12. Book 12 — Ābalīyasa — Concerning a Powerful Enemy
Chapter 1 — enumeration of sections and books
12.1.1
"बलीयसाभियुक्तो दुर्बलः सर्वत्रानुप्रणतो वेतसधर्मा तिष्ठेत्
"balīyasābhiyukto durbalaḥ sarvatrānupraṇato vetasadharmā tiṣṭhet
12.1.2
इन्द्रस्य हि स प्रणमति यो बलीयसो नमति" इति भारद्वाजः
indrasya hi sa praṇamati yo balīyaso namati" iti bhāradvājaḥ
12.1.3
"सर्वसंदोहेन बलानां युध्येत
"sarvasaṃdohena balānāṃ yudhyeta
12.1.4
पराक्रमो हि व्यसनम् अपहन्ति
parākramo hi vyasanam apahanti
12.1.5
स्वधर्मश् चैष क्षत्रियस्य, युद्धे जयः पराजयो वा" इति विशालाक्षः
svadharmaś caiṣa kṣatriyasya, yuddhe jayaḥ parājayo vā" iti viśālākṣaḥ
12.1.6
नेति कौटिल्यः
neti kauṭilyaḥ
12.1.7
सर्वत्रानुप्रणतः कुलैडक इव निराशो जीविते वसति
sarvatrānupraṇataḥ kulaiḍaka iva nirāśo jīvite vasati
12.1.8
युध्यमानश् चाल्पसैन्यः समुद्रम् इवाप्लवोअवगाहमानः सीदति
yudhyamānaś cālpasainyaḥ samudram ivāplavoavagāhamānaḥ sīdati
12.1.9
तद्विशिष्टं तु राजानम् आश्रितो दुर्गम् अविषह्यं वा चेष्टेत
tadviśiṣṭaṃ tu rājānam āśrito durgam aviṣahyaṃ vā ceṣṭeta
12.1.10
त्रयोअभियोक्तारो धर्मलोभासुरविजयिन इति
trayoabhiyoktāro dharmalobhāsuravijayina iti
12.1.11
तेषाम् अभ्यवपत्त्या धर्मविजयी तुष्यति
teṣām abhyavapattyā dharmavijayī tuṣyati
12.1.12
तम् अभ्यवपद्येत, परेषाम् अपि भयात्
tam abhyavapadyeta, pareṣām api bhayāt
12.1.13
भूमिद्रव्यहरणेन लोभविजयी तुष्यति
bhūmidravyaharaṇena lobhavijayī tuṣyati
12.1.14
तम् अर्थेनाभ्यवपद्येत
tam arthenābhyavapadyeta
12.1.15
भूमिद्रव्यपुत्रदारप्राणहरणेनासुरविजयी
bhūmidravyaputradāraprāṇaharaṇenāsuravijayī
12.1.16
तं भूमिद्रव्याभ्याम् उपगृह्याग्राह्यः प्रतिकुर्वीत
taṃ bhūmidravyābhyām upagṛhyāgrāhyaḥ pratikurvīta
12.1.17
तेषाम् अन्यतमम् उत्तिष्ठमानं संधिना मन्त्रयुद्धेन कूटयुद्धेन वा प्रतिव्यूहेत
teṣām anyatamam uttiṣṭhamānaṃ saṃdhinā mantrayuddhena kūṭayuddhena vā prativyūheta
12.1.18
शत्रुपक्षम् अस्य सामदानाभ्याम्, स्वपक्षं भेददण्डाभ्याम्
śatrupakṣam asya sāmadānābhyām, svapakṣaṃ bhedadaṇḍābhyām
12.1.19
दुर्गं राष्ट्रं स्कन्धावारं वास्य गूढाः शस्त्ररसाग्निभिः साधयेयुः
durgaṃ rāṣṭraṃ skandhāvāraṃ vāsya gūḍhāḥ śastrarasāgnibhiḥ sādhayeyuḥ
12.1.20
सर्वतः पार्ष्णिम् अस्य ग्राहयेत्
sarvataḥ pārṣṇim asya grāhayet
12.1.21
अटवीभिर् वा राज्यं घातयेत्, तत्कुलीनापरुद्धाभ्यां वा हारयेत्
aṭavībhir vā rājyaṃ ghātayet, tatkulīnāparuddhābhyāṃ vā hārayet
12.1.22
अपकारान्तेषु चास्य दूटं प्रेषयेत्
apakārānteṣu cāsya dūṭaṃ preṣayet
12.1.23
अनपकृत्य वा संधानम्
anapakṛtya vā saṃdhānam
12.1.24
तथाप्य् अभिप्रयान्तं कोशदण्डयोः पादोत्तरम् अहोरात्रोत्तरं वा संधिं याचेत
tathāpy abhiprayāntaṃ kośadaṇḍayoḥ pādottaram ahorātrottaraṃ vā saṃdhiṃ yāceta
12.1.25
स चेद् दण्डसंधिं याचेत, कुण्ठम् अस्मै हस्त्यश्वं दद्याद्, उत्साहितं वा गरयुक्तम्
sa ced daṇḍasaṃdhiṃ yāceta, kuṇṭham asmai hastyaśvaṃ dadyād, utsāhitaṃ vā garayuktam
12.1.26
पुरुषसंधिं याचेत, दूष्यामित्राटवीबलम् अस्मै दद्याद् योगपुरुषाधिष्ठितम्
puruṣasaṃdhiṃ yāceta, dūṣyāmitrāṭavībalam asmai dadyād yogapuruṣādhiṣṭhitam
12.1.27
तथा कुर्याद् यथोभयविनाशः स्यात्
tathā kuryād yathobhayavināśaḥ syāt
12.1.28
तीक्ष्णबलं वास्मै दद्याद् यद् अवमानितं विकुर्वीत, मौलम् अनुरक्तं वा यद् अस्य व्यसनेअपकुर्यात्
tīkṣṇabalaṃ vāsmai dadyād yad avamānitaṃ vikurvīta, maulam anuraktaṃ vā yad asya vyasaneapakuryāt
12.1.29
कोशसंधिं याचेत, सारम् अस्मै दद्याद् यस्य क्रेतारं नाधिगच्छेत्, कुप्यम् अयुद्धयोग्यं वा
kośasaṃdhiṃ yāceta, sāram asmai dadyād yasya kretāraṃ nādhigacchet, kupyam ayuddhayogyaṃ vā
12.1.30
भूमिसंधिं याचेत, प्रत्यादेयां नित्यामित्राम् अनपाश्रयां महाक्षयव्ययनिवेशां वास्मै भूमिं दद्यात्
