca। buddhiṃ tu sārathiṃ viddhi manaḥ pragrahameva ca ॥
IV-5. The great sages aver that the Self combined with sense-organs and mind is the experiencer. Therefore in the heart, immediately, is Narayana well-established.
अपनी आत्मा को रथी, शरीर को रथ, बुद्धि को सारथि तथा मन को ही लगाम जानना चाहिए ॥
Verse ४
इन्द्रियाणि हयानाहुर्विषयांस्तेषु गोचरान्। जङ्गमानि विमानानि हृदयानि मनीषिणः ।।
indriyāṇi hayānāhurviṣayāṃsteṣu gocarān। jaṅgamāni vimānāni hṛdayāni manīṣiṇaḥ ।।
V-6. Upto (the exhaustion of) the operative deeds, the homeless liberated Self, behaves like the Slough of a snake, like the moon (in the sky).
इन्द्रियों को अश्व कहा गया है, जो अपने विषय रूपी मार्ग पर गमन करते हैं, परन्तु मनीषियों का हृदय विमान के समान इन सबसे ऊपर उठा हुआ होता है ॥
Verse ५
आत्मेन्द्रियमनोयुक्तं भोक्तेत्याहुर्महर्षयः। ततो नारायणः साक्षाद्धदये सुप्रतिष्ठितः ॥
ātmendriyamanoyuktaṃ bhoktetyāhurmaharṣayaḥ। tato nārāyaṇaḥ sākṣāddhadaye supratiṣṭhitaḥ ॥
IV-7. Shedding the body in a holy spot or (may be) in the home of an eater of dog's flesh, (the liberated one) attains Isolation.
महान् ऋषियों का कथन है कि यह आत्मा, इन्द्रिय और मन से युक्त होकर भोक्ता बनता है, इसके बाद हृदय में साक्षात् नारायण प्रतिष्ठित होते हैं ॥
Verse ६
प्रारब्धकर्मपर्यन्तमहिनिर्मोकवद्वयवहरति । चन्द्रवच्चरते देही स मुक्तश्चानिकेतनः ।।
prārabdhakarmaparyantamahinirmokavadvayavaharati । candravaccarate dehī sa muktaścāniketanaḥ ।।
IV-8. Afterwards, make an offering of his body to the cardinal points or bury (his body). Mendicancy is prescribed for the male, never for the other.
प्रारब्ध कर्मों के क्षय होने तक जीव, सर्प के केंचुल बदलते रहने की तरह अन्य शरीर धारण करता रहता है; किन्तु अनिकेतन (एक ग्राम में एक रात्रि ही निवास करने वाला परिव्राजक) और मुक्त पुरुष आकाश में चन्द्रमा के समान सर्वत्र सञ्चरित होता रहता है ॥
Verse ७
तीर्थे श्वपचगृहे वा तनुं विहाय याति कैवल्यम्। प्राणानवकीर्य याति कैवल्यम्॥
tīrthe śvapacagṛhe vā tanuṃ vihāya yāti kaivalyam। prāṇānavakīrya yāti kaivalyam॥
IV-9. No observance of (the period of) pollution, no burning (of the corpse), no offering of rice balls or of water, no fortnightly rites (are laid down) for a mendicant who has become Brahman.
ज्ञानी पुरुष तीर्थ में शरीर त्याग करे अथवा चाण्डाल के घर में, प्राणों को छोड़कर वह सदा कैवल्य को ही प्राप्त होता है ॥
Verse ८
तं पश्चाद्दिग्बलिं कुर्यादथवा खननं चरेत् । पुंसः प्रव्रजनं प्रोक्तं नेतराय कदाचन ॥
taṃ paścāddigbaliṃ kuryādathavā khananaṃ caret । puṃsaḥ pravrajanaṃ proktaṃ netarāya kadācana ॥
IV-10. There is no burning of what is (already) consumed, just as there is no cooking of what is (already) cooked. For one whose body is consumed in the fire of knowledge there is neither ceremonial rice offering nor any (other) rite (of obsequies).
