2. द्वितीयोऽध्यायः
द्वितीयोऽध्यायः
Verse १
अथ पैङ्गलो याज्ञवल्क्यमुवाच सर्वलोकानां सृष्टिस्थित्यन्तकृद्विभुरीशः कथं जीवत्व-मगमदिति ॥
atha paiṅgalo yājñavalkyamuvāca sarvalokānāṃ sṛṣṭisthityantakṛdvibhurīśaḥ kathaṃ jīvatva-magamaditi ॥
II-1. Now Paingala asked Yajnavalkya: How did the omnipotent Lord of all worlds, the author of their manifestation, sustenance and dissolution become Jiva?
पैङ्गल ऋषि ने पुनः याज्ञवल्क्य ऋषि से प्रश्न किया कि समस्त लोकों की सृष्टि, उनका पालन और अन्त करने वाला विभु ईश्वर किस तरह जीवभाव को प्राप्त होता है?॥
Verse २
स होवाच याज्ञवल्क्यः स्थूलसूक्ष्मकारणदेहोद्भवपूर्वकं जीवेश्वरस्वरूपं विविच्य कथयामीति सावधानेनैकाग्रतया श्रूयताम्। ईशः पञ्चीकृतमहाभूतलेशानादाय व्यष्टिसम-ष्टयात्मकस्थूलशरीराणि यथाक्रममकरोत् । कपालचर्मान्त्रास्थिमांसनखानि पृथिव्यंशाः।रक्तमूत्रलालास्वेदादिका अबंशाः । क्षुत्तृष्णोष्णमोहमैथुनाद्या अग्न्यंशाः । प्रचारणोत्तारणा-श्वासादिका वाय्वंशाः । कामक्रोधादयो व्योमांशाः । एतत्संघातं कर्मणि संचितं त्वगादियुक्तं बाल्याद्यवस्थाभिमानास्पदं बहुदोषाश्रयं स्थूलशरीरं भवति ॥ २
sa hovāca yājñavalkyaḥ sthūlasūkṣmakāraṇadehodbhavapūrvakaṃ jīveśvarasvarūpaṃ vivicya kathayāmīti sāvadhānenaikāgratayā śrūyatām। īśaḥ pañcīkṛtamahābhūtaleśānādāya vyaṣṭisama-ṣṭayātmakasthūlaśarīrāṇi yathākramamakarot । kapālacarmāntrāsthimāṃsanakhāni pṛthivyaṃśāḥ।raktamūtralālāsvedādikā abaṃśāḥ । kṣuttṛṣṇoṣṇamohamaithunādyā agnyaṃśāḥ । pracāraṇottāraṇā-śvāsādikā vāyvaṃśāḥ । kāmakrodhādayo vyomāṃśāḥ । etatsaṃghātaṃ karmaṇi saṃcitaṃ tvagādiyuktaṃ bālyādyavasthābhimānāspadaṃ bahudoṣāśrayaṃ sthūlaśarīraṃ bhavati ॥ 2
II-2. Yajnavalkya replied: I shall speak distinguishing between the forms of the Jiva and of God, following the generation of the gross, subtle and causal bodies. Listen with exclusive attention. Employing parts of quintuplicated gross elements, the Lord made individual and collective gross, bodies, respectively. Earthy are the skull, skin, intestines, bones, flesh and nails. Watery are the blood, urine, saliva, perspiration and so forth. Fiery are hunger, thirst, heat, lassitude, sexual union, etc. Airy are the movements, the transporting, breathing, etc. Ethereal are lust, anger, etc. The gross body with skin, etc.; is a combination of all this, fashioned through deeds; (it is) the basis of states like childhood, etc., conceit and numerous failings.