bhūmisaṃdhiṃ yāceta, pratyādeyāṃ nityāmitrām anapāśrayāṃ mahākṣayavyayaniveśāṃ vāsmai bhūmiṃ dadyāt
12.1.31
सर्वस्वेन वा राजधानीवर्जेन संधिं याचेत बलीयसः // कz12.1.32अब्/ यत् प्रसह्य हरेद् अन्यस् तत् प्रयच्चेद् उपायतः / कz12.1.32च्द्/ रक्षेत् स्वदेहं न धनं का ह्य् अनित्ये धने दया //ए (मन्त्रयुद्ध)
sarvasvena vā rājadhānīvarjena saṃdhiṃ yāceta balīyasaḥ // kaz12.1.32ab/ yat prasahya hared anyas tat prayacced upāyataḥ / kaz12.1.32cd/ rakṣet svadehaṃ na dhanaṃ kā hy anitye dhane dayā //e (mantrayuddha)
Chapter 2 — enumeration of sections and books
12.2.1
स चेत् संधौ नावतिष्ठेत, ब्रूयाद् एनं "इमे शत्रुषड्वर्गवशगा राजानो विनष्टाः, तेषाम् अनात्मवतां नार्हसि मार्गम् अनुगन्तुम्
sa cet saṃdhau nāvatiṣṭheta, brūyād enaṃ "ime śatruṣaḍvargavaśagā rājāno vinaṣṭāḥ, teṣām anātmavatāṃ nārhasi mārgam anugantum
12.2.2
धर्मम् अर्थं चावेक्षस्व
dharmam arthaṃ cāvekṣasva
12.2.3
मित्रमुखा ह्य् अमित्रास् ते ये त्वा साहसम् अधर्मम् अर्थातिक्रमं च ग्राहयन्ति
mitramukhā hy amitrās te ye tvā sāhasam adharmam arthātikramaṃ ca grāhayanti
12.2.4
शूरैस् त्यक्तात्मभिः सह योद्धुं साहसम्, जनक्षयम् उभयतः कर्तुम् अधर्मः, दृष्टम् अर्थं मित्रम् अदुष्टं च त्यक्तुम् अर्थातिक्रमः
śūrais tyaktātmabhiḥ saha yoddhuṃ sāhasam, janakṣayam ubhayataḥ kartum adharmaḥ, dṛṣṭam arthaṃ mitram aduṣṭaṃ ca tyaktum arthātikramaḥ
12.2.5
मित्रवांश् च स राजा, भूयश् चैतेनार्थेन मित्राण्य् उद्योजयिष्यति यानि त्वा सर्वतोअभियास्यन्ति
mitravāṃś ca sa rājā, bhūyaś caitenārthena mitrāṇy udyojayiṣyati yāni tvā sarvatoabhiyāsyanti
12.2.6
न च मध्यमोदासीनयोर् मण्डलस्य वा परित्यक्तः, भवांस् तु परित्यक्तः यत्त्वा समुद्युक्तम् उपप्रेक्षन्ते "भूयः क्षयव्ययाभ्यां युज्यताम्, मित्राच् च भिद्यताम्, अथैनं परित्यक्तमूलं सुखेनोच्छेत्स्यामः" इति
na ca madhyamodāsīnayor maṇḍalasya vā parityaktaḥ, bhavāṃs tu parityaktaḥ yattvā samudyuktam upaprekṣante "bhūyaḥ kṣayavyayābhyāṃ yujyatām, mitrāc ca bhidyatām, athainaṃ parityaktamūlaṃ sukhenocchetsyāmaḥ" iti
12.2.7
स भवान् नार्हति मित्रमुखानाम् अमित्राणां श्रोतुम्, मित्राण्य् उद्वेजयितुम् अमित्रांश् च श्रेयसा योक्तुम्, प्राणसंशयम् अनर्थं चोपगन्तुम्" इति यच्छेत्
sa bhavān nārhati mitramukhānām amitrāṇāṃ śrotum, mitrāṇy udvejayitum amitrāṃś ca śreyasā yoktum, prāṇasaṃśayam anarthaṃ copagantum" iti yacchet
12.2.8
तथापि प्रतिष्ठमानस्य प्रकृतिकोपम् अस्य कारयेद् यथा संघवृत्ते व्याख्यातं योगवामने च
tathāpi pratiṣṭhamānasya prakṛtikopam asya kārayed yathā saṃghavṛtte vyākhyātaṃ yogavāmane ca
12.2.9
तीक्ष्णरसदप्रयोगं च
tīkṣṇarasadaprayogaṃ ca
12.2.10
यद् उक्तम् आत्मरक्षितके रक्ष्यं तत्र तीक्ष्णान् रसदांश् च प्रयुञ्जीत
yad uktam ātmarakṣitake rakṣyaṃ tatra tīkṣṇān rasadāṃś ca prayuñjīta
12.2.11
बन्धकीपोषकाः परमरूपयौवनाभिः स्त्रीभिः सेनामुख्यान् उन्मादयेयुः
bandhakīpoṣakāḥ paramarūpayauvanābhiḥ strībhiḥ senāmukhyān unmādayeyuḥ
12.2.12
बहूनाम् एकस्यां द्वयोर् वा मुख्ययोः कामे जाते तीक्ष्णाः कलहान् उत्पादयेयुः
bahūnām ekasyāṃ dvayor vā mukhyayoḥ kāme jāte tīkṣṇāḥ kalahān utpādayeyuḥ
12.2.13
कलहे पराजितपक्षं परत्रापगमने यात्रासाहाय्यदाने वा भर्तुर् योजयेयुः
kalahe parājitapakṣaṃ paratrāpagamane yātrāsāhāyyadāne vā bhartur yojayeyuḥ
12.2.14
कामवशान् वा सिद्धव्यञ्जनाः सांवदनिकीभिर् ओषधीभिर् अतिसंधानाय मुख्येषु रसं दापयेयुः
kāmavaśān vā siddhavyañjanāḥ sāṃvadanikībhir oṣadhībhir atisaṃdhānāya mukhyeṣu rasaṃ dāpayeyuḥ
12.2.15
वैदेहकव्यञ्जने वा राजमहिष्याः सुभगायाः प्रेष्याम् आसन्नां कामनिमित्तम् अर्थेनाभिवृष्य परित्यजेत्
vaidehakavyañjane vā rājamahiṣyāḥ subhagāyāḥ preṣyām āsannāṃ kāmanimittam arthenābhivṛṣya parityajet
12.2.16
तस्यैव परिचारकव्यञ्जनोपदिष्टः सिद्धव्यञ्जनः सांवदनिकीम् ओषधीं दद्यात् "वैदेहकशरीरेअवघातव्या" इति