शरीर त्याग के पश्चात् उसके शरीर की चाहे दिशाओं को बलि दे दी जाए अर्थात् खुले में डाल दिया जाए अथवा खोदकर जमीन में गाड़ दिया जाए (वह कैवल्य को ही प्राप्त करता है)। यह विधि परिव्राजक (संन्यासी) के लिए है, इतर (अन्य) किसी के लिए कभी नहीं ॥
Verse ९
नाशौचं नाग्निकार्यं च न पिण्डं नोदकक्रिया न कुर्यात्पार्वणादीनि ब्रह्मभूताय भिक्षवे॥
nāśaucaṃ nāgnikāryaṃ ca na piṇḍaṃ nodakakriyā na kuryātpārvaṇādīni brahmabhūtāya bhikṣave॥
IV-11. As long as the adjuncts (body, etc.,) persist, let one wait upon the teacher. Let him treat the wife of the teacher and his children as he does the teacher himself.
जो संन्यासी ब्रह्मलीन हो गया है, उसके निमित्त अशौच (सूतक) नहीं रहता। उसकी आत्म शान्ति के लिए न अग्नि कार्य, न पिण्ड, न तर्पण और न ही पर्व पर किये जाने वाले श्राद्ध (पार्वण) आदि की हीआवश्यकता है॥
Verse १०
दग्धस्य दहनं नास्ति पक्वस्य पचनं यथा । ज्ञानाग्निदग्धदेहस्य न च श्राद्धं न च क्रिया ॥
dagdhasya dahanaṃ nāsti pakvasya pacanaṃ yathā । jñānāgnidagdhadehasya na ca śrāddhaṃ na ca kriyā ॥
IV-12. When with the knowledge, 'I am That!' 'I am That' -- I, whose mind is pure essence, is pure Spirit, is long-suffering - wisdom is won, when the object of knowledge, the supreme Self, is established in the heart; when the body is dissolved in the state of achieved Peace, then one becomes destitute of the luminous mind and intellect.
जिस प्रकार जले हुए को जलाया नहीं जाता और पके हुए को पुनः पकाया नहीं जाता, उसी प्रकार ज्ञानाग्नि से दग्ध (संन्यासी) के लिए न कोई श्राद्ध आवश्यक है और न ही कोई क्रिया-कर्म ॥
Verse ११
यावच्चोपाधिपर्यन्तं तावच्छुश्रूषयेद्गुरूम्। गुरुवद्गुरूभार्यायां तत्पुत्रेषु च वर्तनम् ॥
yāvaccopādhiparyantaṃ tāvacchuśrūṣayedgurūm। guruvadgurūbhāryāyāṃ tatputreṣu ca vartanam ॥
IV-13. Of what use is water to one who has had his fill of ambrosia? Similarly, (for one) who has known his Self, of what use are the Vedas? No duty remains for the Yogin who has had his fill of the ambrosia of knowledge. If duty be there, he is no knower of Truth. Though stationed at a distance, he is not distant; though embodied, he is disembodied; he is the omnipresent inner self
जब तक सांसारिक उपाधियाँ हैं, तब तक गुरु की शुश्रूषा (सेवा) करनी चाहिए। गुरु के समान ही गुरु पत्नी और गुरु सन्तानों के प्रति भी सम्मान पूर्ण व्यवहार करना चाहिए ॥
Verse १२
शुद्धमानसः शुद्धचिद्रूपः सहिष्णुः सोऽहमस्मि सहिष्णुः सोऽहमस्मीति प्राप्ते ज्ञानेन विज्ञाने ज्ञेये परमात्मनि हृदि संस्थिते देहे लब्धशान्तिपदं गते तदा प्रभामनोबुद्धिशून्यं भवति ।।
śuddhamānasaḥ śuddhacidrūpaḥ sahiṣṇuḥ so'hamasmi sahiṣṇuḥ so'hamasmīti prāpte jñānena vijñāne jñeye paramātmani hṛdi saṃsthite dehe labdhaśāntipadaṃ gate tadā prabhāmanobuddhiśūnyaṃ bhavati ।।
IV-14. Making the heart pure, contemplating the well-being (of all), one must experience supreme joy in the thought, 'I am the supreme, the All'.