याज्ञवल्क्य ने उत्तर दिया कि स्थूल, सूक्ष्म और कारण शरीरों के उद्भवपूर्वक जीव और ईश्वर के स्वरूप की विवेचना करता है, उसे सावधान और एकाग्रचित्त होकर सुनो। ईश्वर ने पंचीकृत महाभूतों के अंशों को लेकर व्यष्टि और समष्टि के स्थूल शरीरों का क्रमशः सृजन किया है। कपाल, चर्म, आँतें, अस्थि, मांस और भख (नाखून) ये पृथिवी तत्त्व के अंश से निर्मित हैं। रक्त, मूत्र, लाल (लार) और पसीना आदि जल तत्त्व के अंश से बने हैं। क्षुधा, तृष्णा (प्यास), उष्णता (गर्मी), मोह, मैथुन आदि अग्नि तत्व के अंश से बने हैं। चलना, उठना, बैठना, श्वास आदि वायु तत्त्व के अंश से हैं। काम, क्रोध आदि आकाश तत्व के अंश से हैं। इस प्रकार इन सबके संघात (समुच्चय) स्वरूप एवं संचित कर्मों से निर्मित त्वचा आदि से युक्त बाल्यावस्था आदि के भाव वाला अनेक दोषों का आश्रय रूप यह स्थूल शरीर होता है ॥
Verse ३
अथापञ्चीकृतमहाभूतरजोंशभागत्रयसमष्टितः प्राणमसृजत्। प्राणापानव्यानोदान-समानाः प्राणवृत्तयः । नागकुर्मकृकरदेवदत्तधनंजया उपप्राणाः ।हृदासननाभिकण्ठसर्वाङ्गानि स्थानानि । आकाशादिरजोगुणतुरीयभागेन कर्मेन्द्रियमसृजत् । वाक्पाणिपादपायूप-स्थास्तद्वृत्तयः । वचनादानगमनविसर्गानन्दास्तद्विषयाः। एवं भूतसत्त्वांशभागत्रयसमष्टि-तोऽन्तःकरणमसृजत् । अन्त:करणमनोबुद्धिचित्ताहंकारास्तद्वृत्तयः। संकल्पनियस्म-रणाभिमानानुसंधानास्तद्विषयाः। गलवदननाभिहृदयभ्रूमध्यं स्थानम्। भूतसत्त्वतुरीयभागेन ज्ञानेन्द्रियमसृजत्। श्रोत्रत्वक्चक्षुर्जिह्वाघ्राणास्तद्वृत्तयः। शब्दस्पर्शरूपरसगन्धास्तद्विषयाः। दिग्वातार्कप्रचेतोऽश्विवह्नीन्द्रोपेन्द्रमृत्युकाः। चन्द्रो विष्णुश्चतुर्वक्त्रः शंभुश्च करणाधिपाः ॥
athāpañcīkṛtamahābhūtarajoṃśabhāgatrayasamaṣṭitaḥ prāṇamasṛjat। prāṇāpānavyānodāna-samānāḥ prāṇavṛttayaḥ । nāgakurmakṛkaradevadattadhanaṃjayā upaprāṇāḥ ।hṛdāsananābhikaṇṭhasarvāṅgāni sthānāni । ākāśādirajoguṇaturīyabhāgena karmendriyamasṛjat । vākpāṇipādapāyūpa-sthāstadvṛttayaḥ । vacanādānagamanavisargānandāstadviṣayāḥ। evaṃ bhūtasattvāṃśabhāgatrayasamaṣṭi-to'ntaḥkaraṇamasṛjat । anta:karaṇamanobuddhicittāhaṃkārāstadvṛttayaḥ। saṃkalpaniyasma-raṇābhimānānusaṃdhānāstadviṣayāḥ। galavadananābhihṛdayabhrūmadhyaṃ sthānam। bhūtasattvaturīyabhāgena jñānendriyamasṛjat। śrotratvakcakṣurjihvāghrāṇāstadvṛttayaḥ। śabdasparśarūparasagandhāstadviṣayāḥ। digvātārkapraceto'śvivahnīndropendramṛtyukāḥ। candro viṣṇuścaturvaktraḥ śaṃbhuśca karaṇādhipāḥ ॥
II-3. Then he (God) manifested Prana (the Principle of life) from the non-quintuplicated aggregate of the three Rajas parts of the gross elements. The modification of the life principle are the Prana, Apana, Vyana, Udana and Samana. The subordinate functions of Prana are named Naga, Kurma, Krikara, Devadatta and Dhananjaya. Their bases are the heart, the anus, navel, throat and all the limbs. With the fourth part of the Rajas of Akasa, he manifested the organ of action. Its functions are (performed by) the tongue, the hands, the feet, the anus and the generative organ. The objects of these are speech, grasping, movement, excretion and (sex) enjoyment. Similarly from the aggregate of the three Sattva parts of the elements, he manifested the inner organ. Its functions are the mind, the intellect, thought and the ego. The objects of these are imagination, determination, memory, conceit and investigation. Their bases are the throat, the mouth, the navel, the heart and the junction of the eye-brows. With the fourth part of the Sattva of the elements, he manifested the sense of Cognition. Its functions are the ears, the skin, the eyes, the tongue and the nose. Their objects are sound, touch, form, taste and smell. The overlords of the organs (of perception and action) are the directions, the wind, the sun, Prachetas, Asvins, Fire, Indra, Upendra, Death, the moon, Vishnu, Brahma and Sambhu.