tasyaiva paricārakavyañjanopadiṣṭaḥ siddhavyañjanaḥ sāṃvadanikīm oṣadhīṃ dadyāt "vaidehakaśarīreavaghātavyā" iti
12.2.17
सिद्धे सुभगाया अप्य् एनं योगम् उपदिशेत् "राजशरीरेअवधातव्या" इति
siddhe subhagāyā apy enaṃ yogam upadiśet "rājaśarīreavadhātavyā" iti
12.2.18
ततो रसेनातिसंदध्यात्
tato rasenātisaṃdadhyāt
12.2.19
कार्तान्तिकव्यञ्जनो वा महामात्रं "राजलक्षणसम्पन्नम्" क्रमाभिनीतं ब्रूयात्
kārtāntikavyañjano vā mahāmātraṃ "rājalakṣaṇasampannam" kramābhinītaṃ brūyāt
12.2.20
भार्याम् अस्य भिक्षुकी "राजपत्नी राजप्रसविनी वा भविष्यसि" इति
bhāryām asya bhikṣukī "rājapatnī rājaprasavinī vā bhaviṣyasi" iti
12.2.21
भार्याव्यञ्जना वा महामात्रं ब्रूयात् "राजा किल माम् अवरोधयिष्यति, तवान्तिकाय पत्त्रलेख्यम् आभरणं चेदं परिव्राजिकयाहृतम्" इति
bhāryāvyañjanā vā mahāmātraṃ brūyāt "rājā kila mām avarodhayiṣyati, tavāntikāya pattralekhyam ābharaṇaṃ cedaṃ parivrājikayāhṛtam" iti
12.2.22
सूदारालिकव्यञ्जनो वा रसप्रयोगार्थं राजवचनम् अर्थं चास्य लोभनीयम् अभिनयेत्
sūdārālikavyañjano vā rasaprayogārthaṃ rājavacanam arthaṃ cāsya lobhanīyam abhinayet
12.2.23
तद् अस्य वैदेहकव्यञ्जनः प्रतिसंदध्यात्, कार्यसिद्धिं च ब्रूयात्
tad asya vaidehakavyañjanaḥ pratisaṃdadhyāt, kāryasiddhiṃ ca brūyāt
12.2.24
एवम् एकेन द्वाभ्यां त्रिभिर् इत्य् उपायैर् एकैकम् अस्य महामात्रं विक्रमायापगमनाय वा योजयेत् इति
evam ekena dvābhyāṃ tribhir ity upāyair ekaikam asya mahāmātraṃ vikramāyāpagamanāya vā yojayet iti
12.2.25
दुर्गेषु चास्य शून्यपालासन्नाः सत्त्रिणः पौरजानपदेषु मैत्रीनिमित्तम् आवेदयेयुः "शून्यपालेनोक्ता योधाश् चाधिकरणस्थाश् च "कृच्छ्रगतो राजा जीवन्न् आगमिष्यति, न वा, प्रसह्य वित्तम् आर्जयध्वम्, अमित्रांश् च हत" इति
durgeṣu cāsya śūnyapālāsannāḥ sattriṇaḥ paurajānapadeṣu maitrīnimittam āvedayeyuḥ "śūnyapālenoktā yodhāś cādhikaraṇasthāś ca "kṛcchragato rājā jīvann āgamiṣyati, na vā, prasahya vittam ārjayadhvam, amitrāṃś ca hata" iti
12.2.26
बहुलीभूते तीक्ष्णाः पौरान् निशास्व् आहारयेयुः, मुख्यांश् चाभिहन्युः "एवं क्रियन्ते ये शून्यपालस्य न शुश्रूषन्ते" इति
bahulībhūte tīkṣṇāḥ paurān niśāsv āhārayeyuḥ, mukhyāṃś cābhihanyuḥ "evaṃ kriyante ye śūnyapālasya na śuśrūṣante" iti
12.2.27
शून्यपालस्थानेषु च सशोणितानि शस्त्रवित्तबन्धनान्य् उत्सृजेयुः
śūnyapālasthāneṣu ca saśoṇitāni śastravittabandhanāny utsṛjeyuḥ
12.2.28
ततः सत्त्रिणः "शून्यपालो घातयति विलोपयति च" इत्य् आवेदयेयुः
tataḥ sattriṇaḥ "śūnyapālo ghātayati vilopayati ca" ity āvedayeyuḥ
12.2.29
एवं जानपदान् समाहर्तुर् भेदयेयुः
evaṃ jānapadān samāhartur bhedayeyuḥ
12.2.30
समाहर्तृपुरुषांस् तु ग्राममध्येषु रात्रौ तीक्ष्णा हत्वा ब्रूयुः "एवं क्रियन्ते ये जनपदम् अधर्मेण बाधन्ते" इति
samāhartṛpuruṣāṃs tu grāmamadhyeṣu rātrau tīkṣṇā hatvā brūyuḥ "evaṃ kriyante ye janapadam adharmeṇa bādhante" iti
12.2.31
समुत्पन्ने दोषे शून्यपालं समाहर्तारं वा प्रकृतिकोपेन घातयेयुः
samutpanne doṣe śūnyapālaṃ samāhartāraṃ vā prakṛtikopena ghātayeyuḥ
12.2.32
तत्कुलीनम् अपरुद्धं वा प्रतिपादयेयुः // कz12.2.33अब्/ अन्तःपुरपुरद्वारं द्रव्यधान्यपरिग्रहान् / कz12.2.33च्द्/ दहेयुस् तांश् च हन्युर् वा ब्रूयुर् अस्यार्तवादिनः //ए (सेनामुख्यवधह्<द्वितीयो भागह्> मण्डलप्रोत्साहनम्)
tatkulīnam aparuddhaṃ vā pratipādayeyuḥ // kaz12.2.33ab/ antaḥpurapuradvāraṃ dravyadhānyaparigrahān / kaz12.2.33cd/ daheyus tāṃś ca hanyur vā brūyur asyārtavādinaḥ //e (senāmukhyavadhah<dvitīyo bhāgah> maṇḍalaprotsāhanam)
Chapter 3 — enumeration of sections and books
12.3.1
राज्ञो राजवल्लभानां चासन्नाः सत्त्रिणः पत्त्यश्वरथद्विपमुख्यानां "राजा क्रुद्धः" इति सुहृद्विश्वासेन मित्रस्थानीयेषु कथयेयुः