मैं शुद्ध मानस, शुद्ध चैतन्य रूप, सहिष्णु, वह सहिष्णु मैं ही हूँ, इस प्रकार का ज्ञान प्राप्त हो जाने से, ज्ञान के अनुभव से और ज्ञेय परमात्मा के हृदय में भली प्रकार प्रतिष्ठित हो जाने से जब देह को शान्ति पद की प्राप्ति हो जाए, तब साधक मन-बुद्धि शून्य होकर चैतन्य रूप हो जाता है ।।
Verse १३
अमृतेन तृप्तस्य पयसा किं प्रयोजनम्। एवं स्वात्मानं ज्ञात्वा वेदैः प्रयोजनं किं भवति । ज्ञानामृततृप्तयोगिनो न किंचित्कर्तव्यमस्ति। तदस्ति चेन्न स तत्त्वविद्भवति । दूरस्थोऽपि न दूरस्थः पिण्डवर्जितः पिण्डस्थोऽपि प्रत्यगात्मा सर्वव्यापी भवति ।।
amṛtena tṛptasya payasā kiṃ prayojanam। evaṃ svātmānaṃ jñātvā vedaiḥ prayojanaṃ kiṃ bhavati । jñānāmṛtatṛptayogino na kiṃcitkartavyamasti। tadasti cenna sa tattvavidbhavati । dūrastho'pi na dūrasthaḥ piṇḍavarjitaḥ piṇḍastho'pi pratyagātmā sarvavyāpī bhavati ।।
IV-15. As there is non-difference when water is poured in water, milk in milk and ghee in ghee, so is the case with the individual Self and the supreme Self.
अमृत का पान कर लेने पर दूध से क्या प्रयोजन ? इसी प्रकार अपने आपका ज्ञान (आत्मज्ञान) प्राप्त कर लेने पर वेदों से क्या प्रयोजन (सिद्ध) होता है? ज्ञानामृत से तृप्त योगी के लिए कोई कर्त्तव्य शेष नहीं रहता। यदि कोई कर्त्तव्य शेष रहता है, तो इसका अभिप्राय है कि वह तत्त्वविद् नहीं है। वह दूर स्थित होने पर भी दूर नहीं और पिण्ड में स्थित होने पर भी पिण्ड से पृथक् प्रत्यगात्मा है, जो सर्वव्यापी होता है ॥
Verse १४
हृदयं निर्मलं कृत्वा चिन्तयित्वाप्यनामयम्। अहमेव परं सर्वमिति पश्येत्परं सुखम् ॥
hṛdayaṃ nirmalaṃ kṛtvā cintayitvāpyanāmayam। ahameva paraṃ sarvamiti paśyetparaṃ sukham ॥
V-16. When the body is burned by knowledge and knowledge becomes infinite in form, then the knower consumes the bondage of Karma in the fire of Brahman-Knowledge.
हृदय को निर्मल करके और अपने को ‘मैं अनामय ब्रह्म हैं’, ऐसा चिन्तन करके मैं ही सब कुछ हूँ, ऐसा सोचने व देखने से परम सुख प्राप्त होता है॥
Verse १५
यथा जले जलं क्षिप्त क्षीरे क्षीरं घृते घृतम्। अविशेषो भवेत्तद्वज्जीवात्मपरमात्मनोः ॥ १५
yathā jale jalaṃ kṣipta kṣīre kṣīraṃ ghṛte ghṛtam। aviśeṣo bhavettadvajjīvātmaparamātmanoḥ ॥ 15
IV-17. Thence (follows the state of) the holy non-dual(Reality), named the Supreme Lord, like unto the stainless sky. Self's nature, abiding without adjuncts, is as (that of) water mixed with water.