इसके पश्चात् अपञ्चीकृत महाभूतों के रजोगुण युक्त अंश के तीन भागों को समन्वित करके प्राण का सृजन किया गया। प्राण, अपान, व्यान, उदान और समान ये पाँच प्राण हैं। इसी प्रकार नाग, कूर्म, कृकर, देवदत्त और धनंजय ये पाँच उपप्राण हैं। हृदय, आसन (मूलाधार), नाभि, कण्ठ और सर्वाङ्ग उस (प्राण) के स्थान हैं। आकाश आदि पञ्चमहाभूतों के रजोगुणयुक्त अंश के चतुर्थ भाग से कर्मेन्द्रियों का सृजन किया गया। वाणी, हाथ, पैर, गुदा और उपस्थ (शिश्न) इसके प्रकार हैं। वचन, आदान, गमन, विसर्जन और आनन्द ये इन (कर्मेन्द्रियों) के विषय हैं। इस प्रकार पञ्चमहाभूतों के सत्व अंश के तीन भागों से अन्त:करण का सृजन किया। अन्तःकरण में मन, बुद्धि, चित्त, अहंकार और उनकी वृत्तियाँ समाहित हैं। संकल्प, निश्चय, स्मरण, अभिमान तथा अनुसन्धान क्रमशः इनके विषय हैं। गला, मुख, नाभि, हृदय और भौंहों के मध्य का भाग इनके स्थान हैं। महाभूतों के सत्त्व अंश के चतुर्थ भाग से ज्ञानेन्द्रियों का सृजन किया गया। श्रोत्र, त्वचा, नेत्र, जिह्वा और घ्राण ये इनके (ज्ञानेन्द्रियों के) प्रकार हैं। शब्द, स्पर्श, रूप, रस और गन्ध इनके विषय हैं। दिशाएँ, वायु, अर्क (सूर्य), वरुण, अश्विनीकुमार, अग्नि, इन्द्र, उपेन्द्र मृत्यु के देवता यम, चन्द्र, विष्णु, ब्रह्मा और शिव ये सभी देवगण इन इन्द्रियों के स्वामी हैं॥
Verse ४
अथान्नमयप्राणमयमनोमयविज्ञानमयानन्दमयाः पञ्चकोशाः। अन्नरसेनैव भूत्वाऽन्नर-सेनाभिवृद्धि प्राप्यान्नरसमयपृथिव्यां यद्विलीयते सोऽन्नमयकोशः । तदेव स्थूलशरीरम्।कर्मेन्द्रियैः सह प्राणादिपञ्चकं प्राणमयकोशः । ज्ञानेन्द्रियैः सह मनो मनोमयकोशः । ज्ञानेन्द्रियैः सह बुद्धिर्विज्ञानमयकोशः । एतत्वकोशत्रयं लिङ्गशरीरम्। स्वरूपाज्ञानमानन्दमयकोशः। तत् कारणशरीरम्॥
athānnamayaprāṇamayamanomayavijñānamayānandamayāḥ pañcakośāḥ। annarasenaiva bhūtvā'nnara-senābhivṛddhi prāpyānnarasamayapṛthivyāṃ yadvilīyate so'nnamayakośaḥ । tadeva sthūlaśarīram।karmendriyaiḥ saha prāṇādipañcakaṃ prāṇamayakośaḥ । jñānendriyaiḥ saha mano manomayakośaḥ । jñānendriyaiḥ saha buddhirvijñānamayakośaḥ । etatvakośatrayaṃ liṅgaśarīram। svarūpājñānamānandamayakośaḥ। tat kāraṇaśarīram॥
II-4. Now, there are five sheaths, that of food, of vital breaths, of mind, of knowledge and of bliss. The sheath of food comes into being from the essence of food alone, develops by it, and is dissolved in the earth that is predominantly of the nature of food. That alone is the gross body. The five breaths, Prana, etc.; together with the five organs of actions constitute the sheath of vital breaths. The sheath of mind is the mind together with the organs of cognition. The sheath of knowledge is the intellect together with the organs of cognition. These three sheaths constitute the subtle body. The sheath of bliss is the knowledge of one's essence. This is the causal body.