rājño rājavallabhānāṃ cāsannāḥ sattriṇaḥ pattyaśvarathadvipamukhyānāṃ "rājā kruddhaḥ" iti suhṛdviśvāsena mitrasthānīyeṣu kathayeyuḥ
12.3.2
बहुलीभूते तीक्ष्णाः कृतरात्रिचारप्रतीकारा गृहेषु "स्वामिवचनेनागम्यताम्" इति ब्रूयुः
bahulībhūte tīkṣṇāḥ kṛtarātricārapratīkārā gṛheṣu "svāmivacanenāgamyatām" iti brūyuḥ
12.3.3
तान्निर्गच्छत एवाभिहन्युः, "स्वामिसंदेशः" इति चासन्नान् ब्रूयुः
tānnirgacchata evābhihanyuḥ, "svāmisaṃdeśaḥ" iti cāsannān brūyuḥ
12.3.4
ये चाप्रवासितास् तान् सत्त्रिणो ब्रूयुः "एतत् तद् यद् अस्माभिः कथितम्, जीवितुकामेनापक्रान्तव्यम्" इति
ye cāpravāsitās tān sattriṇo brūyuḥ "etat tad yad asmābhiḥ kathitam, jīvitukāmenāpakrāntavyam" iti
12.3.5
येभ्यश् च राजा याचितो न ददाति तान् सत्त्रिणो ब्रूयुः "उक्तः शून्यपालो राज्ञा "अयाच्यम् अर्थम् असौ चासौ च मा याचते, मया प्रत्याख्याताः शत्रुसंहिताः, तेषाम् उद्धरणे प्रयतस्व" इति
yebhyaś ca rājā yācito na dadāti tān sattriṇo brūyuḥ "uktaḥ śūnyapālo rājñā "ayācyam artham asau cāsau ca mā yācate, mayā pratyākhyātāḥ śatrusaṃhitāḥ, teṣām uddharaṇe prayatasva" iti
12.3.6
ततः पूर्ववद् आचरेत्
tataḥ pūrvavad ācaret
12.3.7
येभ्यश् च राजा याचितो ददाति तान् सत्त्रिणो ब्रूयुः "उक्तः शून्यपालो राज्ञा "अयाच्यम् अर्थम् असौ चासौ च मा याचते, तेभ्यो मया सोअर्थो विश्वासार्थं दत्तः, शत्रुसंहिताः, तेषाम् उद्धरणे प्रयतस्व" इति
yebhyaś ca rājā yācito dadāti tān sattriṇo brūyuḥ "uktaḥ śūnyapālo rājñā "ayācyam artham asau cāsau ca mā yācate, tebhyo mayā soartho viśvāsārthaṃ dattaḥ, śatrusaṃhitāḥ, teṣām uddharaṇe prayatasva" iti
12.3.8
ततः पूर्ववद् आचरेत्
tataḥ pūrvavad ācaret
12.3.9
ये चैनं याच्यम् अर्थं न याचन्ते तान् सत्त्रिणो ब्रूयुः "उक्तः शून्यपालो राज्ञा "याच्यम् अर्थम् असौ चासौ च मा न याचते, किम् अन्यत् स्वदोषशङ्कितत्वात्, तेषाम् उद्धरणे प्रयतस्व" इति
ye cainaṃ yācyam arthaṃ na yācante tān sattriṇo brūyuḥ "uktaḥ śūnyapālo rājñā "yācyam artham asau cāsau ca mā na yācate, kim anyat svadoṣaśaṅkitatvāt, teṣām uddharaṇe prayatasva" iti
12.3.10
ततः पूर्ववद् आचरेत्
tataḥ pūrvavad ācaret
12.3.11
एतेन सर्वः कृत्यपक्षो व्याख्यातः
etena sarvaḥ kṛtyapakṣo vyākhyātaḥ
12.3.12
प्रत्यासन्नो वा राजानं सत्त्री ग्राहयेत् "असौ चासौ च ते महामात्रः शत्रुपुरुषैः सम्भाषते" इति
pratyāsanno vā rājānaṃ sattrī grāhayet "asau cāsau ca te mahāmātraḥ śatrupuruṣaiḥ sambhāṣate" iti
12.3.13
प्रतिपन्ने दूष्यान् अस्य शासनहरान् दर्शयेत् "एतत् तत्" इति
pratipanne dūṣyān asya śāsanaharān darśayet "etat tat" iti
12.3.14
सेनामुख्यप्रकृतिपुरुषान् वा भूम्या हिरण्येन वा लोभयित्वा स्वेषु विक्रमयेद् अपवाहयेद् वा
senāmukhyaprakṛtipuruṣān vā bhūmyā hiraṇyena vā lobhayitvā sveṣu vikramayed apavāhayed vā
12.3.15
योअस्य पुत्रः समीपे दुर्गे वा प्रतिवसति तं सत्त्रिणोपजापयेत् "आत्मसम्पन्नतरस् त्वं पुत्रः, तथाप्य् अन्तर्हितः, तत्किम् उपेक्षसे विक्रम्य गृहाण, पुरा त्वा युवराजो विनाशयति" इति
yoasya putraḥ samīpe durge vā prativasati taṃ sattriṇopajāpayet "ātmasampannataras tvaṃ putraḥ, tathāpy antarhitaḥ, tatkim upekṣase vikramya gṛhāṇa, purā tvā yuvarājo vināśayati" iti
12.3.16
तत्कुलीनम् अपरुद्धं वा हिरण्येन प्रतिलोभ्य ब्रूयात् "अन्तर्बलं प्रत्यन्तस्कन्धम् अन्तं वास्य प्रमृद्नीहि" इति
tatkulīnam aparuddhaṃ vā hiraṇyena pratilobhya brūyāt "antarbalaṃ pratyantaskandham antaṃ vāsya pramṛdnīhi" iti
12.3.17
आटविकान् अर्थमानाभ्याम् उपगृह्य राज्यम् अस्य घातयेत्
āṭavikān arthamānābhyām upagṛhya rājyam asya ghātayet
12.3.18
पार्ष्णिग्राहं वास्य ब्रूयात् "एष खलु राजा माम् उच्छिद्य त्वाम् उच्छेत्स्यति, पार्ष्णिम् अस्य गृहाण, त्वयि निवृत्तस्याहं पार्ष्णिं ग्रहीष्यामि" इति
pārṣṇigrāhaṃ vāsya brūyāt "eṣa khalu rājā mām ucchidya tvām ucchetsyati, pārṣṇim asya gṛhāṇa, tvayi nivṛttasyāhaṃ pārṣṇiṃ grahīṣyāmi" iti
12.3.19