जिस प्रकार जल में जल, दुग्ध में दुग्ध और घृत में घृत डाल देने से, वे एकरूप हो जाते हैं, उसी प्रकार जीवात्मा और परमात्मा दोनों मिलकर अविशेष अर्थात् अभिन्न (एक) हो जाते हैं ॥
Verse १६
देहे ज्ञानेन दीपिते बुद्धिरखण्डाकाररूपा यदा भवति तदा विद्वान्ब्रह्मज्ञानाग्निना कर्मबन्धं निर्दहेत्॥
dehe jñānena dīpite buddhirakhaṇḍākārarūpā yadā bhavati tadā vidvānbrahmajñānāgninā karmabandhaṃ nirdahet॥
IV-18. Like the ether the Self in the subtle body. The inner Self like air is not perceived. That stirless inner Self perceives the external (manifold) with the torch of (objective) knowledge.
जब ज्ञान के द्वारा देह में स्थित अभिमान विनष्ट हो जाता है तथा बुद्धि अखण्डाकार हो जाती है, तब विद्वान् पुरुष ब्रह्मज्ञान रूपी अग्नि से कर्म बन्धनों को भस्म कर देता है ॥
Verse १७
ततः पवित्रं परमेश्वराख्यमद्वैतरूपं विमलाम्बराभम्। यथोदके तोयमनुप्रविष्टं तथात्मरूपो निरुपाधिसंस्थितः ॥
tataḥ pavitraṃ parameśvarākhyamadvaitarūpaṃ vimalāmbarābham। yathodake toyamanupraviṣṭaṃ tathātmarūpo nirupādhisaṃsthitaḥ ॥
V-19. The knower, dead, no matter due to whatever (form of) death, is dissolved (in Brahman that is) like the all-pervasive sky.
इसके पश्चात् वह विमल वस्त्र के समान पवित्र और अद्वैतरूप परमेश्वर को प्राप्त करके उसी प्रकार अपने आत्म रूप (सत्य स्वरूप) में प्रतिष्ठित हो जाता है, जिस प्रकार जल दूसरे जल में प्रविष्ट होकर (मिलकर) एकरूप हो जाता है॥
Verse १८
आकाशवत्सूक्ष्मशरीर आत्मा न दृश्यते वायुवदन्तरात्मा। स बाह्यमभ्यन्तरनिश्चलात्मा ज्ञानोल्कया पश्यति चान्तरात्मा ॥
ākāśavatsūkṣmaśarīra ātmā na dṛśyate vāyuvadantarātmā। sa bāhyamabhyantaraniścalātmā jñānolkayā paśyati cāntarātmā ॥
IV-20. This dissolution he knows in truth as of the pot-space (in the infinite space). He attains (the status of) the self-sustained light of all-pervasive knowledge.
आत्मा आकाश के सदृश सूक्ष्म और वायु के सदृश दिखाई न पड़ने वाली है। वह बाह्य और अन्दर से भी निश्चल है, जिसे मात्र ज्ञान रूपी उल्का (विद्युत् या मशाल) से ही देखा जा सकता है ॥
Verse १९
यत्र यत्र मृतो ज्ञानी येन वा केन मृत्युना। यथा सर्वगतं व्योम तत्र तत्र लयं गतः ॥
yatra yatra mṛto jñānī yena vā kena mṛtyunā। yathā sarvagataṃ vyoma tatra tatra layaṃ gataḥ ॥
IV-21. Standing on one foot, let man do austerities for a 1000 years; but (that austerity) is less than one sixteenth of this Yoga of meditation.
ज्ञानी कहीं भी और कैसे भी मृत्यु को प्राप्त करे, वह हर स्थिति में ब्रह्म में ही लय हो जाता है, क्योंकि आकाश के समान ही ब्रह्म भी सर्वव्यापी है ॥
Verse २०
घटाकाशमिवात्मानं विलयं वेत्ति तत्त्वतः। स गच्छति निरालम्बं ज्ञानालोकं समन्ततः ॥
ghaṭākāśamivātmānaṃ vilayaṃ vetti tattvataḥ। sa gacchati nirālambaṃ jñānālokaṃ samantataḥ ॥
IV-22. This is knowledge; this is to be known; one wishes to know all that. Were he to live (even) for a 1000 years, he would not reach the end of the Shastras.