इसके बाद अन्नमय, प्राणमय, मनोमय, विज्ञानमय और आनन्दमय ये पंचकोश हैं। अन्नमय कोश वह है, जो अन्न से उत्पन्न होता है, उसी से प्रवृद्ध होता है और अन्ततः अन्न-रसमय पृथिवी में ही विलीन हो जाता है। यही स्थूल शरीर है। कर्मेन्द्रियों के साथ पंचप्राणों का समुच्चय प्राणमय कोश कहलाता है। ज्ञानेन्द्रियों सहित मन मनोमय कोश कहलाता है। ज्ञानेन्द्रियों के साथ बुद्धि का योग विज्ञानमय कोश कहलाता है। इन (प्राणमय, मनोमय और विज्ञानमय) तीनों कोशों का समुच्चय ही लिङ्ग शरीर है। जिसमें अपने स्वरूप का भान नहीं रहता है, वह आनन्दमय कोश है। इसे ही कारण शरीर कहते हैं॥
Verse ५
अथ ज्ञानेन्द्रियपञ्चकं कर्मेन्द्रियपञ्चकं प्राणादिपञ्चकं वियदादिपञ्चकमन्त:करण-चतुष्टयं कामकर्मतमांस्यष्टपुरम्॥
atha jñānendriyapañcakaṃ karmendriyapañcakaṃ prāṇādipañcakaṃ viyadādipañcakamanta:karaṇa-catuṣṭayaṃ kāmakarmatamāṃsyaṣṭapuram॥
II-5. The eight-fold city (the total subtle body) consists of the five organs of cognition, the five organs of action, the five breaths, the five elements like ether, etc., the five-fold inner organ, desire, action and Tamas.
इस प्रकार ज्ञानेन्द्रिय पञ्चक, कर्मेन्द्रिय पञ्चक, प्राणादि पञ्चक, वियदादिपञ्चक (पाँच महाभूत), अन्तःकरण चतुष्टय, काम, कर्म और अविद्या ये पुर्यष्टक (आठ पुरियों का समूह) कहलाता है॥
Verse ६
ईशाज्ञया विराजो व्यष्टिदेहं प्रविश्य बुद्धिमधिष्ठाय विश्वत्वमगमत् ।विज्ञानात्मा चिदाभासो विश्वो व्यावहारिको जाग्रत्स्थूलदेहाभिमानी कर्मभूरिति च विश्वस्य नाम भवति ॥
īśājñayā virājo vyaṣṭidehaṃ praviśya buddhimadhiṣṭhāya viśvatvamagamat ।vijñānātmā cidābhāso viśvo vyāvahāriko jāgratsthūladehābhimānī karmabhūriti ca viśvasya nāma bhavati ॥
II-6. Vishva (is) the self of knowledge, a reflection of sat, the empirical (being), having conceit in the gross body of the waking state. The field of actions (or born of actions) is also a name of Vishva.
ईश्वर की आज्ञा से विराट् ने व्यष्टि में प्रविष्ट होकर तथा बुद्धि में प्रतिष्ठित होकर विश्वत्व को प्राप्त किया अर्थात् विश्व की संज्ञा प्राप्त की। विज्ञानात्मा, चिदाभास, विश्व, व्यावहारिक, जाग्रत्, स्थूल देहाभिमानी और कर्मभू ये विश्व के विभिन्न नाम हैं॥
Verse ७
ईशाज्ञया सूत्रात्मा व्यष्टिसूक्ष्मशरीरं प्रविश्य मन अधिष्ठाय तैजसत्वमगमत् । तैजसः प्रातिभासिकः स्वप्नकल्पित इति तैजसस्य नाम भवति ॥
īśājñayā sūtrātmā vyaṣṭisūkṣmaśarīraṃ praviśya mana adhiṣṭhāya taijasatvamagamat । taijasaḥ prātibhāsikaḥ svapnakalpita iti taijasasya nāma bhavati ॥
II-7. By God's command, the Sutratman (Hiranyagarbha) entered the subtle body of the individual and supervising the mind became the Taijasa. Taijasa is the appearance. Dream fashioned is a name of Taijasa.