मित्राणि वास्य ब्रूयात् "अहं वः सेतुः, मयि विभिन्ने सर्वान् एष वो राजा प्लावयिष्यति, सम्भूय वास्य यात्रां विहनाम" इति
mitrāṇi vāsya brūyāt "ahaṃ vaḥ setuḥ, mayi vibhinne sarvān eṣa vo rājā plāvayiṣyati, sambhūya vāsya yātrāṃ vihanāma" iti
12.3.20
तत्संहतानाम् असंहतानां च प्रेषयेत् "एष खलु राजा माम् उत्पाट्य भवत्सु कर्म करिष्यति, बुध्यध्वम्, अहं वः श्रेयान् अभ्युपपत्तुम्" इति // कz12.3.21अब्/ मध्यमस्य प्रहिणुयाद् उदासीनस्य वा पुनः / कz12.3.21च्द्/ यथासन्नस्य मोक्षार्थं सर्वस्वेन तदर्पणम् //ए (शस्त्राग्निरसप्रणिधयह् वीवधासारप्र्रसारवधह्)
tatsaṃhatānām asaṃhatānāṃ ca preṣayet "eṣa khalu rājā mām utpāṭya bhavatsu karma kariṣyati, budhyadhvam, ahaṃ vaḥ śreyān abhyupapattum" iti // kaz12.3.21ab/ madhyamasya prahiṇuyād udāsīnasya vā punaḥ / kaz12.3.21cd/ yathāsannasya mokṣārthaṃ sarvasvena tadarpaṇam //e (śastrāgnirasapraṇidhayah vīvadhāsāraprrasāravadhah)
Chapter 4 — enumeration of sections and books
12.4.1
ये चास्य दुर्गेषु वैदेहकव्यञ्जनाः, ग्रामेसु गृहपतिकव्यञ्जनाः, जनपदसंधिषु गोरक्षकतापसव्यञ्जनाः, ते सामन्ताटविकतत्कुलीनापरुद्धानां पण्यागारपूर्वं प्रेषयेयुः "अयं देशो हार्यः" इति
ye cāsya durgeṣu vaidehakavyañjanāḥ, grāmesu gṛhapatikavyañjanāḥ, janapadasaṃdhiṣu gorakṣakatāpasavyañjanāḥ, te sāmantāṭavikatatkulīnāparuddhānāṃ paṇyāgārapūrvaṃ preṣayeyuḥ "ayaṃ deśo hāryaḥ" iti
12.4.2
आगतांश् चैषां दुर्गे गूढपुरुषान् अर्थमानाभ्याम् अभिसत्कृत्य प्रकृतिच्छिद्राणि प्रदर्शयेयुः
āgatāṃś caiṣāṃ durge gūḍhapuruṣān arthamānābhyām abhisatkṛtya prakṛticchidrāṇi pradarśayeyuḥ
12.4.3
तेषु तैः सह प्रहरेयुः
teṣu taiḥ saha prahareyuḥ
12.4.4
स्कन्धावारे वास्य शौण्डिकव्यञ्जनः पुत्रम् अभित्यक्तं स्थापयित्वावस्कन्दकाले रसेन प्रवासयित्वा "नैषेचनिकम्" इति मदनरसयुक्तान् मद्यकुम्भान्शतशः प्रयच्छेत्
skandhāvāre vāsya śauṇḍikavyañjanaḥ putram abhityaktaṃ sthāpayitvāvaskandakāle rasena pravāsayitvā "naiṣecanikam" iti madanarasayuktān madyakumbhānśataśaḥ prayacchet
12.4.5
शुद्धं वा मद्यं पाद्यं वा मद्यं दद्याद् एकम् अहः, उत्तरं रस्सिद्धं प्रयच्छेत्
śuddhaṃ vā madyaṃ pādyaṃ vā madyaṃ dadyād ekam ahaḥ, uttaraṃ rassiddhaṃ prayacchet
12.4.6
शुद्धं वा मद्यं दण्डमुख्येभ्यः प्रदाय मदकाले रससिद्धं प्रयच्छेत्
śuddhaṃ vā madyaṃ daṇḍamukhyebhyaḥ pradāya madakāle rasasiddhaṃ prayacchet
12.4.7
दण्डमुख्यव्यञ्जनो वा पुत्रम् अभित्यक्तम् इति समानम्
daṇḍamukhyavyañjano vā putram abhityaktam iti samānam
12.4.8
पाक्वमांसिकौदनिकौण्डिकापूपिकव्यञ्जना वा पण्यविशेषम् अवघोषयित्वा परस्परसंघर्षेण कालिकं समर्घतरम् इति वा परान् आहूय रसेन स्वपण्यान्य् अपचारयेयुः
pākvamāṃsikaudanikauṇḍikāpūpikavyañjanā vā paṇyaviśeṣam avaghoṣayitvā parasparasaṃgharṣeṇa kālikaṃ samarghataram iti vā parān āhūya rasena svapaṇyāny apacārayeyuḥ
12.4.9
सुराक्षीरदधिसर्पिस्तैलानि वा तद्व्यवहर्तृहस्तेषु गृहीता स्त्रियो बालाश् च रसयुक्तेषु स्वभाजनेषु परिकिरेयुः
surākṣīradadhisarpistailāni vā tadvyavahartṛhasteṣu gṛhītā striyo bālāś ca rasayukteṣu svabhājaneṣu parikireyuḥ
12.4.10
"अनेनार्घेण, विशिष्टं वा भूयो दीयताम्" इति तत्रैवावाकिरेयुः
"anenārgheṇa, viśiṣṭaṃ vā bhūyo dīyatām" iti tatraivāvākireyuḥ
12.4.11
एतान्य् एव वैदेहकव्यञ्जनाः, पण्यविरेयेणाहर्तारो वा
etāny eva vaidehakavyañjanāḥ, paṇyavireyeṇāhartāro vā
12.4.12
हस्त्यश्वानां विधायवसेषु रसम् आसन्ना दद्युः
hastyaśvānāṃ vidhāyavaseṣu rasam āsannā dadyuḥ
12.4.13
कर्मकरव्यञ्जना वा रसाक्तं यवसम् उदकं वा विक्रीणीरन्
karmakaravyañjanā vā rasāktaṃ yavasam udakaṃ vā vikrīṇīran
12.4.14
चिरसंसृष्टा वा गोवाणिजका गवाम् अजावीनां वा यूथान्य् अवस्कन्दकालेषु परेषां मोहस्थानेषु प्रमुञ्चेयुः, अश्वखरोष्ट्रमहिषादीनां दुष्टांश् च