जिस प्रकार घटाकाश आकाश में विलीन हो जाता है, उसी प्रकार जो योगी अपने को तत्त्वतः जान लेता है, वह सभी ओर से निरालम्ब और ज्ञानालोक स्वरूप ब्रह्म को प्राप्त कर लेता है॥
Verse २१
तपेद्वर्षसहस्त्राणि एकपादस्थितो नरः । एतस्य ध्यानयोगस्य कलां नार्हति षोडशीम्॥
tapedvarṣasahastrāṇi ekapādasthito naraḥ । etasya dhyānayogasya kalāṃ nārhati ṣoḍaśīm॥
IV-23. What should be known is just the Imperishable; (but) life is fleeting. Avoiding the labyrinths of Shastras, meditate on the Truth (alone).
यदि कोई एक पैर पर खड़े होकर एक सहस्त्र वर्ष तक तप करे, तो भी वह ध्यान योग की षोडश कलाओं में से एक के बराबर भी नहीं हो सकता ॥
Verse २२
इदं ज्ञानमिदं ज्ञेयं तत्सर्वं ज्ञातुमिच्छति । अपि वर्षसहस्त्रायुः शास्त्रान्तं नाधिगच्छति ॥
idaṃ jñānamidaṃ jñeyaṃ tatsarvaṃ jñātumicchati । api varṣasahastrāyuḥ śāstrāntaṃ nādhigacchati ॥
V-24. Action are endless - purification, mutterings, (of holy names), sacrifices, pilgrimage to holy places. These (are valid) only till Truth is won.
ज्ञान और ज्ञेय को यदि कोई सम्पूर्णरूप से जानना चाहे, तो सहस्त्र वर्ष की आयु पर्यन्त शास्त्राध्ययन करने पर भी उसका पार नहीं पा सकता ॥
Verse २३
विज्ञेयोऽक्षरतन्मात्रो जीवितं वापि चञ्चलम् ।विहाय शास्त्रजालानि यत्सत्यं तदुपास्यताम्॥
vijñeyo'kṣaratanmātro jīvitaṃ vāpi cañcalam ।vihāya śāstrajālāni yatsatyaṃ tadupāsyatām॥
IV-25. As regards the great-souled ones, the sure cause of liberation is (the knowledge) 'I am Brahman'. The two words determining bondage and liberation are 'mine' and 'not mine'.
मनुष्य को जानना चाहिए कि मात्र अक्षर ब्रह्म ही सत्य है। मनुष्य का जीवन चञ्चल है; इसलिए शास्त्र-जाल को छोड़कर जो सत्य है, उसी की उपासना करे ॥
Verse २४
अनन्तकर्म शौचं च जपो यज्ञस्तथैव च। तीर्थयात्राभिगमनं यावत्तत्त्वं न विन्दति ॥
anantakarma śaucaṃ ca japo yajñastathaiva ca। tīrthayātrābhigamanaṃ yāvattattvaṃ na vindati ॥
IV-26. The import of 'mine' binds the living being; he is liberated by that of 'not mine'. When the mind is dementalised, no longer is duality cognised.
विभिन्न कर्म-शौच, जप, यज्ञ, तीर्थयात्रा आदि को सार्थकता तभी तक है,जब तक तत्त्व की प्राप्ति न हो।।
Verse २५
अहं ब्रह्मेति नियतं मोक्षहेतुर्महात्मनाम्। द्वे पदे बन्धमोक्षाय न ममेति ममेति च॥
ahaṃ brahmeti niyataṃ mokṣaheturmahātmanām। dve pade bandhamokṣāya na mameti mameti ca॥
V-27. When dementalisation is achieved, That becomes the supreme status. Wherever, then, the mind goes, there, verily, is the supreme status.