ईश्वर के आदेश से सूत्रात्मा, व्यष्टि के सूक्ष्म शरीर में प्रविष्ट होकर मन में अधिष्ठित होकर तैजसत्व को प्राप्त हुआ। तैजस, प्रतिभासिक और स्वकल्पित ये तैजस के नाम है॥
Verse ८
ईशाज्ञया मायोपाधिरव्यक्तसमन्वितो व्यष्टिकारणशरीरं प्रविश्य प्राज्ञत्वमगमत् । प्राज्ञोऽविच्छिन्नः पारमार्थिकः सुषुप्त्यभिमानीति प्राज्ञस्य नाम भवति॥
īśājñayā māyopādhiravyaktasamanvito vyaṣṭikāraṇaśarīraṃ praviśya prājñatvamagamat । prājño'vicchinnaḥ pāramārthikaḥ suṣuptyabhimānīti prājñasya nāma bhavati॥
II-8. By God's command (the Self) with the adjunct of Maya together with the Unmanifest, entering the individual causal body became Prajna. The Prajna is undifferentiated, real, 'Having conceit-in-deep-sleep' is the name of Prajna.
ईश्वर की आज्ञा से माया की उपाधि से युक्त अव्यक्त, व्यष्टि के कारण शरीर में प्रविष्ट होकर प्राज्ञत्व को प्राप्त हुआ। प्राज्ञ, अविच्छिन्न, पारमार्थिक और सुषुप्ति-अभिमानी ये प्राज्ञ के नाम हैं॥
Verse ९
अव्यक्तलेशाज्ञानाच्छादितपारमार्थिकजीवस्य तत्त्वमस्यादिवाक्यानि ब्रह्मणैकतां जगुर्नेतरयोर्व्यावहारिकप्रतिभासिकयोः ॥
avyaktaleśājñānācchāditapāramārthikajīvasya tattvamasyādivākyāni brahmaṇaikatāṃ jagurnetarayorvyāvahārikapratibhāsikayoḥ ॥
II-9. Texts like Tattvamasi declare the identity with Brahman of the real Jiva concealed by ignorance and part of the unmanifest; not of the other two, the empirical and the illusory Jivas (in the waking and dream-state).
पारमार्थिक जीव के ऊपर अव्यक्त का अंश रूप अज्ञान आच्छादित है। वह भी ब्रह्म का ही अंश है। ‘तत्त्वमसि’ आदि वाक्यों से ब्रह्म की एकता प्रकट होती है, परन्तु व्यावहारिक और प्रतिभासिक अंश ब्रह्म से इस प्रकार की एकता नहीं रखते ॥
Verse १०
अन्तःकरणप्रतिबिम्बितचैतन्यं यत्तदेवावस्थात्रयभाग्भवति । स जाग्रत्स्वप्नसुषुप्त्य-वस्थाः प्राप्य घटीयन्त्रवद्विग्नो जातो मृत इव स्थितो भवति ॥
antaḥkaraṇapratibimbitacaitanyaṃ yattadevāvasthātrayabhāgbhavati । sa jāgratsvapnasuṣuptya-vasthāḥ prāpya ghaṭīyantravadvigno jāto mṛta iva sthito bhavati ॥
II-10. The Consciousness reflected in the inner organ participated in the three states. Merged in the states of wakefulness, dream and deep sleep, like a chain of buckets attached to the water wheel, and afflicted, he (the Jiva) is as it were born and dead.