cirasaṃsṛṣṭā vā govāṇijakā gavām ajāvīnāṃ vā yūthāny avaskandakāleṣu pareṣāṃ mohasthāneṣu pramuñceyuḥ, aśvakharoṣṭramahiṣādīnāṃ duṣṭāṃś ca
12.4.15
तद्व्यञ्जना वा चुच्छुन्दरीशोणिताक्ताक्षान्
tadvyañjanā vā cucchundarīśoṇitāktākṣān
12.4.16
लुब्धकव्यञ्जना वा व्यालमृगान् पञ्जरेभ्यः प्रमुञ्चेयुः, सर्पग्राहा वा सर्पान् उग्रविषान्, हस्तिजीविनो वा हस्तिनः
lubdhakavyañjanā vā vyālamṛgān pañjarebhyaḥ pramuñceyuḥ, sarpagrāhā vā sarpān ugraviṣān, hastijīvino vā hastinaḥ
12.4.17
अग्निजीविनो वाग्निम् अवसृजेयुः
agnijīvino vāgnim avasṛjeyuḥ
12.4.18
गूढपुरुषा वा विमुखान् पत्त्यश्वरथद्विपमुख्यान् अभिहन्युः, आदीपयेयुर् वा मुख्यावासान्
gūḍhapuruṣā vā vimukhān pattyaśvarathadvipamukhyān abhihanyuḥ, ādīpayeyur vā mukhyāvāsān
12.4.19
दूष्यामित्राटविकव्यञ्जनाः प्रणिहिताः पृष्ठाभिघातम् अवस्कन्दप्रतिग्रहं वा कुर्युः
dūṣyāmitrāṭavikavyañjanāḥ praṇihitāḥ pṛṣṭhābhighātam avaskandapratigrahaṃ vā kuryuḥ
12.4.20
वनगूढा वा प्रत्यन्तस्कन्धम् उपनिष्कृष्याभिहन्युः, एकायने वीवधासारप्रसारान् वा
vanagūḍhā vā pratyantaskandham upaniṣkṛṣyābhihanyuḥ, ekāyane vīvadhāsāraprasārān vā
12.4.21
ससंकेतं वा रात्रियुद्धे भूरितूर्यम् आहत्य ब्रूयुः "अनुप्रविष्टाः स्मो, लब्धं राज्यम्" इति
sasaṃketaṃ vā rātriyuddhe bhūritūryam āhatya brūyuḥ "anupraviṣṭāḥ smo, labdhaṃ rājyam" iti
12.4.22
राजावासम् अनुप्रविष्टा वा संकुलेषु राजानं हन्युः
rājāvāsam anupraviṣṭā vā saṃkuleṣu rājānaṃ hanyuḥ
12.4.23
सर्वतो वा प्रयातम् एन(?एव?) म्लेच्छाटविकदण्टचारिणः सत्त्रापाश्रयाः स्तम्भवाटापाश्रया वा हन्युः
sarvato vā prayātam ena(?eva?) mlecchāṭavikadaṇṭacāriṇaḥ sattrāpāśrayāḥ stambhavāṭāpāśrayā vā hanyuḥ
12.4.24
लुब्धकव्यञ्जना वावस्कन्दसंकुलेषु गूढयुद्धहेतुभिर् अभिहन्युः
lubdhakavyañjanā vāvaskandasaṃkuleṣu gūḍhayuddhahetubhir abhihanyuḥ
12.4.25
एकायने वा शैलस्तम्भवाटखञ्जनान्तरुदके वा स्वभूमिबलेनाभिहन्युः
ekāyane vā śailastambhavāṭakhañjanāntarudake vā svabhūmibalenābhihanyuḥ
12.4.26
नदीसरस्तटाकसेतुबन्धभेदवेगेन वा प्लावयेयुः
nadīsarastaṭākasetubandhabhedavegena vā plāvayeyuḥ
12.4.27
धान्वनवनदुर्गनिम्नदुर्गस्थं वा योगाग्निधूमाभ्यां नाशयेयुः
dhānvanavanadurganimnadurgasthaṃ vā yogāgnidhūmābhyāṃ nāśayeyuḥ
12.4.28
संकटगतम् अग्निना, धान्वनगतं धूमेन, निधानगतं रसेन, तोयावगाढं दुष्टग्राहैर् उदकचरणैर् वा तीक्ष्णाः साधयेयुः, आदीप्तावासान् निष्पतन्तं वा // कz12.4.29अब्/ योगवामनयोगाभ्यां योगेनान्यतमेन वा / कz12.4.29च्द्/ अमित्रम् अतिसंदध्यात् सक्तम् उक्तासु भूमिषु //ए (योगातिसम्धानम् दण्डातिसम्धानम् एकविजयह्)
saṃkaṭagatam agninā, dhānvanagataṃ dhūmena, nidhānagataṃ rasena, toyāvagāḍhaṃ duṣṭagrāhair udakacaraṇair vā tīkṣṇāḥ sādhayeyuḥ, ādīptāvāsān niṣpatantaṃ vā // kaz12.4.29ab/ yogavāmanayogābhyāṃ yogenānyatamena vā / kaz12.4.29cd/ amitram atisaṃdadhyāt saktam uktāsu bhūmiṣu //e (yogātisamdhānam daṇḍātisamdhānam ekavijayah)
Chapter 5 — enumeration of sections and books
12.5.1
दैवतेज्यायाम्(देवतेज्यायाम्?) यात्रायाम् अमित्रस्य बहूनि पूजागमस्थानानि भक्तितः
daivatejyāyām(devatejyāyām?) yātrāyām amitrasya bahūni pūjāgamasthānāni bhaktitaḥ
12.5.2
तत्रास्य योगम् उब्जयेत्
tatrāsya yogam ubjayet
12.5.3
देवतागृहप्रविष्टस्योपरि यन्त्रमोक्षणेन गूढभित्तिं शिलां वा पातयेत्
devatāgṛhapraviṣṭasyopari yantramokṣaṇena gūḍhabhittiṃ śilāṃ vā pātayet
12.5.4
शिलाशस्त्रवर्षम् उत्तमागारात्, कपाटम् अवपातितं वा, भित्तिप्रणिहितम् एकदेशबद्धं वा परिघं मोक्षयेत्
śilāśastravarṣam uttamāgārāt, kapāṭam avapātitaṃ vā, bhittipraṇihitam ekadeśabaddhaṃ vā parighaṃ mokṣayet
12.5.5
देवतादेहध्वजप्रहरणानि वास्योपरिष्टात् पातयेत्
devatādehadhvajapraharaṇāni vāsyopariṣṭāt pātayet
12.5.6
स्थानासनगमनभूमिषु वास्य गोमयप्रदेहेन गन्धोदकप्रसेकेन वा रसम् अतिचारयेत्, पुष्पचूर्णोपहारेण वा