‘मैं ब्रह्म हूँ’ यही भाव महात्मा पुरुषों के मोक्ष का आधार होता है। बन्धन और मोक्ष के कारण रूप ये ही दो पद हैं, ‘यह मेरा है’ (बन्धन), ‘यह मेरा नहीं है’ (मोक्ष) ॥
Verse २६
ममेति बध्यते जन्तुर्निर्ममेति विमुच्यते । मनसो ह्यन्मनीभावे द्वैतं नैवोपलभ्यते ॥
mameti badhyate janturnirmameti vimucyate । manaso hyanmanībhāve dvaitaṃ naivopalabhyate ॥
IV-28. Thus, there, everywhere, is Brahman well-established. For one who holds 'I am not Brahman' no liberation is possible; (it is as futile) as striking the sky with clenched fists or a hungry man's chewing the chaff.
मेरा है, यह भाव बन्धन में डालता है और मेरा नहीं है, यह भाव मोक्ष प्रदान करता है। जब मन उन्मनी अवस्था (भाव) को प्राप्त हो जाता है, तब द्वैत भाव समाप्त हो जाता है ॥
Verse २७
यदा यात्युन्मनीभावस्तदा तत्परमं पदम्। यत्र यत्र मनो याति तत्र तत्र परं पदम् ॥
yadā yātyunmanībhāvastadā tatparamaṃ padam। yatra yatra mano yāti tatra tatra paraṃ padam ॥
V-29. Whoso studies the Upanishad as a rule (every day) is purified by fire (as it were); by air; by the sun; by Vishnu; by Rudra. He has bathed in all sacred waters. He is versed in all the Vedas; has performed all the sacred rites taught by all the Vedas. He has ritually muttered Lacs of Itihasas and Puranas and one Lac times Rudra's (tantras). He has muttered a million times the sacred syllable, OM. He redeems ten generations of his line, past and future. He purifies the rows of diners of which he is a number. He becomes great. He is purged of the sins of Brahmin-slaughter, drink, stealth, adultery with (even a) teacher's spouse and of association with those who are guilty of these.
जब उन्मनी भाव प्राप्त हो जाता है, तभी परम पद प्राप्त होता है। उस अवस्था में जहाँ-जहाँ मन जाता है, वहीं-वहीं परम पद है॥
Verse २८
तत्र तत्र परं ब्रह्म सर्वत्र समवस्थितम्। हन्यान्मुष्टिभिराकाशं क्षुधार्तः खण्डयेत्तुषम्। नाहंब्रह्मेति जानाति तस्य मुक्तिर्न जायते ॥
tatra tatra paraṃ brahma sarvatra samavasthitam। hanyānmuṣṭibhirākāśaṃ kṣudhārtaḥ khaṇḍayettuṣam। nāhaṃbrahmeti jānāti tasya muktirna jāyate ॥
IV-30. That supreme Status of Vishnu spread out, like an eye, in the sky, the enlightened ones always behold.
परब्रहा यत्र-तत्र सर्वत्र अवस्थित है, पर जो व्यक्ति यह नहीं जानता कि ‘ मैं ब्रह्म हूँ’ उसकी मुक्ति उसी प्रकार नहीं होती (अथवा मुक्ति के लिए किया गया प्रयास निष्फलं जाता है), जिस प्रकार कोई आकाश में मुष्टि प्रहार करे या भूखा व्यक्ति चावल प्राप्त करने के लिए भूसी को कूटे॥
Verse २९
य एतदुपनिषदं नित्यमधीते सोऽग्निपूतो भवति । स वायुपूतो भवति । स आदित्यपूतो भवति । स ब्रह्मपूतो भवति । स विष्णुपूतो भवति । स रुद्रपूतो भवति । स सर्वेषु तीर्थेषु स्न्नातो भवति । स सर्वेषु वेदेष्वधीतो भवति । स सर्ववेदव्रतचर्यासू चरितो भवति । तेनेतिहासपुराणानां रुद्राणां शतसहस्त्राणि जप्तानि फलानि भवन्ति। प्रणवानामयुतं जप्तं भवति । दश पूर्वान्दशोत्त-रान्पुनाति । स पङ्क्तिपावनो भवति । स महान्भवति। ब्रह्महत्यासुरापानस्वर्णस्तेयगुरु-तल्पगमनतत्संयोगिपातकेभ्यः पूतो भवति ॥
ya etadupaniṣadaṃ nityamadhīte so'gnipūto bhavati । sa vāyupūto bhavati । sa ādityapūto bhavati । sa brahmapūto bhavati । sa viṣṇupūto bhavati । sa rudrapūto bhavati । sa sarveṣu tīrtheṣu snnāto bhavati । sa sarveṣu vedeṣvadhīto bhavati । sa sarvavedavratacaryāsū carito bhavati । tenetihāsapurāṇānāṃ rudrāṇāṃ śatasahastrāṇi japtāni phalāni bhavanti। praṇavānāmayutaṃ japtaṃ bhavati । daśa pūrvāndaśotta-rānpunāti । sa paṅktipāvano bhavati । sa mahānbhavati। brahmahatyāsurāpānasvarṇasteyaguru-talpagamanatatsaṃyogipātakebhyaḥ pūto bhavati ॥
IV-31. The wise, ever vigilant and diligent in praise richly glorify That supreme Status of Vishnu.