अन्तःकरण में जो चैतन्य प्रतिबिम्बित होता है, वही अवस्थात्रय (जाग्रत, स्वप्न और सुषुप्ति) का भागी होता है । चैतन्य तत्त्व ही उपर्युक्त तीनों अवस्थाओं को प्राप्त होकर घटीयन्त्र के समान उद्विग्न (चंचल) होता है, जो निरन्तर जन्म-मरण को प्राप्त होता रहता है॥
Verse ११
अथ जाग्रत्स्वप्नसुषुप्तिमूर्च्छामरणाद्यवस्था: पञ्च भवन्ति । तत्तद्देवताग्रहान्वितैः श्रोत्रादि-ज्ञानेन्द्रियैः शब्दाद्यर्थविषयग्रहणज्ञानं जाग्रवस्था भवति । तत्र भ्रूमध्यं गतो जीव आपादमस्तकं व्याप्य कृषिश्रवणाद्यखिलक्रियाकर्ता भवति। तत्तत्फलभुक् च भवति ।लोकान्तरगतः कर्मा-र्जितफलं स एव भुङ्क्ते । स सार्वभौमवद्वयवहाराच्छ्रान्त अन्तर्भवनं प्रवेष्टुं मार्गमाश्रित्य तिष्ठति ॥
atha jāgratsvapnasuṣuptimūrcchāmaraṇādyavasthā: pañca bhavanti । tattaddevatāgrahānvitaiḥ śrotrādi-jñānendriyaiḥ śabdādyarthaviṣayagrahaṇajñānaṃ jāgravasthā bhavati । tatra bhrūmadhyaṃ gato jīva āpādamastakaṃ vyāpya kṛṣiśravaṇādyakhilakriyākartā bhavati। tattatphalabhuk ca bhavati ।lokāntaragataḥ karmā-rjitaphalaṃ sa eva bhuṅkte । sa sārvabhaumavadvayavahārācchrānta antarbhavanaṃ praveṣṭuṃ mārgamāśritya tiṣṭhati ॥
II-11. Now there are five states - Wakefulness, dream, deep sleep, swoon and death. The wakeful state consists in the cognition of objects like sound, etc.; by means of the organs of cognition like ears, etc.; when aided by the respective (guardian) deities. The Jiva stationed at the junction of the eye-brows and pervading the whole (body) from the foot to the head becomes the agent of all kinds of activities like tilling and heaving. Also the reaper of their respective fruits. Migrating to the other world(s) alone he reaps the fruit of (his) activities. Tired due to activities, like an emperor, he takes to the way leading to the inner chamber (a new body).
इस प्रकार जाग्रत्, स्वप्न, सुषुप्ति, मूर्च्छा और मरण ये पाँच अवस्थाएँ होती हैं। जाग्रत् अवस्था उसे कहते हैं, जिसमें श्रोत्र आदि ज्ञानेन्द्रियाँ अपने-अपने देवता के अनुग्रह (शक्ति) से युक्त होकर शब्दादि विषयों को ग्रहण करती हैं। इस अवस्था में जीव भ्रूमध्य में निवास करते हुए पैरों से लेकर मस्तक पर्यन्त व्याप्त रहता है और कृषि से श्रवण तक (अर्थात् अपनी कर्मेन्द्रियों और ज्ञानेन्द्रियों के) समस्त कार्यों को सम्पादित करता हुआ उनके फल भी प्राप्त करता है। वह अपने इन अर्जित कर्मों का फल लोकान्तर (परलोक) में भी भोगता है। वह सार्वभौम के समान लौकिक कार्यों से थककर विश्रान्ति पाने हेतु अन्दर के विश्राम स्थल में जाने की इच्छा से मार्ग में ही आश्रय लेकर ठहरता है ॥
Verse १२
करणोपरमे जाग्रत्संस्कारार्धप्रबोधवङ्ग्राह्यग्राहकरूपस्फुरणं स्वप्नावस्था भवति। तत्र विश्व एव जाग्नद्व्यवहारलोपान्नाडीमध्यं चरंस्तैजसत्वमवाप्य वासनारूपकं जगद्वैचित्र्यं स्वभासा भासयन्यथेप्सितं स्वयं भुङ्क्ते ॥
karaṇoparame jāgratsaṃskārārdhaprabodhavaṅgrāhyagrāhakarūpasphuraṇaṃ svapnāvasthā bhavati। tatra viśva eva jāgnadvyavahāralopānnāḍīmadhyaṃ caraṃstaijasatvamavāpya vāsanārūpakaṃ jagadvaicitryaṃ svabhāsā bhāsayanyathepsitaṃ svayaṃ bhuṅkte ॥
II-12. When the instruments of (cognition and action) cease to operate, the dream state comes into being in which there is knowledge of objects and their cognition due to the half-awakened impressions of the waking state. There, Vishva himself, due to the cessation of empirical activities, moving in the system of nerves and becoming Taijasa, enjoys freely the rarity of the world consisting of latent impressions which he illumines with his light.