sthānāsanagamanabhūmiṣu vāsya gomayapradehena gandhodakaprasekena vā rasam aticārayet, puṣpacūrṇopahāreṇa vā
12.5.7
गन्धप्रतिच्छन्नं वास्य तीक्ष्णं धूमम् अतिनयेत्
gandhapraticchannaṃ vāsya tīkṣṇaṃ dhūmam atinayet
12.5.8
शूलकूपम् अवपातनं वा शयनासनस्याधस्ताद् यन्त्रबद्धतलम् एनं कीलमोक्षणेन प्रवेशयेत्
śūlakūpam avapātanaṃ vā śayanāsanasyādhastād yantrabaddhatalam enaṃ kīlamokṣaṇena praveśayet
12.5.9
प्रत्यासन्ने वामित्रे जनपदाज् जनम् अवरोधक्षमम् अतिनयेत्
pratyāsanne vāmitre janapadāj janam avarodhakṣamam atinayet
12.5.10
दुर्गाच् चानवरोधक्षमम् अपनयेत्, प्रत्यादेयम् अरिविषयं वा प्रेषयेत्
durgāc cānavarodhakṣamam apanayet, pratyādeyam ariviṣayaṃ vā preṣayet
12.5.11
जनपदं चैकस्थं शैलवननदीदुर्गेष्व् अटवीव्यवहितेषु वा पुत्रभ्रातृपरिगृहीतं स्थापयेत्
janapadaṃ caikasthaṃ śailavananadīdurgeṣv aṭavīvyavahiteṣu vā putrabhrātṛparigṛhītaṃ sthāpayet
12.5.12
उपरोधहेतवो दण्डोपनतवृत्ते व्याख्याताः
uparodhahetavo daṇḍopanatavṛtte vyākhyātāḥ
12.5.13
तृणकाष्ठम् आयोजनाद् दाहयेत्
tṛṇakāṣṭham āyojanād dāhayet
12.5.14
उदकानि च दूषयेत्, अवस्रावयेच् च
udakāni ca dūṣayet, avasrāvayec ca
12.5.15
कूपकूटावपातकण्टकिनीश् च बहिर् उब्जयेत्
kūpakūṭāvapātakaṇṭakinīś ca bahir ubjayet
12.5.16
सुरुङ्गाम् अमित्रस्थाने बहुमुखीं कृत्वा निचयमुख्यान् अभिहारयेत्, अमित्रं वा
suruṅgām amitrasthāne bahumukhīṃ kṛtvā nicayamukhyān abhihārayet, amitraṃ vā
12.5.17
परप्रयुक्तायां वा सुरुङ्गायां परिखाम् उदकान्तिकीं खानयेत्, कूपशालाम् अनुसालं वा
paraprayuktāyāṃ vā suruṅgāyāṃ parikhām udakāntikīṃ khānayet, kūpaśālām anusālaṃ vā
12.5.18
तोयकुम्भान् कांस्यभाण्डानि वा शङ्कास्थानेषु स्थापयेत् खाताभिज्ञानार्थम्
toyakumbhān kāṃsyabhāṇḍāni vā śaṅkāsthāneṣu sthāpayet khātābhijñānārtham
12.5.19
ज्ञाते सुरुङ्गापथे प्रतिसुरुङ्गां कारयेत्
jñāte suruṅgāpathe pratisuruṅgāṃ kārayet
12.5.20
मध्ये भित्त्वा धूमम् उदकं वा प्रयच्छेत्
madhye bhittvā dhūmam udakaṃ vā prayacchet
12.5.21
प्रतिविहितदुर्गो वा मूले दायाद्<अम्> कृत्वा प्रतिलोमाम् अस्य दिशं गच्छेत्, यतो वा मित्रैर् बन्धुभिर् आटविकैर् वा संसृज्येत परस्यामित्रैर् दूष्यैर् वा महद्भिः, यतो वा गतोअस्य मित्रैर् वियोगं कुर्यात् पार्ष्णिं वा गृह्णीयात् राज्यं वास्य हारयेत् वीवधासारप्रसारान् वा वारयेत्, यतो वा शक्नुयाद् आक्षिकवद् अपक्षेपेणास्य प्रहर्तुम्, यतो वा स्वं राज्यं त्रायेत मूलस्योपचयं वा कुर्यात्
prativihitadurgo vā mūle dāyād kṛtvā pratilomām asya diśaṃ gacchet, yato vā mitrair bandhubhir āṭavikair vā saṃsṛjyeta parasyāmitrair dūṣyair vā mahadbhiḥ, yato vā gatoasya mitrair viyogaṃ kuryāt pārṣṇiṃ vā gṛhṇīyāt rājyaṃ vāsya hārayet vīvadhāsāraprasārān vā vārayet, yato vā śaknuyād ākṣikavad apakṣepeṇāsya prahartum, yato vā svaṃ rājyaṃ trāyeta mūlasyopacayaṃ vā kuryāt
12.5.22
यतः संधिम् अभिप्रेतं लभेत ततो वा गच्छेत्
yataḥ saṃdhim abhipretaṃ labheta tato vā gacchet
12.5.23
सहप्रस्थायिनो वास्य प्रेषयेयुः "अयं ते शत्रुर् अस्माकं हस्तगतः, पण्यं विप्रकारं वापदिश्य हिरण्यम् अन्तःसारबलं च प्रेषय यस्यैनम् अर्पयेम बद्धं प्रवासितं वा" इति
sahaprasthāyino vāsya preṣayeyuḥ "ayaṃ te śatrur asmākaṃ hastagataḥ, paṇyaṃ viprakāraṃ vāpadiśya hiraṇyam antaḥsārabalaṃ ca preṣaya yasyainam arpayema baddhaṃ pravāsitaṃ vā" iti
12.5.24
प्रतिपन्ने हिरण्यं सारबलं चाददीत
pratipanne hiraṇyaṃ sārabalaṃ cādadīta
12.5.25
अन्तपालो वा दुर्गसम्प्रदाने बलैकदेशम् अतिनीय विश्वस्तं घातयेत्
antapālo vā durgasampradāne balaikadeśam atinīya viśvastaṃ ghātayet
12.5.26
जनपदम् एकस्थं वा घातयितुम् अमित्रानीकम् आवाहयेत्
janapadam ekasthaṃ vā ghātayitum amitrānīkam āvāhayet
12.5.27
तद् अवरुद्धदेशम् अतिनीय विश्वस्तं घातयेत्
tad avaruddhadeśam atinīya viśvastaṃ ghātayet
12.5.28