जो इस उपनिषद् का नित्य पाठ करता है (अध्ययन करता है), वह अग्नि के समान, वायु के समान, आदित्य के समान, ब्रह्म के समान, विष्णु के समान और रूद्र के समान पवित्र होता है। वह समस्त तीर्थों में स्नान किए हुए के समान होता है, समस्त वेदों का ज्ञाता होता है, समस्त वेदों में वर्णित व्रतों का पालन करने चाला होता है। उसे इतिहास-पुराण आदि के अध्ययन तथा एक लक्ष रुद्रमन्त्र के जप का फल प्राप्त होता है। उसे दस सहल ‘प्रणव’ नाम के जप का फल मिलता है। उसके पूर्व की दस और बाद की दस पीढ़ियों पवित्र हो जाती हैं। वह साथ में बैठने वालों को पवित्र करता है, जिसके कारण ‘पंक्ति पावन’ हो जाता है। वह महान् होता है। वह ब्रह्महत्या, सुरापान, सुवर्ण की चोरी, गुरुपत्नी-गमन तथा ऐसे महापातक करने वालों की संगति से उत्पन्न पातकों से मुक्त (पवित्र) हो जाता है॥
Verse ३०
तद्विष्णोः परमं पदं सदा पश्यन्ति सूरयः । दिवीव चक्षुराततम् ॥
tadviṣṇoḥ paramaṃ padaṃ sadā paśyanti sūrayaḥ । divīva cakṣurātatam ॥
IV-32. OM-Truth - This is the secret teaching.
ज्ञानीजन विश्वव्यापी भगवान् विष्णु के परमपद को द्युलोक में व्याप्त दिव्य प्रकाश की भाँति देखते हैं।।
Verse ३१
तद्विप्रासो विपन्यवो जागृवांसः समिन्धते । विष्णोर्यत्परमं पदम् । ॐ सत्यमित्युपनिषद् ॥
tadviprāso vipanyavo jāgṛvāṃsaḥ samindhate । viṣṇoryatparamaṃ padam । oṃ satyamityupaniṣad ॥
m! That (Brahman) is infinite, and this (universe) is infinite. The infinite proceeds from the infinite. (Then) taking the infinitude of the infinite (universe), It remains as the infinite (Brahman) alone. Om! Let there be Peace in me! Let there be Peace in my environment! Let there be Peace in the forces that act on me! Here ends the Paingalopanishad belonging to the Sukla-Yajur-Veda.
वे विप्र (ब्रह्मनिष्ठ जीवनयापन करने वाले) आलस्य प्रमादादि से रहित, सदैव श्रेष्ठ कर्म करने वाले साधक विष्णु (अन्तर्यामी परमेश्वर) के परम पद को प्राप्त करते हैं। यह बात सत्य है-ऐसी यह उपनिषद् (रहस्यमयी विद्या) है ॥