इन्द्रियों के अपने कार्यों से उपराम हो जाने पर, जाग्रत् अवस्था के संस्कारों से ग्राह्य-ग्राहक रूप जो अर्ध प्रबोधवत् स्फुरणा होती है, उसे स्वप्नावस्था कहते हैं। उस अवस्था में विश्व (स्थूल शरीर भी व्यष्टि-चेतना शक्ति) जाग्रत् अवस्था के व्यवहार के लोप हो जाने से नाड़ी के बीच में संचरित होता हुआ तैजसत्व को प्राप्त करता है। तत्पश्चात् अपनी वासना के अनुरूप अपने ही भासा (तेज) के द्वारा एक विचित्र जगत् की सृष्टि करता है और स्वयं ही अपनी इच्छानुसार उसका भोग करता है ॥
Verse १३
चित्तैककरणा सुषुप्त्यवस्था भवति। भ्रमविश्रान्तशकुनिः पक्षौ संहृत्य नीडाभिमुख यथा गच्छति तथा जीवोऽपि जाग्रत्स्वप्नप्रपञ्चे व्यवहृत्य श्रान्तोऽज्ञानं प्रविश्य स्वानन्दं भुङ्क्ते॥
cittaikakaraṇā suṣuptyavasthā bhavati। bhramaviśrāntaśakuniḥ pakṣau saṃhṛtya nīḍābhimukha yathā gacchati tathā jīvo'pi jāgratsvapnaprapañce vyavahṛtya śrānto'jñānaṃ praviśya svānandaṃ bhuṅkte॥
II-13. The instrument of deep sleep is mind alone. Just as a bird, exhausted by random flights, folds its wings and moves towards its nest, so the Jiva, too, sporting in the spheres of wakefulness and dream and exhausted, plunges into ignorance and enjoys its own bliss.
चित्त की एकीकरण (एकाग्रता से युक्त) अवस्था ही सुषुप्ति अवस्था होती है। जिस प्रकार भ्रमण से थककर पक्षी पंखों को समेट कर अपने नीड़ (घोंसले) की ओर गमन करता है, उसी प्रकार जीव भी जाग्रत् और स्वप्नावस्था के प्रपञ्चों से थक जाने पर अज्ञान में प्रविष्ट होकर आनन्द भोगता है ॥
Verse १४
अकस्मान्मुद्नरदण्डाद्यैस्ताडितवद्धयाज्ञानाभ्यामिन्द्रियसंघातैः कम्पन्निव मृततुल्या मूर्च्छा भवति ॥
akasmānmudnaradaṇḍādyaistāḍitavaddhayājñānābhyāmindriyasaṃghātaiḥ kampanniva mṛtatulyā mūrcchā bhavati ॥
II-14. The (state of) swoon is like that of death with the sense organs stirring due to fear and unconsciousness when struck with a club, stick, etc., accidentally.
अकस्मात् मुद्गर और दण्ड आदि के द्वारा ताड़ित किये जाने पर जिस प्रकार व्यक्ति कम्पित होता है. उसी प्रकार मूर्च्छा की स्थिति में भी भय और अज्ञान के कारण समस्त इन्द्रियाँ कम्पित होती हैं। यह अवस्था (मूर्च्छा) मृत तुल्य होती है ॥
Verse १५
जाग्रत्स्वप्नसुषुप्तिमूर्च्छावस्थानामन्याब्रह्मादिस्तम्बपर्यन्तं सर्वजीवभयप्रदा स्थूलदेहविस-र्जनी मरणावस्था भवति ॥
jāgratsvapnasuṣuptimūrcchāvasthānāmanyābrahmādistambaparyantaṃ sarvajīvabhayapradā sthūladehavisa-rjanī maraṇāvasthā bhavati ॥
II-15. Different from the states of wakefulness, dream, deep sleep and swoon and occasioning fear to all Jivas from Brahma down to a clump (of grass, etc.,) and resulting in the fall of the body is the state of death.