मित्रव्यञ्जनो वा बाह्यस्य प्रेषयेत् "क्षीणम् अस्मिन् दुर्गे धान्यं स्नेहाः क्षारो लवणं वा, तद् अमुष्मिन् देशे काले च प्रवेक्ष्यति, तद् उपगृहाण" इति
mitravyañjano vā bāhyasya preṣayet "kṣīṇam asmin durge dhānyaṃ snehāḥ kṣāro lavaṇaṃ vā, tad amuṣmin deśe kāle ca pravekṣyati, tad upagṛhāṇa" iti
12.5.29
ततो रसविद्धं धान्यं स्नेहं क्षारं लवणं वा दूष्यामित्राटविकाः प्रवेशयेयुः, अन्ये वाभित्यक्ताः
tato rasaviddhaṃ dhānyaṃ snehaṃ kṣāraṃ lavaṇaṃ vā dūṣyāmitrāṭavikāḥ praveśayeyuḥ, anye vābhityaktāḥ
12.5.30
तेन सर्वभाण्डवीवधग्रहणं व्याख्यातम्
tena sarvabhāṇḍavīvadhagrahaṇaṃ vyākhyātam
12.5.31
संधिं वा कृत्वा हिरण्यैकदेशम् अस्मै दद्यात्, विलम्बमानः शेषम्
saṃdhiṃ vā kṛtvā hiraṇyaikadeśam asmai dadyāt, vilambamānaḥ śeṣam
12.5.32
ततो रक्षाविधानान्य् अवस्रावयेत्
tato rakṣāvidhānāny avasrāvayet
12.5.33
अग्निरसशस्त्रैर् वा प्रहरेत्
agnirasaśastrair vā praharet
12.5.34
हिरण्यप्रतिग्राहिणो वास्य वल्लभान् अनुगृह्णीयात्
hiraṇyapratigrāhiṇo vāsya vallabhān anugṛhṇīyāt
12.5.35
परिक्षीणो वास्मै दुर्गं दत्त्वा निर्गच्छेत्
parikṣīṇo vāsmai durgaṃ dattvā nirgacchet
12.5.36
सुरुङ्गया कुक्षिप्रदरेण वा प्राकारभेदेन निर्गच्छेत्
suruṅgayā kukṣipradareṇa vā prākārabhedena nirgacchet
12.5.37
रात्राव् अवस्कन्दं दत्त्वा सिद्धस् तिष्ठेत्, असिद्धः पार्श्वेनापगच्छेत्
rātrāv avaskandaṃ dattvā siddhas tiṣṭhet, asiddhaḥ pārśvenāpagacchet
12.5.38
पाषण्डच्छद्मना मन्दपरिवारो निर्गच्छेत्
pāṣaṇḍacchadmanā mandaparivāro nirgacchet
12.5.39
प्रेतव्यञ्जनो वा गूढैर् निह्रियेत
pretavyañjano vā gūḍhair nihriyeta
12.5.40
स्त्रीवेषधारी वा प्रेतम् अनुगच्छेत्
strīveṣadhārī vā pretam anugacchet
12.5.41
दैवतोपहारश्राद्धप्रहवणेषु वा रसविद्धम् अन्नपानम् अवसृज्य
daivatopahāraśrāddhaprahavaṇeṣu vā rasaviddham annapānam avasṛjya
12.5.42
कृतोपजापो दूष्यव्यञ्जनैर् निष्पत्य गूढसैन्योअभिहन्यात्
kṛtopajāpo dūṣyavyañjanair niṣpatya gūḍhasainyoabhihanyāt
12.5.43
एवं गृहीतदुर्गो वा प्राश्यप्राशं चैत्यम् उपस्थाप्य दैवतप्रतिमाच्छिद्रं प्रविश्यासीत, गूढभित्तिं वा, दैवतप्रतिमायुक्तं वा भूमिगृहम्
evaṃ gṛhītadurgo vā prāśyaprāśaṃ caityam upasthāpya daivatapratimācchidraṃ praviśyāsīta, gūḍhabhittiṃ vā, daivatapratimāyuktaṃ vā bhūmigṛham
12.5.44
विस्मृते सुरुङ्गया रात्रौ राजावासम् अनुप्रविश्य सुप्तम् अमित्रं हन्यात्
vismṛte suruṅgayā rātrau rājāvāsam anupraviśya suptam amitraṃ hanyāt
12.5.45
यन्त्रविश्लेषणं वा विश्लेष्याधस्ताद् अवपातयेत्
yantraviśleṣaṇaṃ vā viśleṣyādhastād avapātayet
12.5.46
रसाग्नियोगेनावलिप्तं गृहं जतुगृहं वाधिशयानम् अमित्रम् आदीपयेत्
rasāgniyogenāvaliptaṃ gṛhaṃ jatugṛhaṃ vādhiśayānam amitram ādīpayet
12.5.47
प्रमदवनविहाराणाम् अन्यतमे वा विहारस्थाने प्रमत्तं भूमिगृहसुरुङ्गागूढभित्तिप्रविष्टास् तीक्ष्णा हन्युः, गूढप्रणिहिता वा रसेन
pramadavanavihārāṇām anyatame vā vihārasthāne pramattaṃ bhūmigṛhasuruṅgāgūḍhabhittipraviṣṭās tīkṣṇā hanyuḥ, gūḍhapraṇihitā vā rasena
12.5.48
स्वपतो वा निरुद्धे देशे गूढाः स्त्रियः सर्परसाग्निधूमान् उपरि मुञ्चेयुः
svapato vā niruddhe deśe gūḍhāḥ striyaḥ sarparasāgnidhūmān upari muñceyuḥ
12.5.49
प्रत्युत्पन्ने वा कारणे यद् यद् उपपद्येत तत् तद् अमित्रेअन्तःपुरगते गूढसंचारः प्रयुञ्जीत
pratyutpanne vā kāraṇe yad yad upapadyeta tat tad amitreantaḥpuragate gūḍhasaṃcāraḥ prayuñjīta
12.5.50
ततो गूढम् एवापगच्छेत्, स्वजनसंज्ञां च प्ररूपयेत् // कz12.4.51अब्/ द्वाह्स्थान् वर्षधरांश् चान्यान् निगूढोपहितान् परे / कz12.4.51च्द्/तूर्यसंज्ञाभिर् आहूय द्विषत्शेषाणि घातयेत् //ए (उपजापह्)
tato gūḍham evāpagacchet, svajanasaṃjñāṃ ca prarūpayet // kaz12.4.51ab/ dvāhsthān varṣadharāṃś cānyān nigūḍhopahitān pare / kaz12.4.51cd/tūryasaṃjñābhir āhūya dviṣatśeṣāṇi ghātayet //e (upajāpah)