जाग्रत, स्वप्न, सुषुप्ति और मूर्च्छा अवस्थाओं से भिन्न एक अवस्था है, जो ब्रह्म ( अत्यधिक महान्) से लेकर तिनका (अत्यधिक तुच्छ) पर्यन्त सभी जीवों के लिए भयप्रदा है, जिसके प्राप्त होने पर स्थूल शरीर का परित्याग करना पड़ता है, वह मरणावस्था होती है ॥
Verse १६
कर्मेन्द्रियाणि ज्ञानेन्द्रियाणि तत्तद्विषयान्प्राणान्संहृत्य कामकर्मान्वित अविद्याभूतवे-ष्टितो जीवो देहान्तरं प्राप्य लोकान्तरं गच्छति । प्राक्कर्मफलपाकेनावर्तान्तरकीटवद्विश्रान्ति नैव गच्छति ॥
karmendriyāṇi jñānendriyāṇi tattadviṣayānprāṇānsaṃhṛtya kāmakarmānvita avidyābhūtave-ṣṭito jīvo dehāntaraṃ prāpya lokāntaraṃ gacchati । prākkarmaphalapākenāvartāntarakīṭavadviśrānti naiva gacchati ॥
- Withdrawing the organs of action and cognition and the vital breaths corresponding to varied objects, and attended by desires and actions, and enveloped in ignorance and (the subtle) elements, the Jiva goes to another world. Due to the ripening of the fruits of prior actions, like a worm caught up in a whirl pool (the Jiva) now wins rest.
उस समय (मृत्यु हो जाने पर) कर्मेन्द्रियों, ज्ञानेन्द्रियों, उनके विषय (तन्मात्राओं), प्राणों को एकत्र करके काम और कार्म से समन्वित हुआ जीव अविद्या से आवेष्टित होकर अन्य शरीर को प्राप्त करके दूसरे लोक (परलोक) में गमन करता है। पूर्वकृत कर्मों के फलभोग में फँसे रहने के कारण वह (जीव), उसी प्रकार शान्ति प्राप्त नहीं कर पाता, जिस प्रकार भँवर में फँसा हुआ कीट ॥
Verse १७
सत्कर्मपरिपाकतो बहूनां जन्मनामन्ते नृणां मोक्षेच्छा जायते । तदा सद्गुरूमाश्रित्य चिर-कालसेवया बन्धं मोक्षं कश्चित्प्रयाति ॥
satkarmaparipākato bahūnāṃ janmanāmante nṛṇāṃ mokṣecchā jāyate । tadā sadgurūmāśritya cira-kālasevayā bandhaṃ mokṣaṃ kaścitprayāti ॥
II-17. As a result of past good deeds, at the end of many lives, men seek liberation. Then resorting to a teacher of Self-realization and (faithfully) serving him long one inquiries into bondage and liberation.
सत्कर्मों के परिपक्व हो जाने पर जब अनेक जन्मों के पश्चात् मनुष्य की मोक्ष प्राप्त करने की (बलवती) इच्छा उत्पन्न होती है, तब वह किसी सद्गुरु का अवलम्बन लेकर, लम्बे समय तक उनकी सेवा करके (ज्ञान प्राप्ति के पश्चात्) बन्धन से मुक्त होकर मोक्ष प्राप्त कर लेता है॥
Verse १८
अविचारकृतो बन्धो विचारान्मोक्षो भवति । तस्मात्सदा विचारयेत्। अध्यारोपापवादतः स्वरूपं निश्चयीकर्तुं शक्यते । तस्मात्सदा विचारयेज्जगजीवपरमात्मनो जीवभावजगद्भावबाधे प्रत्यगभिन्नं ब्रह्मेवावशिष्यत इति ॥
avicārakṛto bandho vicārānmokṣo bhavati । tasmātsadā vicārayet। adhyāropāpavādataḥ svarūpaṃ niścayīkartuṃ śakyate । tasmātsadā vicārayejjagajīvaparamātmano jīvabhāvajagadbhāvabādhe pratyagabhinnaṃ brahmevāvaśiṣyata iti ॥
II-18. Bondage results from lack of inquiry; liberation results from inquiry. Therefore investigate at all times. One's own nature may be determined through superimposition and its repudiation. Therefore always inquire (into the nature of) the individual Self and the supreme Self. When the state of Jiva and that of the world are sublated, Brahman alone, non-different from the inner Self, remains.
अविचार करने से बन्धन और विचार (सदविचार) करने से मोक्ष होता है। इसलिए सदैव विचार (सविचार) करना चाहिए। अध्यारोप और अपवाद से स्वरूप का निश्चय किया जा सकता है। इसलिए सदा जगत्, जीव और परमात्मा के विषय में ही विचार (चिन्तन) करना चाहिए। जीव भाव और जगद्भाव का निराकरण करने से अपने प्रत्यगात्मा (जौव) से अभिन्न केवल ब्रह्म ही अवशिष्ट रहता है॥ १